PRP: Poznaj zbrane propagandy

Pri riešení problému vždy pomáha, keď poznáme výsledok. Riešenie sa potom už poľahky nájde. Výsledok je 37%. Tak sa v dnešnej piatkovej rade pozrime na zúbok propagande. To je ten postup, ktorý nateraz víťazí.

Nie, nie neziedol som všetku múdrosť. Len som si v rámci vstupu do politiky čosi naštudoval.  Nasleduje spracovanie pilierov propagandy, nástrojov propagandy a odporúčaných postupov, tak ako ich vo svojej knihe Život s deprivandy II. Základy stupidologie uvádzajú jej autori František Koukolík a Jana Drtilová.

Štyri piliere propagandy:

  • jednoduchosť
  • oslovenie emócii
  • oslovenie predstavivosti
  • opakovanie

Základné nástroje propagandy

  • biľag a svätožiara
  • eufemizmy a slogany
  • celebrity
  • obyčajný človek
  • jedna rodina
  • strach

Odporúčané postupy

  • Zníženie vnímavosti a rozptyľovanie pozornosti
  • Voľba “vhodných” informácii
  • Redigovanie – vytváranie súvislostí nepovedaného
  • Propagandistické očierňovanie
  • Výnimka z pravidla je pravidlo
  • Neverbálna komunikácia
  • Palebná príprava
  • Kvalifikujúci jazyk
  • Dezinformácie
  • Spin doctors

Cílem propagandy je přesvědčit masy. Ignoruje vše, co by rádo tvořilo “zajímavě proměnlivou” propagandu, cokoli, co by chtělo měnit základní principy a obsah toho, co chce propaganda sdělit, Metody propagandy mohou a samozřejmě musí být proměnlivé, nicméně propaganda se musí provádět jednotným a disciplinovaným způsobem. Pouze tato cesta přináší úspěch a dosahuje cíl.

 

Jako každý jiný Nemec je i propagandista dělníkem, jenž staví, jenž utváří, jenž ví. Má však ještě větší odpovědnost: musí tvořit víc, s větším fanatizmem, neboť je politickým vojákem.

Nuže. Kupředu s propagandou!

Zdroj: Politische propaganda, časopis Unser Wille und Weg 1934, č. 4, s. 323-3332

Niektorým bodom sa budem priebežne venovať podrobnejšie. Už teraz isto okolo seba vidíte príklady na “obyčajného človeka” či na “strach”.

Dôležité je mať vždy na pamäti, že tak ako argumentačné fauly aj propaganda je len a len nástroj. Propaganda je jeden z nástrojov masovej komunikácie. Je to nástroj komunikácie s davom, je to nástroj… Veď isto si viete predstaviť, kde všade sa dá nástroj použiť.

Je to rovnako nástroj ako nôž či skalpel. Vždy záleží na to, ako človek so slobodnou vôľou nástroj použije. Aké sú jeho ciele, aké sú jeho motivácie.

Nástroj sám o sebe nie je ani zlý ani dobrý. Nie je ani biela ani čierna propaganda. To by sme sa dopustili hneď použitia prvého nástroja propagandy – použitia svätožiari či biľagu. Niekde sa hodí propaganda, niekde kritické myslenie, niekde čisté fakty.

Áno keď sa stane z nástroja cieľ, to je potom šlamastika. To si už ani tvorcovia a interpreti propagandy nepamätajú, že to čo hovoria nie je pravda. Len spracovaná pravda do propagandy.

Motivácie a ciele, to sú vecí, ktorých skúmanie mňa nikdy nesklamalo. Oddelenie nástrojov jeden od druhého a od motivácii a cieľov tiež pomáha.  Pretože každý máme nejaké ciele. Ja napríklad demokraciu, osobnú a ekonomickú slobodu a ľudskú solidaritu. Tie ciele sa nestanú len tak samé o sebe. Nejaké nástroje si vždy treba vybrať.

Literatúra: KOUKOLÍK, František a Jana DRTILOVÁ. Život s deprivanty. 1. vyd. Praha: Galén, 2002, 490 s. Makropulos. ISBN 80-7262-089-4.

Pokračovanie témy na mojom politickom webe: PRP: PROPAGANDISTICKÝ BIĽAG A KVALIFIKUJÚCI JAZYK

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Zamneď: No potrebujem to ja?

So vstupom na kandidátnu listinu SaS a do predvolebnej kampane ma bude 90-94% občanov Slovenska počas dvoch budúcich mesiacov nenávidieť.

Naozaj to potrebujem?

Môžem sa pozerať a nadávať. Môžem sa pozerať a písať si tie svoje články na blog. Robím to už viac ako 12 rokov. Tak čo to meniť?

Moja láskavá manželka sa o politiku nezaujíma a tak, keď sa s ňou občas radím o mojom názore, len nechápavo krúti hlavou, s čím sa to mi chlapci tam hrajkáme. S mojimi názormi súhlasí.

Áno, myslím si, že to potrebujem. Potrebuje to pár ľudí okolo mňa a možno to potrebuje aj niekoľko tisíc ľudí o ktorých nič netuším. Len skrz analýzu návštevnosti viem, že existujú – sú číslom na jednej kope.

Áno, rád by som, aby bolo Slovensko príjemnejším miestom na život. Rád by som, aby bolo Slovensko viac slobodné a viac solidárne. Aby sa od vrchu až dole šíril pocit liberalizmu. Naozaj by som chcel, aby ľuďom viac nevadilo, že si ich sused myslí niečo iné, či nebodaj dokonca robí niečo iné. Naozaj by som chcel, aby tu nevládla blbá nálada.

Tak, ako volením variantu B nezabezpečíte, aby sa realizoval variant A, rovnako sedením doma a tichým nadávaním  sa nepodarí šíriť povedomie o výhodách slobody a ľudskej potrebe solidarity. Sedením doma sa mi nepodarí vytvoriť to kryštalizačné jadro, ktoré umožní aj tým, čo by nikdy do politiky nešli, aby ten ich liberaliznus, sloboda, demokracia a solidarita boli realizované.

Ak do 2. marca 2016 presvedčím aspoň tých 4000 ľudí čo mi dajú krúžok, že zvoliť si liberalizmus, slobodu, demokraciu a ľudskú solidaritu, ak aspoň tých 4000 nájdem a upevním, ak z nich aspoň 1000 nájde okolo seba kvôli mne aspoň 2-3 ďalších, čo si zvolia na moje a na ich presviedčanie liberalizmus, slobodu, demokraciu a ľudskú solidaritu, tak budem mať splnené.

Potom tých ostatných 90-94% slovenských občanov sa môže aj na hlavu postaviť. Ja sa budem spokojne usmievať a blažene si vychutnávať zápar čierneho čaju s cukrom a citrónom. Kúpim si krémeš a lahodne si ho vychutnám.

Ide o stovky schopných, odťahujúcich sa od politiky

Nič viac ma tak nepoteší, ako dávať potom šancu šikovným rozhľadeným profesionálom vo svojich odboroch, ktorý by do politiky nikdy nešli.  Jasné, že by nešli, lebo oni chcú robiť profesiu, nie nechať si nadávať od 90-94% občanov.

Mne stačí jeden plat a táto radosť z dávania verejného priestoru profíkom. Všetko nad ten jeden plat pôjde nejakému menej šťastnému decku, ako sú tie dve moje. Áno, mám nejakú ideovú a aj vizionársku predstavu o tom, aké by mali byť základné parametre. No rád vám dám priestor na profesionálne realizácie s dobrými detailami.

Liberalizmus, sloboda, demokracia a ľudská solidarita sama o sebe nikdy nebudú existovať. Potrebujú nás, štváčov demokracie. Ak ma označíte za štváča demokracie, tož to su klidný. To su klidný.

Egoizmus, diktatúra, nacizmus a ľudský hyenizmus nezvíťazia, ak aspoň jeden človek bude vo svojom vnútri cítiť liberalizmus, slobodu, demokraciu a ľudskú solidaritu.

Naozaj to teda potrebujem, keď stačí to cítiť vo svojom vnútri?

Demokraciu oceníte hlavne v zlých časoch

Viete priatelia, vždy sa vám môže stať, že prehráte, že sa vám nezadarí. Nie v dobrých časoch, ale v zlých časoch potrebujete cítiť ľudskú solidaritu, mať nádej od demokracie na novú šancu, nevýsmech za slobodné rozhodnutie a veľkorysosť k vlastným hlúpym rozhodnutiam.

Verte mi, o zlých časoch ľudí niečo viem. Keď mi, lekárnikovi, podáte svoje recepty, vidím všetky vaše bolesti a trápenia ako defilujú v nadutej pýche zo svojho víťazstva nad vami.

Keď ste zdraví a bohatí a vám sa nepáči, tak si vystačíte sami alebo sa proste pobalíte a odídete. Niektorým nám stačí len zavrieť hubu a máme zbalené. Aby ste nezúfali za fotkami, kúpite si ginkgo. Je to tak iracionálne, cítiť väzbu na nejaký kus zeme uprostred Karpatského oblúku len preto, že sa moja mama s mojim otcom just akurát tam rozhodli bývať.

A niektorých v našom vnútri obháňa po mozgovni svedomie. A občas sa k tomu pridá aj ľudská spolupatričnosť. A občas sa pozriem na tie kopce za barákom, spomeniem si, ako som od rehotu skoro nabúral pri prvej návšteve Liberca a príde mi tejto krajiny ľúto. Ľúto, že by také pekné a dobré miesto na život mali mať v rukách egoisti, diktátori, komunisti, či ľudské hyeny.

Keď som bol malý chalan, taký ten úplne malý, ktorý už vie čítať no aj tak ešte nerozumie čo to číta, keď som sa asi tisíckrát zahľadel na našu knihovničku, tak vždy chrbátom do obývačky bola otočený kniha z edície Luk. A bol tam veľký nápis Všetci ľudia budú bratia. 

Nikdy som tú knihu nečítal. Ten názov sa mi vypálil do mozgovne. Keď raz umriem a rozoberú si moje telo na transplanácie a ostane im v ruke moja lepkavá lebka, tak zvnútra na os temporale to tam uvidia vypálené.

Áno, pre toto všetko mi to treba.

Pod čiarou: Idem na dva týždne zbierať silu na tie dva mesiace. Budem si niečo malé písať u seba doma. Ak to bude politické tak na svojom osobnom politickom webe. Majte sa tu krásne a do videnia v novom roku 2016.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Učitelia majú od roku 2005 tisíce na rozdávanie a dnes stávkujú?

Bola jedna rozprávka o chudobnom učiteľovi, ktorého skutok sa jakživ nestal:

V roku 2005, keď vraj Jánoš členské (200 000 Sk) Smeru poskytol, ešte nebol poslancom. V tom čase pracoval ako pedagóg v Strednom odbornom učilišti v Prievidzi. Zároveň bol ako nominant mesta v predstavenstve firmy Prievidzské tepelné hospodárstvo. Poslancom sa stal po voľbách 2006.

Finančnú políciu, ktorá má vyšetrovanie podozrivých peňažných tokov na starosti, pritom riadi bývalý člen Smeru Bernard Slobodník, ktorý tiež financoval Smer. SME včera potvrdil, že v roku 2011 dal strane na členskom 10-­tisíc eur, teda ešte viac ako Jánoš. Onedlho sa stal šéfom Národnej jednotky finančnej polície.

„Zaplatil som ako civilná osoba, mimo služobného pomeru,“ hovorí Slobodník, ktorý k polícii nastúpil o rok neskôr.

Nie sú dôkazy, skutok sa nestal. Rozhodne neexistujú desiatky sekretárok, čo po tom, ako šikulovia priemerných vlastnou hlavou pozháňali v roku 2005-2006 u kapitánov hornonitrianskeho priemyslu a veľkoobchodu peniaze na kampaň, rozhodne tie desiatky sekretárok neexistujú čo v jeden podvečer na jar roku 2006 dojedali syrové misy po hlasoch podobných…

Ale to je už zas iná rozprávka. Rozprávka o gorile, čo sa 8 rokov ponevierala pomedzi nás a nikto ju jakživ nevidel.

Ozve sa hysterický jasot a potlesk voličov. Ktorí jakživ na svojich učiteľských páskach 200 000 Sk či 6000€ nevideli. 

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Po 26. rokoch ovládli 17. november nacistické reči

Tak sme si v Česko-Slovensku užili na 17. novembra 2015 prejav totalitného režimu od demokraticky zvolených najvyšších predstaviteľov oboch štátov. Zhodou okolností obaja si vybrali nacizmus, aj keď ku komunizmu by to mali mať oveľa bližšie.

V demokracii je fajn, že nikoho z týchto totalitných politikov voliť nemusíte. Nezávisí od toho vaša pracovná kariéra ani možnosť/nemožnosť štúdia vašich detí na vysnenej škole. Môžete sa v najbližších voľbách slobodne rozhodnúť.

A o tom to je, demokracia je o 100% istote, že zas budú slobodné demokratické voľby.

Trošku horšie sú na tom v Česku. Tam tie nacistické reči budú musieť strpieť ešte pár rokov. Na Slovensku je možnosť sa ich zbaviť už o 108 dní.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Demokrat proste propagandu 5. 3. 2016 nevolí

Priaznivci propagandy vchádzajú do predvolebného boja s nacistickou rétorikou. Nie je to tak dávno, čo priaznivci propagandy natárali všelijakých hovadín, len aby bol zvolený za prezidenta. Bez akýchokoľvek relevantných podkladov si navymýšľal kadejaké kraviny. Vystavali dokonalú stavbu čistej propagandy.

Máme jedinečnú šancu 5.3.2016 rozhodnúť, že takto naša Slovenská republika nemá vyzerať. Že vymýšľanie kadejakých propagandistických hovadín a ich vypúšťanie do éteru na Slovensku nechceme. Že na dobre spravovanú propagandu nikto na Slovensku nie je zvedavý.

Áno, aj strašením sa dajú vyhrať voľby. Propagandistické oddelenie to vie a zvolilo si tento spôsob predvolebného boja. Načo fakty, načo chválenie  sa svojimi skutočnými a merateľnými výsledkami svojich vlastných riešení. Hlavne propaganda, manipulácia, strašenie a nacistická rétorika. Áno, aj to platí na veľké skupiny voličov. Áno aj tak sa dajú nazbierať hlasy.

To sa nehanbíte to skúšať? To vám nevadí sa bratať s takýmito propagandistami?

Naozaj takýmto ľuďom má patriť riadenie našej spoločnosti?

Môžeme mať rôzne názory na to, do akej miery sa majú pozatvárať Schengenské hranice. Od nuly po 100%. Môžeme mať rôzne názory na to, ako a koľko daní sa má vyberať. Od 15% do 90%. Vyberte si, čo vám vyhovuje, čo si myslíte, že je pre vás lepšie. Vyberte si prosím, riešenia.

Nevidím jediný dôvod, aby sme si vyberali do vedenia štátu tvorcov propagandy.

Slovenská republika bola posledné 4 roky riadená ľuďmi, ktorí vyznávajú fašistické riešenia  (nacizmus spojený s kapitánmi priemyslu) a na svoje znovuzvolenie používajú praktiky nacistickej propagandy.

Presne tam sú korene, že to tu okolo nás vyzerá ako by niekto vyhlásil preteky, kto bude väčšia nemorálna sviňa. Už to tak musí byť, normálne tu prebieha regulárny závod o to kto viac a nechutnejšie odrbe blížneho svojho. Heslo preteku je: Kto neoje****, oje**** svoju rodinu. Ja viem, opakujem sa, ale nenapísal by som to ani dnes lepšie.

Nie, nepotrebujeme takých, čo sa len snažia nahnať strach a ukazovať na čej strane je vina. Takí vedia, že aj takým spôsobom sa dajú vyhrať voľby. Im nejde o vyriešenie ťažkostí, ktoré máme dnes na Slovensku. Im ide len o to byť zvolení. Len byť zvolení.

To nám predsa nemôže stačiť ani v dobrých časoch.

Potrebujeme serióznych ľudí, ktorí budú schopní prinášať riešenia. Potrebujeme schopných ľudí, ktorí dokážu tieto riešenia uvádzať do každodennosti. Áno, občas to riešenie bude debilné a občas sa implementácia nepodarí. Potrebujeme ľudí, ktorí si vedia priznať chyby, analyzovať ich a upraviť smerovanie.

Čelíme naozaj vážnym problémom s charakterom a potrebujeme serióznych ľudí. Náš osud a naša zodpovednosť voči charakteru slovenskej spoločnosti nám prikazuje hľadať charakterných a voliť charakterných. Hľadám charakterných spoluobčanov.

To si tú politiku mám robiť sám? Mne by jeden plat stačil pre službu voličom. A tak som sa prihlásil a zdá sa, že z toho aj niečo bude.

Máme jedinečnú šancu, túto nacistickú´propagandu v demokratických voľbách nezvoliť a vybrať si demokraciu. Nemusíme tento rétorický nacizmus počúvať dlhé roky. Už o pár mesiacov, už 5.marca 2016 sa môžeme týchto bafuňárov zbaviť. Stačí si vybrať namiesto tvorcov propagandy tých, čo navrhujú  riešenia. Demokrat nacistu ani komunistu do volebnej urny nehodí. Proste nehodí.

Demokrat vyznávačov propagandy. Proste nevolí.

Pod čiarou: Neverím slovenskej justícii. Neverím na demokratické práva na Slovensku. Preto je článok v poslednej verzii anonimizovaný. Nie, nechcem žiť ako disident. Aj to by mal byť dôvod pre demokrata, aby nacistov či komunistov proste nevolil. Leda ak sa rochní blahom v pocite obáv z perzekúcie za názor. A to teda ja nie.

Pod dvomi čiarami: Toto je posledný článok venujúci sa… No veď vy viete komu. Od budúceho týždňa už len vlastný program a vlastné riešenia.

Zdieľajte obsah s priateľmi: