PRP: Zapojenie do fašistickej či ruskej propagandy je voľba a zodpovednosť v jednom

V dnešnej Pikiho rade na piatok  si dáme jednu z učebnice demokracie.

Zdieľajte si čo len chcete a neste si potom aj od slobody neoddeliteľnú zodpovednosť za svoje činy.

Nie, nebudem vám prikazovať či zakazovať. Obyčajne sa len opýtam, či viete do čoho sa svojim zdieľaním zapájate. Verím, že viete rozlíšiť otáznik od výkričníka. V mojej vete, ktorou sa vás snažím upozorniť, je otáznik a 4 slovami sa pýtam: „Prečo zdieľate fašistické hovadiny?“

Zdieľajte si čo chcete a neste si potom aj zodpovednosť za svoje činy. V každej demokratickej krajine po II. svetovej vojne je fašizmus a nacizmus súčasťou trestného zákona z naozaj dobrých dôvodov. Keď sa chcete zapojiť do fašistickej a nacistickej propagandy, je to vaša voľba a neoddeliteľne aj vaša zodpovednosť.

Aby aj moje dedi, inžinier a zememetač pochopili: Sloboda ide ruka v ruke so zodpovednosťou. Naozaj si môžeme v slobodnej krajine robiť slobodne čokoľvek. Aj sprostosti. To je najväčší dôkaz slobody – robiť aj málo zmysluplné veci. Neoddeliteľnou súčasťou tejto slobody je osobná zodpovednosť. Musíte byť ochotní niesť si svoju zodpovednosť za to čo robíte. čo robíte sebe, čo robíte iným, aký dopad má vaše slobodne zvolené konanie na svet okolo vás.

Pod čiarou: Pikiho rada na piatok – to je taká nepravidelná séria článkov, kde sa snažím naozaj jednoduchou formou poradiť. A v duchu dnešnej rady – je na vašej slobodnej vôli, či si poradiť necháte. Za následné dopady svojho rozhodnutia potom už ponesiete svoju vlastnú zodpovednosť.

 

Napriek kritike je mojou jasnou preferenciou západná demokracia. Aj v Sýrii!

Dnes je to skutočne ultimatívny výber. Alebo putinizmus, alebo západná demokracia.

Čo si mám vybrať? Vierolomný západ, alebo diktátorské Rusko? Západ nie je len vierolomný a Rusko nie je len diktátorské. Napriek tej kope fajnových vecí v Rusku či na Západe si vyberám západnú demokraciu. 

Napríklad aj preto, že na Západe sa dá Západ beztrestne kritizovať. Skúste to v Rusku. 

Slová demokrata sú vždy podrobené kontrole. Je to tak správne. Do vnútra, pri vylepšovaní našej demokracie. Ale nemôžete poraziť diktátora, ak sa budete správať k nemu demokraticky. Áno, pred začiatkom je demokracia na mieste. Po skončení je zas dôležitá demokracia.

Pri strete s diktátorom majte stále na pamäti, že proti vám stojí diktátor. Neexistuje nič ako overiteľné slová diktátora. Z princípu veci.

Trochu didaktiky revolúcie.

Pred začiatkom demokracia nalákala Sýrčanov. Demokracia je skutočne lákavá vo svojej podstate. Demokracia má tisíce a tisíce drobných benefitov pre strednú vrstvu. Je úplne normálne, že obyvatelia v diktátorských štátoch ju chcú. Demokracia má čo dobré ponúknuť.

Potom nastane revolúcia. Revolúcia nie je nič demokratické ani spravodlivé. Boj proti Asadovi je revolúciou. Nemôžeme spravodlivo očakávať od revolúcie nejaké demokratické postupy. Jediné, čo musíme požadovať, aby sa na konci revolúcie smerovalo k demokratickým voľbám. Nemusí sa nám vôbec páčiť ich výsledok (veď Egypt) Ale to je vlastnosť demokracie. Nemáme nárok pindať do toho, čo si kto v slobodných a demokratických voľbách zvolí. Môžeme len upozorňovať, či sú kroky novej demokracie skutočne demokratické. Či je dodržané kontrolná otázka demokracie: “Budú ďalšie slobodné a demokratické voľby?”.Ak sa veci zvrhávajú k diktatúre, zas máme právo diktatúru narúšať.

Dnes musíme dať Sýrii šancu, aby si pripravila voľby.

Áno, som štváč demokracie. Ak ma tak označíte, to su klidný, to su úplne klidný.

Po skončení revolúcie a pri prvých voľbách je tu späť demokracia. A zas je tu miesto na kritiku, rozvoj, nápady, ako prehlbovať demokraciu. Zas je tu na odsúdenie podvodníkov s fotkami a táraninami, ktorí sa pomocou lži snažia zvrátiť či ovplyvňovať demokratické rozhodovanie slobodných občanov v slobodnej krajine.

Je v Sýrii demokracia?

Máme tu prezidenta krajiny s 20 miliónmi obyvateľov, z ktorých je 10-15 miliónov vnútorných či vonkajších utečencov. A trvá to 3-6 rokov. Prezidenta, ktorý sa drží pri moci ako kliešť zahryznutý do slabiny.

Hádku o to kto bol býval bol onehdá komu rozbil kýblik vedú tak akurát k ospravedlňovaniu neospravedlniteľného. Do takéhoto čvachtania sa v zástupných problémoch dnešného dňa ma nedostanete. Pretože pre demokrata je neprijateľné, aby slobodný človek nemohol kandidovať vo voľbách na prezidenta či vládnu väčšinu. A to je to, čím to začalo.

Zásadným predmetom, problémom, nie nepohodlím, ale skutočným problémom je prítomnosť chlapov so samopalmi v uliciach po celej Sýrii namiesto slobodných a demokratických volieb. Prítomnosť vojakov na uliciach ako dôsledok neschopnosti Asada vyhrať demokratické voľby.

Veď ak je Asad pre Sýriu takým požehnamím, ak si obyvatelia Sýrie pod jeho vedením žijú ako prasce v žite a po oblohe lietajú pečené holuby, bolo by predsa pre neho samozrejmou jednoduchosťou vyhrať demokratické voľby.

Stačilo vyhrať voľby… V Sýrii, v Rusku, KĽDR…

Namiesto toho videli jeho oponenti jedinú šancu v ozbrojenom boji. Ako dôsledok toho, že Asad nikdy žiadne voľby pre istotu nevypísal. Bál sa že prehrá?

Asad sa teraz dohodol s Putinom na tom, že Rusko bude podporovať jeho režim vojensky. Diktátor diktárovi ako Molotov Ribentropovi.  Asad sa s Putinom dohodol, že Rusko ochráni jeho vládu nad Sýriou. Aby neboli voľby.

Aby aj moje deti pochopili

Keď si chcete vybrať Putina za svojho organizátora vašich životov, je to voľba proti demokracii. Nie som dementný aby som vás neoznačil za diktátora, nacistu, či komunistu. A tak sa k vám aj staval. A tak sa aj staval k vašim slovám a činom.

Ja som si vybral Západný svet. Lebo dnes je to skutočne ultimatívny výber. Alebo putinizmus, alebo západná demokracia.

Nič nie je dokonalé. No Západnú demokraciu môžeme slobodne kritizovať, môžeme ju tak meniť na svoj obraz. Môžeme sa navzájom upozorňovať, že nabudúce treba lepšie pracovať s overovaním informácii v The New York Times. V demokracii vždy budú ďalšie voľby. 

V demokracii na to, aby sa svet točil podľa vašich predstáv nepotrebujete zavraždiť svojho oponenta. Stačí že v mieri a pokoji vyhráte slobodné demokratické voľby. A preto má zmysel odmietať diktátorov a rovnako odmietať tých, čo diktátorov podporujú.

Pod čiarou: Tento článok je rovnaký ako ten o Ukrajine. Aj tam ide o súperenie demokracie s diktatúrou.

 

 

Slovensko na líbyjskej a sýrskej ceste diktatúry a anarchie

Pozerajúc sa na včerajšie správy, prešiel mi po chrbta ten najstudenejší mráz. Priam kremeľský mráz. Priam mráz nacizmu 20 rokov 20. storočia.

Čo to, pre Kristove rany, povedal premiér demokratického štátu?

18:54 Slovensko podľa Fica nebude rešpektovať rozhodnutie o zavedení povinných kvót. Krajina je podľa neho pripravená vstúpiť do právneho sporu s Bruselom. (čtk) Zdroj: Slovensko podľa Fica nebude rešpektovať rozhodnutie o zavedení povinných kvót…. – Denník N

Presne takýmto spôsobom vznikol ten bordel v Líbyi. Hlasovanie neskončilo ako som si prial? Smith&Wesson prebije aj 4 esá. Výsledkom je 10 miliónov Sýrčanov na úteku a rozdrbaný juhovýchod Ukrajiny.

Darmo sa demokraticky diskutuje, hľadajú sa spojenci a následne demokraticky hlasuje, keď diktátori nie sú schopní rešpektovať vôľu väčšiny do ďalšieho hlasovania. Demokraciu máme, ešte tých demokratov.

Roky rokúce sa EU vyčíta deficit demokracie. A bolo to právom, práve v čase, keď na prijatie každého jedného rozhodnutia bol potrebný súhlas všetkých. Práve takáto podmienka je priestorom pre to najbrutálnejšie vydieranie. A že sme si ho v spojení s eurovalom na Slovensku zažili. Vtedy totiž stojí jeden proti všetkým. Osamelý, bez možnosti získať spojenca.

Keď sa začne hlasovať, začína skutočná demokracia. Už nikdy nebude stáť jeden proti ostatným. Už vždy to bude nejaké spoločenstvo, ktoré hľadá ďalších spojencov.

Počas toho hľadania sa čistia argumenty. Mnohokrát sa stane, že aj víťazi sa zamyslia a nejaké tie argumenty porazených využijú a naplnia. Bez demokratického hlasovania by sa nikdy nedostali ani len na svetlo sveta. Nie že by ešte mali šancu.

Demokratické hlasovanie je skvelá vec. Môžete nesúhlasiť, môžete hľadať spojencov a po prehre v hlasovaní môžete odísť stredom so vztýčenou hlavou. Urobili ste všetko pre to, aby ste získali na svoju stranu potrebný počet hlasov. Nepodarilo sa. Prehlasovali vás. So vztýčenou hlavou sa môžete vrátiť domov a vyzvať svojich spojencov, aby sa nabudúce snažili získať väčšiu podporu.

Demokracia je super v tom, že to nikdy nie je koniec sveta.

Demokracia znamená, že neexistuje niečo ako posledné, definitívne hlasovanie. Už v prvej sekunde po vyhlásení výsledkov odštartuje odpočítavanie k novému hlasovaniu. Začína nová šanca nájsť nové argumenty, pozbierať nové podklady a v rozumnom čase hlasovanie zopakovať. A pomocou dôkazu sporom ukázať pôvodnej väčšine, že sa mýlila, ukázať jej, čo jej víťazstvo prinieslo a že by to bolo možné urobiť aj inak.

To všetko však vyžaduje absolútne sa podvolenie výsledkom demokratického hlasovania. Vždy  a za každých okolností. Ako inak si dnes, keď ste vy prehlarali, chcete zabezpečiť, že nabudúce, keď vyhráte, že porazení budú akceptovať vaše víťazstvo? Len a len vy máte v rukách akceptáciu svojho budúceho víťazstva.

Ak chcete mať istotu, že vaše víťazstvo bude akceptované, musíte akceptovať aj víťazstvo svojho protivníka a podvoliť sa mu. Demokracia znamená, že vždy budete mať šancu na férovú súťaž. Demokracia znamená, že keď vyhráte hlasovanie, ostatní sa podvolia. Budú smutní, budú nadávať ako dlaždič, no vediac, že to isté urobíte nabudúce aj vy, podvolia sa vášmu víťazstvu.

Čo sú to za nebezpečné reči od premiéra krajiny, že sa nebude riadiť výsledkom demokratického hlasovania? To máme čakať, že tento človek spochybní v marci 2016 parlamentné voľby? Po tých rečiach, ešte mu veríte jeho nos medzi očami?

Priatelia, len debilný demokrat nechá diktátorom rozbiť demokraciu. Diktátori nemajú čo hľadať v akejkoľvek demokratickej súťaži, nech by sa jednalo čo i len o výber polievky na skautskom tábore. Diktátori patria na okraj spoločnosti. Nemajú mať prístup k voleným funkciám.

Za posledné 4 roky sa mnohokrát ukázalo, akým tárajom je slovenská sociálna demokracia. Slová o nerešpektovaní výsledkov demokratického hlasovania je najnebezpečnejšou táraninou, akú vypustili z úst. Je to absolútne neprijateľné.

Pozrite sa do Líbye, pozrite sa do Sýrie, to sú obrazy nerešpektovania výsledkov demokratických volieb.

Demokraciu máme, ešte tých demokratov. Ani nacisti ani komunisti nie sú demokrati a slušný občan ich do urny nehodí. Práve preto, že ich prvým krokom je zabrániť akémukoľvek ďalšiemu hlasovaniu. Pretože ich záujmom je nerešpektovať výsledky akéhokoľvek hlasovania. Len debilný demokrat nechá birmovaným komunistom  a neonacistom zničiť demokraciu.

Pod čiarou: Nie,ani mne sa kvóty nepáčia. Urážajú ma a ponižujú. Máme byť pripravení sami od seba poskytnúť násobne väčšie kapacity. Plus technická výhrada: Nikto na Slovensku nechce dobrovoľne žiť a pri prvej príležitosti zdrhá. Budeme ich naháňať len preto, že smernica prikazuje? No to je dnes úplne iný príbeh.

Treba urobiť aj, aj, aj, aj, aj, aj….

Čo skutočne urobili vami zvolení politici do štátnych funkcii?

Áno, treba aj vyriešiť Sýriu, aj vyriešiť ochranu EU hraníc aj vyriešiť Schengenské hranice, aj vyriešiť kapacity záchatných táborov, aj vyriešiť sociálnu politiku azylantov, aj vyriešiť ako sa budú transportovať neudelené azyly, aj ako sa budú vracať vyčúraný Bulhari, Kosovci, Albánci či Pakistanci. Aj vyriešiť humanitárne otázky, aj dať ľuďom jesť a ochrániť ich preed zimou. Aj ako sa bude…

Ještě před pár dny jsem netušil, v jakém informačním a právním vakuu se dá ocitnout v pupku civilizovaného světa. Transparentní státní správa, informační éra, humanistická Evropa, natož přehnaně humanistická Evropa: to všechno je pro mě po Röszke bullshit, fráze bez významu. Zatímco Jean-Claude Juncker v evropském parlamentu korektně promlouval národním vládám do duše, v Röszke se rodily děti v kukuřičném poli. Viděl jsem tam to, o čem jsem četl v knihách a co jsem si nikdy nedokázal představit, natož tak blízko: chaos a lhostejnost šestačtyřicátého roku. Přinejlepším. Zdroj:  http://finmag.penize.cz/kaleidoskop/304058-v-roszke-byl-k-videni-chaos-sestactyricateho

Jediný, kto si dnes skutočne robí svoju prácu sú opoziční politici. Prinášajú návrhy, odporúčania, pracujú so svojimi voličmi. To je ich povinnosť, to je ich práca v pozícii opozičného politika.  Nič viac urobiť nemôžu. Len čakať do nových volieb. Výkonná moc, skutočne výkonná moc, je v rukách  minulých víťazov volieb.

Vládni politici v celej EU absolútne nepochopili, že  na nich spadla situácia, ktorú treba skutočne riešiť. Absolútne zlyhali vo výkonnej funkcii. Tak to proste je.
Stačí sa pozrieť, aké informácie padali zo Slovinska a Chorvátska  17.9. a aké padajú od výkonných politikov 18.9.  Stačí sa pozrieť čo vypadlo z Nemecka pred mesiacom a čo odtiaľ padá dnes. Stačí  sledovať to ničnerobenie slovenskej vlády a nulovú komunkáciu svojich skutočných činou. Nie je totiž čo prezentovať. Bezpečnostné služby, vládny aparát, vedenie civilnej obrany, vedenie armády… Všetci sú v stave ako cestári, keď im napadne prvý snech.

Niektorí politici chvala Bohu ľudsky pochopili, že na to proste nemajú ani manažérske ani ľudské schopnosti a včas to vzdali. Buď im chvála.

Niektorí politici pocítili príležitosť posilniť svoje diktátorské, fašistické (ČR -ANO bude líp) či nacistické (Maďarsko, čo už ani nie je republikou) chúťky. Najrpv chvíľu nechajú občanov podusiť v anarchii, ktorú priživia svojimi činmi (Keleti) alebo slovami (Fico bude ignorovať hlasovanie Rady EU)  a potom prídu s fanfárami s novými a novými pravidlami, reštrikciami, porušením starých dohôd. Veď samozrejme tie doterajšie predsa nefungovali.  Nikdy už nedodajú, že sa programovo nenamáhali nejaké doterajšie pravidlá dodržiavať a niečo podľa nich aj vykonať.

Áno, niektoré pravidlá sa môžu ukázať ako nefunkčné. Tak ich najprv zmeňme a potom podĺa novýcj konajme. Utečenecká kríza sa týka celej EU, musíme ich potom ich musíme zmeniť rovnako v celej EU. Tak funguje demokracia. Ignorovanie pravidiel, zavádzanie svojich vlastných a rozdilenych na každom kilometri štvorcovom iných, to je čistá anarchia. Je to presne to, čo spôsobili bordel v Líbii či Sýrii. Ignorácia zvolenej vlády, porušovanie pravidiel Listiny práv a slobôd, vyhlasovanie vlastnej osobnej pravdy…

Dnešná totálne paralizovaná Európa je dôsledkom neuveriteľného socialistického rozkrádania z titulu verejnej moci. Od vrchu Euróspkej komisie až po posledného námestka či štátneho tajomníka každej jednej, väčšinov socialsitickej vlády v krajinách EU. Pre všetkých bola základnou kvalifikáciou na to byť zvolený schopnosť nechať sa zvoliť.

Žiadne manažérske schopnosti, žiadne vízie, žiadne koncepcie, žiadne  vodcovské vlastnosti neboli dôležité. Žiadna schopnosť obklopiť sa skutočne pracovitými a odborne zdatnými ľuďmi. A už vôbec nebola potrebná schopnosť  realizovať riešenia. O nejakje empatii k iným či sebaobetovaní môžete len snívať.

Predsedovia sa obklopili ľuďmi, ktorí im prikyvujú a sú im minimálne nebezpeční v samostatnom úsudku. Nochsledi, podržtaškovia, ktorých hlavnou vlastnosťou je totálna oddanosť tomu, kto im podhodí platy za niekoľko funkcii zaradom.  Predsedovia sú zas v zajatí splácania toho, čo vlastnou hlavou a sebe podobnými hlasmi vyžobrali od kapitánov priemyslu, aby si u voličov kúpili svoje zvolenie. Alebo sú sami v gigantickom strete záujmov (Babiš, ČR) 

Áno, aj tak sa dajú vyhrať voľby. Čelíme vážnym problémom a potrebujeme skutočne seróznych ľudí.

Ach, koľkokrát som v ostatnom polroku počul, ako slovenská opozícia má pekné nápady, ale nemá toho charizmatického vodcu, ktorí by…  Pozrite sa trochu do minulosti. Koľkokrát tam budete čítať, že: „Nápad dobrý, ale čože v opozícii…“. Prípadne: „Dobré riešenie, ale hlas pre vás prepadne…“. Tak sme volili hlavne ten pekný obal. Neprekvapivo sa dnes, kedy poltrebujeme skutočné riešenia, sa tie riešenia nedostavujú. Nikto totiž ešte neodpovedal na moju otázku, ako sa dá nevolením zvoliť niekto, koho riešenia chceme aby sa realizovali.

Ponechanie politickej garnitúry, ktorá vyhrala preto, lebo jej najväčším cieľom je žiť si ako prasce v žite z daní, to je hrôza bez konca.  To je cesta predkom do zadku. Táto politická garnitúra v štátnach výkonných funkciách robí z našej spoločnosti jeden veľký chaos.

Zvoliť si skutočne úradnícku vládu, úradnícku v tom najlepšom zmysle slova, teda vládu, ktorá bude pracovať na každodenných riešeniach každodennosti občanov, občanov, ktorí ju živia, zvolenie skutočne výkonnej moci sa môže ukázať ako cesta zadkom dopredku. Nič nie je hneď dokonalé. Iterácie k normálnosti sú dôležité.

Viete priatelia, radšej zadkom dopredu ako predkom do zadku. Sme v riti priatelia. Celá Európa je momentálne v riti. Buď budeme pokračovať rovnakým smerom, alebo sa nám podarí otočiť. Možno chvíľu pôjdeme len cúvacou rýchlosťou. Bude to možno zadkom, ale dopredu. No bude to dopredu a za svetlom. Treba skutočne urobiť aj, aj, aj, aj, aj, aj… Nie len o tom rozprávať a strašiť.  A už vôbec nie nahradzovať demokraciu anarchiou či fašizmom alebo nacizmom.

Pod čiarou: Áno, tento text obsahuje kopu preklepov a gramatických chýb. Je to presne ako s tou slovenskou pravicou. Je to len na vás. Buď sa nad obsahom zamyslíte, alebo túžite po štylitsticky a gramaticky vybrúsenej bedni gytu. To si mám tú politiku robiť sám? Čas by som asi aj našiel…

Ups, naozaj chcete vodcu?

Priatelia, nemýľme si vodcu a demokratického politika v zastupiteľskej demokracii. Áno, vodca má viesť. Demokrat v zastupiteľskej demokracii musí vykonávať volebný program, ktorým uzavrel zmluvu so svojim voličom. Ani nič menej a rozhodne ani nič viac.

Na nejaké vodcovské, smerovacie či vizionárske úlohy má demokratická spoločnosť filozofickú vedu, kaviareň, krčmu a hlavne štatistickú sociológiu. Úlohou politiky je vybrať z týchto prostredí to, čo má nejaký zmysel, spoločné a príbuzné aspekty, predostrieť to voličom a potom ich nesklamať pri ich zastupovaní v duchu týchto ideí, ktoré pozbierali práve od svojich voličov.

Či sa vám to páči alebo nie, pokiaľ ste na strane demokracie, ste na strane vlády ľudu. Demokrat proste vodcov nevolí. Nikdy do urny nehodí ani neonacistu ani komunistu. To demokrat nerobí.

Pretože, keď si začne demokratický politik sám vymýšľať čo by bolo dobré pre jeho voličov, tak tu máme mečiarizmus blahej pamäti. A dnešná vláda jednej strany plné velkohubých „je nás 82, zvykajte si“ nie je od uchvátenia moci a prerodu k diktatúre ďaleko.

Nezabúdajme na to, že miera demokracie spoločnosti sa meria práve tým, ako často nechá víťaz volieb v období medzi voľbami hlasovať. To znamená, že síce dá do pľacu nejaké svoje riešenia, ale nechá ľudí o nich rozhodovať. Rozhodne im nevnucuje svoje najlepšie a najkrajšie sny o pečených holuboch a ružových vlakoch.

Bolo by skutočne pekné, ak by nejaký politik prišiel so supehumanistickým riešením o ktorom dovtedy nikto nechyroval a zrazu by sa za neho postavila celá republika. A on by ich viedol… Ups, naozaj chcete vodcu?

Úlohou politických lídrov je ľudí viesť. Hovoriť im aj veci, ktoré nepotešia. Dokázať ich presvedčiť, že zložitejšie a ťažšie riešenie je v konečnom dôsledku to lepšie. Ba že niekedy ani nemusí byť dobré, iba je čestné. Zdroj: Humanizmom zmagorená kaviareň a nenávistný hlas Boží | Editorial | Sekcie | jeToTak.sk

Uff, to je ale žvást. Furtom si hovorím: Drž sa plánu, drž sa plánu, nechoď na to jetotak. A keď neodolám, lebo onakvejší oní to linkujú na FB, tak zase len žvást.

Celkom by ma zaujímalo čo ten autor považuje za „to zložitejšie, ťažšie a lepšie riešenie“. Aby sme teda vedeli, k čomu by chcel, aby ho  tí oní najvyšší leninovia, putinovia či hitlerovia viedli.

A len tak mimochodom, keď už sme pri tej výrokovej logike: To, že bude nejaké riešenie zložitejšie a ťažšie ešte neimplikuje že bude ja čestnejšie, bár aj by bolo lepšie.

Viete priatelia, politika to nie je vzdelávací inštitút. To vzdelávanie a zmúdrenie spoločnosti od pravekej jaskyne po lietanie do vesmíru už dááávno malo prebehnúť, keď sa ide voliť.

Chvála nedodržiavaniu pravidiel na troskách poctivosti

Kade chodím, tam je najviac obdivovaná víťazná sviňa. Permanentne tu prebieha súťaž, kto viac odrbe ktoré významnejšie pravidlo. A víťazi sú oslavovaní, dokonca dobrovoľne volení ako zástupcovia menej úspešných v tejto súťaži.

Prvé čo urobí čerstvo korunovaná sviňa, stvorí nové pravidlo.

Ja myslím, že by bolo už konečne vhodné nahradiť Ústavu knihou Farma zvierat. Ústava počíta s poctivosťou. Ústava počíta so zodpovednosťou. Nie, nie so žiadnou absolútnou. Len takou priemernou. Práve preto, že neobsahuje pravidlo na všetko, dáva priestor práve nám priemerne zodpovedným a priemerne poctivým. Dáva nám šancu na pohodlný život.

Pohodlný život je to, že keď porušíte nejaké pravidlo, že vás načapá živý človek. Taký istý ako vy, teda priemerne zodpovedný a priemerne poctivý. A udelí vám priemerný trest. Raz menší, raz väčší, čisto podľa jeho osobnej poctivosti. Taký, aký by si sám sebe pridelil. S ohľadom na okolnosti, s ohľadom na spoločenskú nebezpečnosť.

Áno, potom sa stane, že dva dni po smrteľnej nehode na železničnom priecestí by udelil brutálnu pokutu a roky od poslednej takej nehody len pokarhanie. Sama spoločnosť ukázala, či je protiprávne konanie na priecestí nebezpečné. Smrteľná nehoda – veľké nebezpečie. Žiadna nehoda – žiadne nebezpečie.

Ale hej, nejako sa vytratilo preventívne pôsobenie. Naozaj si myslíte, že prevencia sa robí po spáchaní priestupku? Naozaj? Naozaj po? A nezlyhala prevencia niekde v škole? Niekde pri vzdelávaní dospelých? Niekde inde a v inom čase?

Ale hej, udeliť represívne opatrenie, vymyslieť nové ďalšie pravidlo – to je tak jednoduché. Oveľa jednoduchšie ako vzdelávať dospelých. Naučiť ľudí starať sa o svoje okolie, ukázať výhody organizovanej skládky pred vysýpaním odpadkov z balkóna.

Naučiť verzus potrestať…

Máme jasné a jednoduché pravidlo: Na červenú sa nevchádza. Čerstvo korunovaná sviňa vymyslí nové pravidlo – zelená bude blikať, oranžová svietiť a červená zavíjať. Nie, nebude vymáhať to staré, teda že prevenciu treba robiť niekde inde a v úplne inom čase. Nebude sa zamýšľať nad nejakou spoločenskou nebezpečnosťou. Vymyslí pravidlo.

A toto bude už 188 týkajúce sa danej problematiky. Nikto, ani len divá sviňa sa už nevyzná v tom, čo treba dodržiavať. Namiesto jednoduchého pravidla – chcem prežiť v spokojnosti – sa zamýšľame, nad 188 pravidlami. Isto nejaké zabudneme. Porušíme ho. A korunovaná sviňa zavedie 189.

Dnešný európsky priestor je v stave, že prestal už dávno byť dobrým miestom pre nás priemerne zodpovedných a priemerne poctivých.  Aj by sme chceli dodržiavať pravidlá. Skutočne by sme chceli. Ale nestíhame.

Na čo je to dobré?

K seba-ospravedlneniu za porušovanie pravidiel. Dokonca si už prestávame uvedomovať, že nejaké pravidlá porušujeme. Je to tak bežné, že sa už porušovanie pravidiel stalo štandardným správaním sa. Keď vás niekto upozorní, že ste niečo porušili, mávnete len rukou. Veď za troška ani pán farár nič nepovie. A mne sa to takto hodí. Debilné pravidlá. Je ich tak veľa, že sa v nich už nikto nevyzná. č.b.t.d.

Keď vás niekto upozorní, že ste nejaké pravidlo porušili, je to on, kto je za debila. Somár, veď kto by sa v tých pravidlách vyznal, tak čo chce odo mňa? Postavte sa na svetelnú križovatku a čakajte na červenú, kým sa rozsvieti zelený panáčik. Ste somár, že stojíte a čakáte.

Primerane poctivý a primerane zodpovedný vie, že nejaké pravidlo obchádza. Dúfa, že mu na to neprídu. A keď mu na to prídu, už dopredu vie, že obišiel nejaké pravidlo. Veľmi dobre vie, ktoré. A veľmi dobre vie, prečo. No nikdy, skutočne nikdy tento dôvod nepostaví nad pravidlo. A už vôbec nikdy nezavedie nové pravidlo. Jediné čo spraví, zasadí sa za zrušenie.

Priemerne zodpovedný a priemerne poctivý vás nikdy nenapadne za to, že ste ho na nejaké pravidlo upozornili. Bude o tom pravidle s vami diskutovať. Bude navrhovať jeho zrušenie. Ukáže dôvody, ktoré ho viedli k jeho porušeniu ako argument na jeho zrušenie. Ale nikdy, skutočne nikdy vás za upozornenie na jeho priestupok nebude osočovať. Leda by bol tá, po korunovácii túžiaca divá sviňa zapojená do súťaže. A vy mu svojim upozorňovaním len kazíte jeho skóre v porušení pravidiel.

Trochu poctivejší ako priemerne a trochu zodpovednejší ako priemerne, tí dodržiavajú aj debilné pravidlá, snažia sa o ich zrušenie a až po ich zrušení ich nedodržiavajú. Tento text je od priemerne poctivého pre priemerne poctivých. Viem aký som a viem aký asi ste aj vy.

Keď vám vadia pravidlá, bojujte za ich zrušenie! Nevytvárajte nové! Alebo ste tie svine, ktoré sú zapojené do súťaže kto viac a viac pravidiel poruší? Víťaz bude korunovaný a ukáže vám, ako vysoko skáče jeho pes.

Pod čiarou: Poslednými kvapkami motivujúce ma k napísaniu tejto glosy bolo zavedenie nových a nových sociálnych dávok, pričom na existujúce nie sú peniaze. A tak Štát zobral zdravotne ťažko postihnutej osobného asistenta. Dovolila si pracovať v chránenej dielni. A potom jedna diskusia v jednom diskusnom fóre, kde nie je vôľa na dodržanie ani len pár jednoduchých pravidiel voľnočasovej hry. Aj keď ide o život aj keď nejde o život, v dnešnej spoločnosti sa požiadavka na dodržiavanie pravidiel rovná označeniu triedny nepriateľ.

Smer použil štátnych 47 miliónov eur na súkromnú volebnú kampaň

Štát Slovenská republika hospodári s jedným jediným rozpočtom. Z neho bude občanom rozdané 47 miliónov eur pre cca 1,85 miliónov domácností. Smer zvolil kľúč: Kto koľko plynu kúpil. 

Tento kľúč nemá oporu v Listine práv a slobôd, v Ústave ani v žiadnom zákone platnom k 1.1.2015. Nejde ani o legislatívnu núdzu či vojnový stav. Tento kľúč nemá oporu v žiadnom štátotvornom princípe. Inštitúcia štátu neexistuje preto, aby sme bezdôvodne rozdávali peniaze vyvoleným.

Moju domácnosť tak okradol o 25€ z daní, ktoré sme zaplatili v dobrej viere a boli určené na chod môjho štátu a jeho sociálnu politiku. Slovenská republika je demokratická krajina, to znamená, že štát sme my, vy , ty, prosto každý jej občan.

Na budúce bude rozdelených 47 miliárd eur tým, čo platia stranícke známky NSDAP  Smeru.

Aj môj charakter demokrata má svoje hranice.

Serem takýto štát, ktorý umožňuje politickej strane zaútočiť na základy demokracie.  Korupčný vládny balíček je podvod na demokracii.

Strana a vláda financuje z našich daní svoju vlastnú predvolebnú kampaň. Neexistuje horší útok na demokraciu, ktorého sa môže dopustiť vládnuca strana, ako kupovať si voličov z daní, ktoré má spravovať.

Tak ako som bol býval onehdá pred druhým kolom banskobystrických župných volieb napísal, je to aj dnes platné pre parlamentné voľby v roku 2016:

Nikto nemôže odo mňa spravodlivo očakávať, že budem voliť fašistu, nacistu či komunistu. Len dementný demokrat si zvolí ničiteľa demokracie.

Po tom, čo predvádza v súčasnej predvolebnej kampani, je voľba strany Smer porovnateľná s voľbou KSČ v roku 1947. Je to voľba totalitného režimu.

Politická strana, ktorá korumpuje voličov za  peniaze štátneho rozpočtu absolútne nepatrí do politickej súťaže demokratickej krajinyKorupčný volebný balíček vlády je podvod na demokracii. Je to priamy útok na slobodnú súťaž politických strán, ktorá je podmienkou, aby sa voľby mohli nazývať demokratické a rovné.

Za Korupčný volebný balíček vlády bude kde-kto ďakovať. Kde-kto poďakuje za to, že na nich tak myslí, nie ako tí pravičiari, čo by im len od úst odtŕhali. Tej vďaky bude tak veľa preto, že súčasťou korupčného volebného balíčka vlády je klamstvo o tom, kto zaplatí náklady na minimálnu mzdu pre 150 tisíc ľudí. Obsahuje klamstvo o tom, kto zaplatí výstavbu nových škôl a dovolenku pre 20 tisíc chudobných.

Korupčný volebný balíček vlády hovorí: Za 15 opatrení zaplatí štát 200 miliónov eur. Nie, žiadny štát to nezaplatí. Zaplatia to všetci daňový poplatníci. Každý jeden z nás, ktorý platíme dane a odvody. Sú to naše peniaze, ktoré  bude rozdávať strana a vláda pred voľbami.

Svet čaká na dištancovanie sa ich súvercov

Na nič menšie ani na nič väčšie nečakáme. Hovädá sú v každej skupine. Je len otázkou charakteru, či sa s nimi spomedzi seba chceme vysporiadať, alebo je nám to jedno.

Alebo ich dokonca chválime, pozdravujeme a ukazujem im, že aj náš pes skáče tak vysoko ako ten ich.

My v Európe sa snažíme vysporiadať s neonacistami a fašistami. Tí čo mali na svedomí Treblinku či Dachau, to boli kresťania, Európania, belosi, proste ľudia ako my. Vysporiadali sme sa s nimi. Raz a navždy sme sa od nich dištancovali. Nikdy sa to nezopakuje.

Dokonca sa snažíme dať svetu nový rozmer spoločnosti v podobe Listiny práv a slobôd. Nehovorím, že sa nám to nejako super darí. No máme nakročené. Prebiehajú postupné iterácie. Matematik by povedal, že limita je tak veľká, že sa o nej ako limite nedá ani uvažovať. Ale blížime sa.

Viete, každý z nás je človek hriešny so svojim slabosťami. Nedávno som napísal:

Je tak neuveriteľne krehká hranica, kedy sa z človeka stáva hovädo. Vyžaduje to silnú intelektuálnu, morálnu a etickú výbavu, aby sme, každý jeden z nás odolali. Preto máme niekoľko zákonov postavených preventívne. Aby sme ani neprišli do styku s  pokušením. Lebo vieme, máme mnoho historických skúseností, ako poľahky dokáže človek v dave podľahnúť tomu prerodu.  Lebo vieme, že máme problém chápať čo i len trochu komplikované udalosti.

Zdroj:  Kopali do človeka, čo bol pred minútou neonacista | M+M+M+M (4M).

Vieme to o sebe. Byť dobrým vyžaduje od nás energiu. Ak ju od nás chcete, musíte pre nás v kresťanskej Európe niečo malé urobiť. Začať sa dištancovať od svojich súvercov, ktorí sa správajú ako hovädá.

Inak nám prasknú nervy. A to mi verte, že ako najbohatšia špička na tejto planéte nemáme žiadny problém postaviť ploty, nastaviť tvrdé pravidlá. Nejaké sankcie? Nejaké poklesy HDP? Tú trochu schudobnenia si ani len nevšimneme. Aj tak by to bolo pre ľudstvo najhoršie riešenie.

Nie my utekáme k vám do bezpečia, ale vy utekáte k nám, lebo sme pre vás atraktívny. Kam sa pozriem dookola Európy, všetci by chceli žiť ako my. Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Čína, Južná Afrika, Líbya…  Nie ako vy. Vy nie ste žiadnym vzorom pre nikoho. Leda pod hrozbou hlavne. Nie je ním ani Rusko, ani Irán ani Čína ani Severná Kórea.

Takže čakáme… Naša ruka je permanentne natiahnutá s ponukou na spoluprácu. Je to na vás.

Čakáme…

Čakáme… Myslíte, že ešte vydržíme dlho?

 

Slobodne voliť proti vlastným záujmom

Tí, čo sú na hranici potrebnosti sociálnych dávok či významne čerpajú zdravotné poistenie by chceli čo najviac zdaniť bohatých a úspešných. Keď sa bohatým a úspešným bude zdať, že ich už žmýkajú priveľmi, poľahky sa zdvihnú a odídu platiť dane niekde inde. Potrební si dokonca volia takých, ktorých programom je vyháňanie bohatých a úspešných.

V článku o tom, ako škodia programoví odporcovia očkovania práve tím ľuďom, pre ktorých je očkovanie kontraindikované, sa objavilo niekoľko komentárov, v ktorých práve členovia tejto skupiny kontraindikovaných podporovali rast skupiny programových odporcov očkovania.

Spätná väzba je skutočne mystická udalosť.

Pre mňa je spätná väzba samozrejmosťou. Celý ľudský organizmus funguje na princípe spätnej väzby.

Napríklad taký inzulín: Keď sa najete, stúpne hladiny cukru v krvi a toto vyprovokuje vylučovanie inzulínu. Inzulín uprace cukor z krvi do buniek, hladina cukru klesne, čo spôsobí zníženie vylučovania inzulínu medzi jedlami.

Keď sa darí zajacom, vlčice sú dobre živené a majú viac mláďat. Keď viac vlkov zníži počet zajacov, vlčice nemajú dobrú výživu a rodí sa menej mláďat.

Len ten človek si pokojne vyzabíja prispievateľov na svoje sociálne dávky a podporí zvýšenie výskytu chorôb, proti ktorým nesmie byť očkovaný.

Slobodný človek v slobodnej krajine si môže slobodne robiť aj sprostosti. Birmovaní komunisti sa o vás postarajú tak dokonale, aby ste tie sprostosti nemohli robiť. A tak si slobodne volíte okresanie svojej vlastnej slobody.

Zamneď: Žiadate, aby ten, čo to platí, odišiel preč a prestal vám prispievať

Platíte dane na Slovensku podľa pravidiel, ktoré stvorili vami osobne zvolení vaši osobní zástupcovia?

15:42 Patrik Tkáč, podpredseda predstavenstva J&T Finance Group, reagoval na Facebooku na poslanca Beblavého, ktorý upozornil, že J&T Banka poskytla cyperským firmám priveľa úverov: “Takže: 95 percent vlastníkov cyperských firiem, ktoré financujeme, sú české a slovenské fyzické osoby. Tie firmy nemajú účty na Cypre, ale u nás. Podľa platnej legislatívy každý Slovák a Čech, ktorý očakáva kapitálový zisk vyšší ako 200-tisíc eur a neinvestuje prostredníctvom štruktúry podobnej Cypru, tak okráda vlastnú rodinu!”

Zdroj:  Patrik Tkáč, podpredseda predstavenstva J&T Finance Group, reagoval na Facebooku… – Denník N.

Len debilko si zvolí takých zástupcov, ktorí čo vytvoria, potom sám musí obchádzať.

Nie, neexistuje žiadne ONI. Sme len MY. My sami si tvoríme tento svoj vlastný štát. Len skutočne nesvojprávny človek si zvolí také vedenie, ktoré potom pre neho vytvára také podmienky na život, ktoré musí obchádzať vývozom svojho života za hranice.

Máte pocit, že vás sa to netýka? Že vo vašom záujme je podojiť maximálne tých ostatných, tých všetkých okrem vás? 

Ani cent na sociálne dávky, ani cent na vaše zdravotné ošetrenie nevznikol v čistom vzduchoprázdne. Všetky peniaze na sociálne dávky a všetky peniaze na zdravotný systém, na lieky na vyšetrenia na terapie, všetky peniaze na toto potrebné sa vyberajú od firiem a od každého jedného človeka v tomto štáte. Len a len v tomto štáte.

A vy si zvolíte takých svojich zástupcov, ktorí vytvoria také podmienky, že je absolútne nevyhnutné vyviesť finančné toky za hranice. Na Cyprus ideálne, ako radí skutočne úspešný podnikateľ.

Žiadate, aby ten, čo to platí, aby odišiel preč a prestal platiť.

Ja viem, je to začarovaný kruh. Závidíte šikovným, úspešným bohatým, najradšej by ste im všetko znárodnili, zdanili, vzali. Na druhej strane ich potrebujete a čím sa im bude viac dari, tým budú viac a viac prispievať na vaše sociálne dávky, vaše dôchodky, vaše vlaky zadarmo. To nepochopíte.

Máte na to cca 200 dní, aby ste pouvažovali nad sebou. Som z vás zhnusený.

Viete, mne je to jedno. Raz som sa ekonomicky presídlil, využil som právo usadiť sa kdekoľvek v EU. Prišli sme s dvomi taškami a minule pred 5 rokmi, keď som sa sťahoval po 6 rokoch v jednom nájme do iného, musel som sa s kombíkom otočiť 6x. Myslíte, že to neurobím znovu? Už to mám natrénované a 500 km, je pre mňa „tuto kúsok“. Moje decká vedia, že sú doma v celej EU.

Minule mi ponúkali 3500€ za schopnosti a vedomosti absolventa farmácie kdekoľvek si vyberiem v Nemecku. Chýbajúci B1 certifikát z nemčiny – to do roka dám. Za ten čas vezmem slabo platenú (niečo cez 1000€) rovnakú prácu v ČR.  Mám 8 hodín a padla. Žiadne starosti so zháňaním nových kontraktov a handrkovanie sa o eurá.

Myslíte, že to neurobím znovu? Myslíte, že to robia len klienti J&T?  Viete, keď sarkasticky píšem v komentároch vetu: „Fakt sa tu s vami dobre žije.“, mám na mysli presne to, že ide o ten posledných impulz, kedy sa človek na všetko a všetkých vykašle a ide si len a len za svojim vlastným egositickým cieľom.

Toto je nedeľné zamyslenie, tak sa zamyslite. Vaši zástupcovia spôsobili, že už odchádzame. Mohol som sa aj rozdrapiť a nepočúvali ste ma.

Žilo bylo 10 pánů, kteří spolu chodili každý den do restaurace na oběd. Za oběd měli pokaždé zaplatit dohromady přesně 1000 korun. Pánové se dohodli na tom, ze se na té tisícovce budou podílet tak, jak platí daně. Takže první čtyři, ti nejchudší, neplatili nic. Pátý zaplatil 10 korun, šestý 30 korun, sedmý 70 korun, osmý 120 korun, devátý 180 korun a desátý, ten nejbohatší, 590 korun. Takhle to šlo celé roky a nikdo si nestěžoval.

Až jednou hostinský přišel s tím, že jim dá slevu a bude po nich chtít každý den za oběd jen 800 korun místo 1000, protože jsou to stálí zákazníci. To bylo od něho moc hezké. Jak si ale rozdělit těch ušetřených 200 korun? Kdyby každý z deseti pánu platil o 20 korun méně, prvních pět pánů by dokonce dostávalo peníze za to, ze chodí na oběd. Hostinský jim navrhl se o úsporu podělit tak, v jakém poměru platí za oběd. Vzal si papír a tužku a začal počítat. Vyšlo mu toto: Pátý pán už nebude muset platit nic, stejně jako první čtyři, takže 100 % úspora. Šestý bude platit 20 korun, místo 30, ušetří 33 %. Sedmý bude platit 50 místo 70 korun, ušetří 28 %. Osmý pán zaplatí 90 místo 120 korun a ušetří 25 %. Devátý zaplatí 140 místo 180 korun, takže ušetří 22 %. Desátý pán, nejbohatší, bude platit 490 místo 590 korun. Úspora 16 %. Každý z těch šesti na tom bude lépe než předtím, a ti první čtyři mohou i nadále jíst zadarmo.

Jak se ale vzápětí ukázalo, velké nadšení ten návrh nevyvolal. “Takže já z těch 200 korun dostanu jen 10?”, křičel šestý pán, ukázal na desátého, nejbohatšího, a pokračoval: “A tenhleten dostane hned 100!” “To je pravda!”, křičel pátý pán, “Já ušetřím jen 10 korun, ale on desetkrát víc!”. “Opravdu!”, přidal se sedmý, “takže jemu stovku a mně jen dvacku?!”. Rozkřičeli se i první čtyři pánové: “A my nedostaneme vůbec nic? Jak k tomu přijdeme? Zase jsou na tom nejhůř ti nejchudší, jako vždycky!” A všech devět se vrhlo na toho desátého a ztloukli ho.

Příštího dne se desátý pán u oběda neobjevil. Nijak jim to nevadilo, prostě si sedli a jedli bez něho. Když ale došlo k placení, zjistili zajímavou věc: Všichni dohromady neměli ani na polovinu sumy, kterou zrovna projedli. A pokud mezitím neumřeli hlady, tak se tomu diví dodnes.

Pokud dojde k daňové úlevě, mají z toho nejvíc ti nejbohatší. Pokud by ale museli platit příliš, může se stát, že se příští den u našeho stolu neobjeví. Ve Švýcarsku, v Karibiku a i jinde na světě je spousta pěkných restaurací.

Nejde o to, že by podnikatelia vyvážali zisky. Ide o inú pointu toho príbehu. Solidarita nikdy nie je o spravodlivosti. Je to o hrdosti na to, že ju konáme. A veľkosť solidarity je priamoúmerná škrípaniu zubov. Na nízku solidaritu sme hrdí, na vysokú… Tá, ako nám hovorí príbeh, vlastne nikdy nenastane.

Vaši zástupcovia spôsobili, že už odchádzame. Mohol som sa aj rozdrapiť a nepočúvali ste ma. Vždy odchádzajú tí z kraja gaussovek krivky. A vy, čo ste ten stred a chcete viac a viac si tu ostaňte. Kto ale za vás ten obed zaplatí?

A čo sa, kua,  vlastne starám!