PRP: Problém nastane o tri dni, myslieť musíte už dnes

Dnes je vraj niečo ako Black Friday. Teda prvý piatok po dni Vďakyvzdania v USA. Je to najzúfalejší nákupný deň, keď všetci ako ovce na porážku nakupujú. O 3-4 dni bude rovnaký nával na poštách, keďže práve dnes sú super zľavy na mnohých eShopoch.

Kedysi dávno som napísal text o tom, že podvečer umierajú globálne internetové služby. A isto by sa šlo mnoho ďalších udalostí, ktoré sú druhou amplitúdou sínusoidy. To druhou je na tom dôležité.

Bežne človek ráta s tým, že v piatok bude na cestách nátresk, lebo v piatok končí pracovný týždeň. Príčina – následok v rýchlom slede prípade, ideálne, v priamej súvzťažnosti.

Moja auditorská prax a prax tvorcu procesných modelov pre procesné riadenie ma naučili, že vždy treba myslieť na tú druhú vlnu sínusoidy. Že dnešná akcia vyvolá nejakú čoskorú reakciu podobnej intenzity. Že tá reakcia bude intenzívna a všetci sa budú čudovať, odkiaľ prišla. A len a len ten, kto tieto druhé vlny sínusoidy očakáva získa konkurenčnú výhodu.

Keď budete nakupovať dnes v tých supervýhodných zľavách, skúste si nechať odložiť odoslanie o pár dní. Vyhnete sa čakaniu v dave na pošte prípadne nedochvíľnosti kukriéra, ktorý nebude stíhať.

Pod čiarou: Black Friday sa tomu vraj hovorí podľa zhnusenia policistov, ktorý museli niekedy v 60. rokoch riešiť dopravnú kalamitu pri nákupných strediskách.

Zdieľať?

Budeš nedeľu svätiť a neoklameš si stoja na roveň

Cestoval som piatok (prikázaný sviatok) a aj v nedeľu Rakúskom a Nemeckom. Aj som sa najedol (asi 4-5x) v reštyke, aj som natankoval (2x). Boli tam všade v práci, aby mi mohli poslúžiť. 

Zákon má „zorganizovať rodinný život“ tým, ktorí pracujú v maloobchode. Ale čo ostatné mamičky, či ľudia, ktorí pracujú v nedeľu v továrňach na smeny, v nemocniciach, v službách, na železniciach, letiskách, v reštauráciách, kaviarňach…? A výpočet by mohol pokračovať donekonečna. V čom sú iné od mamičiek pracujúcich v obchode?

Zdroj:  Kto chce chodiť v nedeľu do Tesca… (a navyše tam pracovať) – Martin Dlouhy (blog.sme.sk).

Jedinou výhodou zavretých obchodov bolo, že sa pred XXXLutz skejtoval nejaký párik mlaďasov a mňa pri hľadaní kešky skoro zožral ich pes. Ako hovorím jedinou výhodou by bol nažratý pes.

Je to ich tradícia. Nie naša. Ja som viac na strane slobody. Nevidím na nakupovaní nič, čo by bolo v rozpore s pravidlami viažúcimi sa na prikázaný sviatok. Veď aj svätá omša v sobotu večer je platná za nedeľu. A pre toho, kto 5 dní sedí za počítačom je rúbanie dreva v nedeľu ťažko hodnotiť ako prečin voči “zdržíš sa namáhavej práce”.

Od KDH je to obyčajné bafuňárske klamstvo. Ak by vyhrali voľby s programom zavretého maloobchodu v nedeľu, ak by vyhrali voľby s verejným prísľubom koalície so Smerom… Ale nevyhrali! Tak nech si počkajú.

Budeš nedeľu svätiť a neoklameš si stoja na roveň. O tom niečo ako katolík viem.

Priatelia, moja starká a to bol skutočne veľký Človek, nám hovorievala: “Nutná potreba príkaz ruší, tak hybaj schovať to seno pred dažďom.” Ja neviem, či je pre niekoho rodinný nákup v nedeľu “nutnou potrebou”.

Vy áno? Vy to chcete súdiť? 😉

Zdieľať?

Za opakované drobné krádeže treba byť prísny. Aj na seba.

Znie to tak odsúdeniahodne: Za krádež troch bobúľ hrozna bude dôchodca v base pol roka a nás to bude stáť 7000 euro na daniach. Tak si nalejme čistej pepsikoly a pozrime sa na to, prečo bol vôbec obvinený a prečo nedostal alternatívny trest. Áno, to všetko bolo možné: Neobviniť a uložiť domáce väzenie.

Za krádež a následnú konzumáciu troch bobúľ hrozna v hodnote desať centov odsúdil sudca Okresného súdu Bratislava I bratislavského dôchodcu Rudolfa Šima na polročný nepodmienečný trest odňatia slobody. Náklady na jeho pobyt vo väzení budú približne 7000 eur.

Muž bol však za úmyselný prečin krádeže už raz trestaný v priebehu necelého roka.

Zdroj:  Toto nie je vtip: Dôchodca zjedol v potravinách tri bobule hrozna, dostal pol roka natvrdo! | Topky.sk.

Takže ako to vlastne je? Chlapík bol obvinený z krádeže síce drobného rozsahu ale opakovane.  Opakovane – to je dôležité. Nikto nechce opakovaných nespratníkov.

Bol obvinený – to je tiež dôležité. Je na zvážení, či chceme niekoho obviniť. Tam sa stala zásadnách chyba. Za tri bobule manažér hypermarketu nemá čo koho obviňovať. Áno, musí byť prísny, ale na seba. Vyriešenie a potrestanie je plne v jeho kompetencii a nemá čo prenášať túto zodpovednosť na spoločnosť.

Nie náhodou má Spravodlivosť zaviazané oči, pretože je naozaj slepá. My musíme vedieť, kam ju chceme zaviesť.

Novinky v Trestom poriadku vraj zaviedli alternatívne tresty, tresty domáceho väzenia a podobné novinky. Ale podľa chlapík citovaného v článku ich sudcovia neudeľujú. Prečo? Dobré veci  sú vždy komplexné. Ak neriešime vec komplexne, tak sa nikdy nenaplní dobrý zámer. Ale vždy nastane šlamastika.

Viete, priatelia, vychádzam z toho, že autor zmien sa snažil veci urobiť dobre. Takže hľadám primárne, ako to myslel, aby mu to fungovalo. A ukazuje sa, že Lipšic potreboval trochu väčšiu komplexnosť, aby to celé trestanie okolo drobných otravných opakujúcich sa krádeží vyriešil nejako uspokojivejšie ako to bolo riešené doposiaľ.

Mimochodom, aj ja si s obľubou v hypermarkete uzobnem z hrozna.  Ak by som bol v nejakej tej podmienke, či kvázi-podmienke isto by som svoje správanie upravil. A o to má ísť Trestnému poriadku. Aby sme upravili svoje správanie sa.

Aby aj moje deti pochopili: Musíte poznať nie len svoje práva a povinnosti, ale musíte si uvedomovať aj svoju zodpovednosť za ich dôsledky. Musíte pri ich uplatňovaní zapojiť mozog a svedomie. Aby ste sa po využití svojich práv mohli pozrieť večer do zrkadla.

My vytvárame svete okolo nás. My rozhodujeme, čo je ešte prijateľné a čo už otravná opakovaná krádež z dedinského dvora, z predajne, z poľa.

Ešte všeobecný dodatok o nakupovaní

Naozaj nie je dôvod chodiť nakupovať tam, kde je manažérom debilko, ktorý obviňuje svojich zákazníkov, že ochutnajú hrozno. Ja nakupujem v hypermarkete s osobným skenerom. Čo vkladám do košíka, to si sám naskenujem a potom zaplatím. Oni veria mne, že si naskenujem všetko a ja ich nebudem predsa okrádať, pretože chcem, aby takýto príjemný obchod existoval ešte dlho.

K životu sa dá postaviť rôzne. Ja očakávam dôveru, ochotu a toleranciu k nám priemerne zodpovedným. A tak svojimi nákupmi podporujem existenciu takých obchodov, kde si tieto tri veci vážia. Demokracia a slobodný trh sú skutočne dobré veci.

Zdieľať?

Nákupný skener – ako sa chytiť do vlastnej pasce dokonalého marketingu

V jednom hypermarkete Globus CZ začali ponúkať možnosť sám sebe si napípať tovar pri vkladaní do košíka. Už žiadne vykladanie pri pokladni, vkladanie pri pokladni, vykladanie do auta. Rovno pri regále spípnuť, vložiť do tašky a hotovo.  Žiadne pochybnosti o konkrétnych cenách. Dokonalá kontrola nad celkovou cenou nákupu. Samé pozitíva a sociálne istoty.

Takže takto priatelia:

Musíte sa zaregistorvať a registračný formulár sa ani nesnaží odlíšiť od obvyklých marketingových. Aj ponuka na zaškrtnutie obľúbeného tovaru tam je (bio-, dia-, bezleplkvé). Teda skôr prieskum zdravotného stavu. Načo, keď to aj tak exaktne zistia. Ako lekárnik veľmi dobre viem, aká je pravdivá veta: “Ukáž mi svoj recept a ja to poviem, čo ťa trápi.” Leda že by chcel niekto vedieť ako sa líši osobný pocit a skutočnosť.

Po registrácii (zabrala 3 minúty) som dostal kartu s čiarovým kódom. A už som tam, pevne napojený.

Kartu nasnímam a počítač mi vydá skener. Skener ma poteší privítaním: “Príjemný nákup Martin.” Do skeneru pípam nákup. Na konci nákupu zosnímam extra kód, čo je pokyn pre skener, aby poslal nákup do centrálneho počítača. Odovzdám skener. Prídem k platobnému automatu – naskenujem kartu, aby si automat môj nákup pritiahol. Vložím platobnú kartu a zaplatím.

Pevné napojenie  meno – nákup po položkách – forma platby. (Nad nelegálnym uložením čísla platobnej karty nebudem ani uvažovať. To je jednoznačný identifikátor už teraz.) Už žiadne odhadovanie priemerného zákazníka, priemerného košíka anonymného zákazníka.

Je to vlastne skvelá správa. Ide o to, že je to naviazané na moje meno a plastovú kartičku s ktorou ja osobne môžem manipulovať.

Pokiaľ by tomu tak nebolo, to čo nakupujem je vždy zistiteľné vďaka rozpoznávaniu tváre, vďaka vyhadzovaniu účteniek. Proste vďaka starej dobrej špionážnej práci. Navyše ste bezbranný a bez možnosti vašej šance  na diverznú akciu. Hlavne preto, že neviete, vďaka čomu si vás napojili.

Ale naviazanie na plastovú kartičku na meno? To je skvelý nástroj, vďaka ktorému môžem anonymizovať ja. Viete, v ochrane dát verím na druhú metódu podľa Indiana Jones. Nie je nad to, zabaviť analyzátor tonami a tonami balastu. Zdieľanie karty je len jednou z mnohých možností.

Takže to by sme mali prvý bod, kedy sa prešpekulovaný marketing chytá do vlastne pasce. A verte mi, že mucha sediaca v marketingovom oddelení by bola svedkom, ako sa v čase viac a viac spoliehajú na presnosť dát.  Viete, práve v momente, keď je presnosť vysoká, oveľa viac sa v tom stratia falošne generované dáta. “Kto by krádel, veď ste všetci tu.” A keď sa príde na to, že vaše dáta sú “podozrivé”? Mylsíte, že ich bude niekto opravovať, keď hneď vedľa sú tony “dobrých” dát? Vyradia vás. A to sme chceli, že?

A potom je tu vernostný program.  Na vernosti a loajalite nie je nič zlé. Lojalita zakladá podmienky na win-win správanie sa. Win-win znamená, že pri znalosti presných dát je jasnou známkou mamonára, keď nastaví vernostný systém na N+1, kde N je hranica ktorú dosahujem.  A my teraz presne a neomylne vieme, že tie dáta o mne sú presné. Už sa nemôžu vyhovárať, že štatistika je presné počítanie s nepresnými číslami. Že každý jeden zo zákazníkov nie je priemerným zákazníkov.

Podľa nastavenie koncových marketingových programov sa vďaka osobným skenerom dá  dosť presne odhadnúť, či si cenia každú moju loajálnu korunu, alebo sa im ako zákazník málim. “Moje” rozhodnutie o loajalite môže byť presnejšie.

No a potom je tu ešte jeden aspekt. Nadstavbové funkcie. Teraz už vieme, že nie je problém, aby mi skener pripomenul, čo som zabudol nakúpiť. Nie je problém, aby mi skener poradil výhodnejšie balenie, novinku v kategórii a tak podobne. Tak za pol roka bude oprávnená otázka: “A čo ďalej s mojimi dátami, páni z Globus.cz?”

Nákupný skener – to nie sú big data, o ktorých všetci hovoria, ale nikto ich nikdy nevidel. To nie je personalizácia internetovej reklamy na základe sledovania prehliadača, ktorú tiež nikto nikdy nevidel, ale tára o nej od príchodu FB. To sú maličké dáta jasne identifikovaného užívateľa.

Pýtate sa prečo som sa teda zapojil? Prečo to nebudem obchádzať? Profesionálne sa zaoberám category manažmentom a správou sortimentov lekárenských sietí. Riešim audit a tvorbu vnútorných procesov. Preto neodolám žiadnej možnosti si vyskúšať plody tejto práce od kolegu niekde inde a v inej oblasti ako zákazník.  A nikdy neodolám systém pseudo-audítorsky potrápiť. Ale hlavne som,zvedavý na tie nadstavbové funkcie. A to bez poskytnutia dostatku dát, ktoré mám pod kontrolou, nezískam.

Ešte k účinnosti druhej metódy podľa Indiana Jones. Viete, v každej doterajšej inštalácii dátových skladov na ktorých som pracoval, nemal nikto prioritný záujem stavať “kontrolné analýzy”. Keď som svojimi voľnočasovými alertami ukázal na podvody, chvíľu niekto uvažoval nad interným auditom procesov, ktoré generujú vstupné dáta. Chvíľu, nikoho to dlho nebavilo. Audítori sú otravný. A štatistická chyba je vlastnosť patriaca do štatistiky.

Pod čiarou: Neurážajte ma diskusiou o možnosti nenasnímať niečo z nákupu. Ak chcete byť vy zlodeji, neznamená to, že ním chcem byť aj ja.

Zdieľať?

Zamneď: Viera v lásku predajcu k zákazníkovi v prostredí bez kapitalizmu

Onehdá som bol býval bol jedného nespokojného spotrebiteľa označil za nenásytného a hlúpeho.

Mimochodom, Kraus naletel na svoju  nenásytnosť. a hlúposť.  (Podobne ako každý z nás minimálne 5x do mesiaca.) Kúpil si niečo, čo si vlastne nemôže dovoliť. Kúpil si spotrebák za 20000Kč A bolo mu ľúto dať pár korún za nejakú poistku.  A chudák zistil, že socializmus (zákonné obchodné podmienky) ho opäť zradil.  U ľavičiara by ma to neprekvapilo., ale Kraus?!?

Nemôžem si pomôcť, ale zdalo sa mi, ako by som počul kde-akého ľavičiara. A že ich tu okolo seba vidím.   Až 47% a možno aj viac vás nimi predsa je. Vyberiete si príklad z prostredia, kde nie sú plne funkčné autoregulačné nástroje kapitalizmu a spoliehate sa, že tieto autoregulačné nástroje kapitalizmu budú slúžiť.  Vyberiete si dobrovoľne, ale druhá strana musí. Uzavriete zmluvu v kontexte socialistických regulácii ochrany spotrebiteľa, ale očakáva kapitalistický prístup ústretového podnikateľa. Ako by som vás, ľavičiari, videl.

Takže pozrime sa na aktuálny stav  trhu s mobilnými telefónmi v ČR/SR.

O Apple je známe, že sa topí v hotovosti, pretože zákazníci sú ochotní platiť nimi zvolené číslo na cenovkách. Dosť nekriticky, s veľkou záľubou a vernosťou značke.

Časť hrubej marže nie je hrubý zisk, ale reklamačné náklady. Žiadna firma sa marketingovo nechváli, že nevynakladá zo svojich hrubých ziskov horibilné peniaze na zvýšenú až nadštandardnú zákaznícku podporu. Sú to podnikatelia ako každý iný. Keď nemusia, hrubý zisk pokojne navýšia o to, čo nikto z konkurencie neposkytne zákazníkom ako konkurenčnú výhodu. Áno, toto je biznis.

Ani jeden konkurent neposkytuje záručnú opravu výmenou “kus za kus”. Myslím tým, že pri predaji sa k tomu písomne zaviažu. Verejný prísľub v reklame, keď sami svoje produkty  nepredávajú exkluzívne, sú len slová a slová.

A teraz ešte podrobnejšie a nad listami divákov:

Cituji: Nevím, zda se změnily podmínky a jak moc je článek aktuální: http://www.appleporadna.cz/iphone/reklamace-iphone-jak-postupovat-a-jaka-jsou-vase-prava/“Při předávání iPhonu na reklamaci by jste měli dostat náhradní iPhone zadarmo. Mají to uvedeno ve smluvních podmínkách. Operátoři se ale brání, že zrovna náhradní iPhony nemají a že vám můžou poskytnout pouze nějakou Nokii a ke všemu pouze za zálohu.”

Vypadá to, že Apple se ve smluvních podmínkách s operátory snažil zajistit svým zákazníkům služby na své standardní úrovni. Takže žádný socialismus, ale kapitalistická snaha o konkurenční výhodu – “Postaráme se o vás, když máte s naším výrobkem problém.”

Stránka appleporadna.cz ani iný web nie je vami podpísaná kúpno-predajná zmluva. Ako inak ako “hlúpy” označiť niekoho, kto sa ex-post domáha svojich práv bez akejkoľvek písomnej garancie, že má nejaké nadštandardné práva?

Áno, nadštandardné, pretože obchodný zákonník nepozná nič ako záručná doba a pre biznis si musíte všetko ošetriť zmluvami. Kraus hovoril, že “pracuje cez telefón” a tak trochu predpokladám, že si ho kupoval “na firmu”.

Áno, nadštandardné, pretože ako občan – spotrebiteľ máte nárok na “rozhodnutie o spôsobe vyriešenia reklamácie” do 7 dní a na “uzavretie reklamácie” do 30 dní. Pričom o spôsobe rozhoduje podľa ľubovôle predajca. Nikde v zákone nie je nič o povinnosti výmeny kus-za-kus ani o vrátení peňazí ani o zapožičaní počas opravy. Socializmus (keď sa spoliehate, že sa štát postará za vás) proste sklame.

Ako som písal vyššie, Apple keď nemusí, nevynaloží ani len cent na svojich zástupcov, ktorí by obchádzali všetkých svojich zmluvných partnerov a kontrolovali dostupnosť náhradných telefónov. To by museli časť svojich hrubých ziskov vložiť do týchto mŕtvych zásob náhradných prístrojov. Počuli ste, že by sa tým chválil priamo Apple alebo niektorý ich zmluvný partner? A odkiaľ potom beriete svoju vieru v marketingové žvásty z reklamy?

Ja viem, počuli ste, že v Nemecku (v UK, Belgicku, Nórsku…). Dokonca to hovoril otcov koňov brat, tak to bude pravda. A to znamená, že sa tak musí správať nejaká Supr-čupr-comunikatium-s.r.o., ktorá je jedna z 5 firiem na na desaťtisíce predaných iPhonov v ČR? Prečo by to robili? V zákone to nie je, veď inak by vás ten socializmu podržal a nevolali by ste po kapitalizme. Tak ostáva už len tlak konkurencie. Aká konkurencia ich k tomu tlačí? Tá z Nemecka (UK, Belgicka, Nórska)?

Tak, tak priatelia, nie je nad to, odvolávať sa na funkčný kapitalizmus tam kdesi ďaleko a žiť a nakupovať tu a teraz. Lebo tak je to pre vás výhodné a ostatných nech aj zdochnú, len keď sa o vás postarajú.

Viete, denno-denne nadávate, že trhové podmienky existujú. Že by to chcelo viac regulácii, aby sa konečne zatočilo s tými hnusnými firmami, ktoré nasľubujú a nesplnia. Je vás 47% čo milujú socialistov, tak mi nehovorte, že nemilujte ich program! A vy sa chcete dovolávať pomoci snáď najtrhovatejšieho nástroja – konkurencie?!? Dokonca v rámci EU? Teraz vám je EU dobrá, čo?

Akú má Apple v ČR/SR konkurenciu? Naozaj je tak významná, že donútila firmu Apple, aby si tu dávala pozor na svoju schopnosť predávať “mercedesy” nie 4 kolesá a plechy vrátane všetkého čo k tomu patrí?

Tak, tak nie je nad to si priťahovať príklady z odvetví, kde kapitalizmus naplno funguje. (Predaj automobilov)

Naozaj je tu taká konkurencia, že vám musí Apple za tie peniaze predať nie len HW ale aj “popredajnú starostlivosť”? Naozaj je tu taká konkurencia, že sa jednotlivý operátori musia starať o zákazníkov Applu tak, aby im neušli ku konkurencii? Priatelia, nič, ale naozaj nič z vonkajších znakov správania sa Apple neukazuje, že tu má nejakú konkurenciu. A vy očakávate, že sa  len tak z lásky k vám bude o niečo starať? Ako vlastne, keď tu ani nemá svojich obchoďákov?

Ja viem, sľúbil vám to, keď nastavil cenu mimo priemer do sféry, ktorá je obvykle vyhradená prémiovým, luxusným či tradičným značkám. Koľko autorizovaných servisov tu má Mercedes a koľko Apple? Tu a teraz! Nie v Nemecku, Belgicku či UK.

Naozaj máte pocit, že môžete Apple povedať: “Buď tú starostlivosť, o ktorej som počul, dáte aj mne, alebo zajtra idem ku konkurencii!” Naozaj si môžete kúpiť iný HW napojený na Apple ekosystém? Naozaj môžete zajtra kúpiť BB alebo Android a s minimálnymi osobnými nákladmi prejsť na konkurenčný ekosystém?  Chcete to? Ste to ochotný urobiť – učiť sa ovládanie iného systému kvôli nesplneným sľubom s podporou HW?

Ako inak ako za “nenásytného” označiť človeka, ktorý ako prvý a posledný argument použije “Když to stojí 20000Kč…”  a očakáva, že dostane z toho titulu nejakú ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu výhodu? A kde to skončí? A prečo rovnaký postoj neuplatniť po kúpe auta za 800000Kč? A prečo nie pri kúpe vysávača za 1500Kč? A kedy to skončí? Po roku, po dvoch? A prečo by som nemal požadovať výmenu pokazeného vysávača kus za kus po 8 rokoch?

Viete, tvrdím, že firma sa má snažiť, zákazník nič nemusí. No počítam s nejakou mierou na strane zákazníka. Mierou, ktorá je akýmsi etickým konsenzom v spoločnosti. Konsenzom, na ktorý má vplyv miera konkurencie, vyspelosť spoločnosti, nadhľad nad časnými hmotnými statkami, ľudské dobro v nás. A to na oboch stranách.

Každý obchod má byť dlhodobo sprevádzaný win-win pocitom (aby som bol politicky korektný tak aj linux-linux) aj firmy aj zákazníka. Len z neho sa rodí prirodzená ochota. Inak spejeme do stavu, keď na každú sprostosť máme reguláciu v zákone. Ako vidíte všade okolo seba, regulácie sa nikdy o vás tak dobre nepostarajú, ako vy sami.

Ešte pár slov k tej miere, ktorou tlačí Kraus na Apple.

Mobilný telefón pre firemné použitie je spotrebák. Tak to v tomto 21. storočí je. Ak sa vám pokazí, ako firemník musíte byť schopný vytiahnuť zo šuplíka ďalší náhradný.  Podobne, ako keď miniete papier do tlačiarne, vytiahnete ďalší. Ako keď sa cesťákom pokazí auto, dáte mu náhradné. Biznis musí frčať, firma sa kvôli tomu predsa nezastaví. Pre mňa je telefón za 20000Kč absurdne drahý spotrebák, preto si kupujem mojim možnostiam primeraný.

Aha, vy hovoríte, že to nie je spotrebák, ale pracovný nástroj? Tak mám zmluvne vyriešenú zálohu – poistku pre prípad výpadku výrobného prostriedku. Poistku v širšom zmysle slova. V cene lízingu je nárok na náhradné auto (skrze havarijnú poistku od tretej strany). S dodávateľom HW máte dvojstrannú zmluvu s nejakým časom dojazdu a opravy/výmeny. Prečo nie na telefón za 20000, keď to v takej hodnote už nie je spotrebák, ale pre vás regulárny pracovný prostriedok? Keď laptop vašich cesťákov je lacnejší? Alebo ste chamtivý (a šetríte) alebo hlúpy (na nepravom mieste).

Na jednej strane sa snažíte optimalizovať “na firmu”, na druhej strane sa ani len v najmenšom aktívne o seba nepostaráte.

Tisíce, ba milióny s Krausom súhlasili. Nehovorte mi  že ich prienik s 47% voličov Smeru je prázdna množina. Kraus do tohto prieniku pravdepodobne nepatrí. Ale kto z vás áno? Zamyslite sa nad vašou vierou a každodennou v socialistické nástroje, keď sa snažíte ten kapitalizmus zničiť svojou voľbou.

Buďte k sebe spravodlivý.

Rozpísal som sa o kontexte, v ktorom sa pohybovalo moje uvažovanie nad Krausovými slovami. Bez toho kontextu samozrejme vyznievajú divne. A zapasované do vášho kontextu, videné vašou prizmou sú určite moje úvahy divné. S vašou prizmou nič nenarobím. S tou svojou som sa dnes snažil nepreskakovať riadky.

Zdieľať?

PRP: Buďte verný svojmu eShopu – ušetríte tak najviac

Skutočné správanie sa obchodníka overené na vašej osobnej skúsenosti a  vaša znalosť fungovania jeho webových stránok  – to je to, čo vám šetrí čas a peniaze. Nakupovanie cez internet prináša výhody, len keď máte svoje ustálené elektronické obchody. Nemá cenu neustále len hľadať a hľadať najnižšiu cenu, špekulovať ktorým dzindzíkom na stránke zoradiť produkty podľa ceny, v ktorej kategórii majú mlynček na kávu.

To hľadanie najlepšej ceny trvá nejaký čas. Potom prídete na konkrétne stránky eShopu a kým sa zorientujete v navigácii, zas miniete nejaký čas. Ak nakupujete prvýkrát, doručovacou metódou voľby (teda jedinou rozumnou) je dobierka. To je zasa neuveriteľná strata času. Alebo musíte ísť na poštu, alebo si pred prevzatím pred domom zabezpečiť hotovosť v bankomate.  A to zas trvá nejaký čas.

Ak musíte šetriť a trikrát obrátiť každú korunu, musíte byť aj super opatrný. Super opatrnosť trvá. Keď vynásobíte časovú stratu (vyhľadanie, orientácia na stránke, prevzatie) svojou hodinovou mzdou, pripočítajte toto číslo k hodnote nákupu. Naozaj sa vám ten nákup tak oplatil? O cene času, ktorý namiesto besného šibrinkovania po webe obchodníka strávite s deťmi,  manželkou alebo s knihou na tvári ani nehovoriac.

Keď nakupujete len v kamennej predajni, nakupujete hromadne. Takže časová strata nie je tak markantná. Ale hlavne sa jej cena rozpočíta medzi viac tovarov.

Ak nakupujete vo svojom, na vlastnej skúsenosti overenom, eShope, tak nemusíte kade tade zhľadúvať. Na stránke sa už z predošlých návštev vyznáte. Viete, ako funguje ten ich debilný formulár pri výbere platieb a spôsobu dodania. Veríte mu, že zaplatené dopredu v pohode dodajú. Máte overené ich reklamačné postupy. A to všetko vám ušetrí čas. Čas sú peniaze úmerné vašej hodinovej mzde či cene času strávenému s inými ľuďmi.

Tak! A keď použitím tejto rady ušetríte dostatok času, využite ho na pomalú chôdzu k tej studničke Malého princa.

Pod čiarou: Táto Pikiho piatková rada neplatí pre tých, pre ktorých nie je cieľom nakúpený tovar, ale proces nakupovania.

Zdieľať?

Od obchodu očakávam filtrovanie

Nakupujem rád a často. Vrátane týždenných nákupov potravín a všetkého čo je treba na chod domácností. Píšem v množnom čísle, lebo mám ako správny vysťahovalec domácnosti dve.

Zásadný poznatok po 15 rokoch starania sa o domácnosť:

  1. Od obchodu očakávam, že vyfiltruje to dobré pre mňa.
  2. Tovar s pridanou hodnotou.
  3. Pohodlie pri nákupe.
Z mojej profesie poznám základný problém maloobchodu, ktorým je nekonečná ponuka a konečná veľkosť regálov.  Takže obchodník, či chce, alebo nechce, musí vyberať, čo na tie regále dá a čo ponúkne svojim zákazníkom.  Keď radím kolegom, ako sa majú rozhodovať, tak im hovorím, aby hľadali tovar s pridanou hodnotou.    Aby to čo predávajú, malo pre zákazníka jasnú pridanú hodnotu. To sa potom aj marketing robí veľmi ľahko. Aby ponúkali veci, ktoré budú schopní zákazníkovi nejako okecať.

Mimochodom, je zábavné, ako obchodní reprezentanti hľadajú mnohokrát s námahou odpoveď na moju otázku, akú pridanú hodnotu má ich tovar nie pre mňa ako predajcu, ale pre môjho zákazníka.

A teraz k tomu  filtovaniu.

Chodím nakupovať oblečenie k Mark@Spencer.  Ide o to, že majú presne moje veľkosti. Že vždy majú moje veľkosti. Majú to čo sa nosí, v strihoch, ktoré sú bežne na ulici.  Nemusím sa o nič starať, oni to vyriešili za mňa tým, že ponúkajú len to, čo sa mi za týždeň nezničí a v čom nebudem vyzerať ako exot. Vyfiltrovali to z nekonečnej ponuky vzorov.

Do našej druhej/prvej domácnosti nakupujeme u nás v malom dedinskom obchode.  Nakupujem presne to isté ako v Glóbuse. Druhovo, značky sú samozrejme trochu iné. V tom dedinskom obchodíku to je na ploche dvoch väčších obývačiek.  Nikdy mi tam nič nechýba, všetko majú.  Rovnako ako v tom glóbuse na pol hektári.  Vyfiltrovali presne to čo nakupujem.  A čo suseda nemá, to nepotrebujem.

Pritom sa vôbec necítim obmedzovaný v možnostiach. To je podľa mňa tajomstvo jej úspechu aj úspech Mark@Spencer u mňa.  Vyfiltrovali to čo chcem nakúpiť.

Niekde by som tak či tak nakupoval. Tak nakupujem tam, kde je to pre mňa príjemné. Kde je tovar,ktorého výrobcovia sa ma nesnažia ojebať. Vo všetkých troch prevádzkach dobre vyfiltrovali také produkty, ktoré nemám problém kúpiť.

Ako je to s cenami?

Nuž, všetko je to otázka spočítania si jednosuchej rovnice

Náklady = čas + peniaze

Všimol som si, že v tom našom malom obchodíku majú drahú minerálku. Na šiestich fľašiach sú to 4/5 siedmej fľaše. Keď riešim smäd, Jednu-dve si kúpim u nej. Pre účely veľkej spotreby kúpim v meste kartóny.

Ostatné? Viete, ja chcem, aby tam ten obchod bol aj o rok v sobotu ráno otvorený. Tak tam nakupujem vlastne všetko a tie centové rozdiely nepočítam.  Ak ste zažili v praxi, čo by urobil Malý princ s ušetrenými 6 minútami vďaka tabletkám proti smädu, chápete ma, prečo chcem aby tam bol aj o rok.

Pohodlie je dôležité

Glóbus? Vravia, že je to ten z drahších hypermarketov. No nestáva sa mi, že by som čakal na pokladňu. Nie pri, ale ani len na. Pravidelne sú niektoré voľné. Prázdne regály som nevidel, doplňovačov sa tam motá haba-fúru, je koho sa opýtať na cestu.  Áno, tento pocit si platím v tých 10-haliernikových rozdieloch.

Teraz v Glóbuse vymysleli skutočne vernostnú akciu. Na získanie dobrých kufrov treba skutočne veľa a pravidelných nákupov. Aj priemernému matematikovi je jasné, že nie sú zadarmo. Príjemné, že je to akcia práve pre nás, už skutočne stálych zákazníkov.  Niekedy sa cítim taký odvrhnutý.

Akokoľvek, aj keď viem, ako fungujú vernostné systémy, nejaký bonus by som rád. Napríklad v podobe VIP pokladne, či lepšie samoblokovacieho skenera za vernosť.

Rada na záver

Kde máte ísť nakupovať? Kde majú kvalitné potraviny? To ja neviem kde majú pre vás kvalitné potraviny. Ale rozhodne vám viem poradiť toto: Ak vám obchodník ponúka sračky, nájdite si nabudúce iného obchodníka. Sťažovanie si? Prečo by ste to robili? Veď obchodov je kade-tade haba-fúru.

Úlohou obchodníka je urobiť prvotný výber.

Pod čiarou: Aby nedošlo k omylu. Toto nie je profesný a už vonkoncom nie odborný text. Aj aj som niekedy len obyčajný zákazník.

Zdieľať?

Kovový fujtajbl z Číny

Poctivosť je drahá. Napríklad kvôli clám, daniam, poctivému označovaniu, teda nástrojom tvorcu prostredia. Keď tvorca prostredia spí, môžete si kúpiť fujtajbl z Číny.

Odkud se jedy v nádobí berou? To není snadné zjistit, pátrání je trochu detektivka. Hlavní podezřelý je elektroodpad. Zpomalovače hoření se často používají právě v elektrických spotřebičích.

Nejpravděpodobnější je verze, že plasty na nádobí se vyrábějí z elektroodpadu recyklovaného v Číně. Testované výrobky až na pár výjimek měly na etiketě “made in China”.

Termohrnky škodí zdraví, ukázal test MF DNES. Je v nich brom – iDNES.cz

To skutočne nevieme vyrobiť kovový hrnček v Európe?!?

Viete, nejde o to, že ex-post sa nám podarí odhalovať fujtajb. Ide o to, že mu nedokážeme predchádzať prirodzeným smerovaním spotreby nás v Európe.

Len mi tak ešte napadlo: Hrdosť bola vraj v starých dobrých časoch u spotrebiteľov. Vieme ešte vôbec čo to je? Charakter, hrdosť… Ach jo!

Zdieľať?

Bordel v potravinách – 2 a 3 rozmer

Je pekné, že niekto potraviny kontroluje a ohlási, že nezodpovedajú kvalitou. Ale položme si tú skutočne kardinálnu otázku:

Voči čomu sa kontrolujú?

V prvom rozmere totiž platí, že v obchode, pri skutočnom nákupe porovnávame voči našim očakávaniam. Teda, že šľahačka a syr sú z mlieka, krehčené kuracie mäso je zjemnená kuracina, že baltické radinky sú sardinky.

Ale takto sa potraviny nekontrolujú!

Druhý rozmer výsledkov kontroly potravín

Inšpektori síce napíšu že požiadavky na kvalitu popisujú  aj nejaké štátne predpisy, ale väčšina kontrol je voči popisu na obale.

Požadavky na kvalitu potravin jsou zakotveny v českých národních předpisech, výjimečně v předpisech evropských. Pokud některé potraviny nemají přesné požadavky stanoveny, inspekce při kontrolách ověřuje, zda složení výrobku souhlasí s popisem na obalu.

Nekupujte tyto potraviny. Propadly při kontrole (seznam) – FinExpert.cz.

No len sa pozrite na tabuľku v uvedenom texte. Česká potravinová inšpekcia vôbec explicitne neoznačila chybu voči štátnym predpisom. Viete, tie štátne predpisy sú práve na ochranu našich očakávaní. Že maslo je z mlieka a tak podobne.Takže sme sa vôbec nedozvieme, či strojový separát je problém preto, že je to podvod voči očakávaniu, alebo bol len výrobca debil a nenapísal to na obal. Možno u toho olivového oleja sa to dá ako tak odhadnúť.

Ale hlavne, všetky výhrady sa týkajú len porovnania voči popisu na obale. Teda, že nejde o chybu potraviny, ale o hlúposť výrobcu, ktorý nevie dodržať ani len to čo si sám na seba vymyslí. Prosto, ako som spomenul vyššie, je to debil. Veď ako inak označiť niekoho, kto na škatuľu o objeme 300ml napíše 120ml a nie je schopný tam tých 120ml sajrajtu naliať?

A to je sakramentsky málo!

Apropo, zúriví prebudení ochrancovia potravín. Koľkí z vás nedávno krútili hlavou nad tým, keď orgány EU zakázali pomenovanie “pomazánkové maslo”?!? Fuj fuj, hnusná EU, čo sa stará do našich zažitých zmätočných označení.

A ten tretí rozmer?

Aby sa Štátny orgán náhodou nedostal do právnych problémov, uverejní svoje zistenie vo formáte podobnom rýchlosti v lakťoch za dekádu.  Raz sa z tej politickej korektnosti poseriemie viac ako z tých testovaných potravín.

Zaujímavo a zrozumiteľne na tento 3 rozmer upozorňuje nasledujúce video:

Nejde o to, že by sme boli apatický k baltickým sardinkám. Ale nemáme šancu sa cez ne prehrýzť. Ja viem, právna sila inšpektorov je na úrovni spolku záhradkárov a odvolacie konanie a následný súd sa môžu vliecť roky. To si ale inšpektori tak neveria, to sami spochybňujú svoju prácu, že sa obávajú prehry na súde?

Hm, naša spoločnosť je asi ešte väčší humus, ako v tých potravinách.

Čo vyplýva z tohoto tretieho rozmeru? Napríklad zaujímavý bod do predvolebnej kampane: Štátne vyhlášky formou reklamného letáku. To by sa mi páčilo, nebyť za hlupáka.

A hľa, už som na túto tému písal: Prečo ich nenazvať rovno podvodníci

Zdieľať?

Myslieť aspoň v blízkych súvislostiach, to bolí

Manuál k monitoru dodaný len na CD ako PDF dokument. Vrátane rád, čo robiť, keď monitor neukazuje nič.

Dodaný monitor bez akéhokoľvek prepojovacieho dátového kábla, setobox tak isto bez aspoň metrového koaxiálu, o scart kábli ani nehovoriac. USB rozbočovač bez nákresu, ktorý z tých USB je vlastne vstup. HDD bez skrutiek (áno slovutný WD, Samsung dodal).

Mobilná aplikácia Google+ pre Android má aktuálne 27MB.

Domčeky pre seniorov s bezbariérovým prístupom od cesty vysypanej štrkom namiesto asfaltu. Nízko posadený bankomat perfektne dosiahnuteľný z vozíka, ku ktorému vedú 3 schody a samozatvárajúce sa dvere.

Dnes mi stačili dve hodinky na pozbieranie uvedených absurdít.

Myslieť aspoň v blízkych súvislostiach, to bolí.  Alebo to mám nazvať rovno šlendrián? Nie, iba maximum akceptovaného.  Veď čo iné si zaslúžime, ak vyjadríme nespokojnosť, že komunita radí k zakúpenému SW samé craky, haky a fintičky. Ale že neradí oficiálny predajca, nad tým sa nezamyslíme.

Asi som skutočne starý, keď s láskou spomínam na staré dobré časy z ktorých sa mi tu povaľujú dva dvojmetrové VGA a jeden HDIM kábel, mobil vydržal na jedno nabitie týždeň a mobilné aplikácie mali jednotky kilobajtov.  Naši vymenili pračku po 25 rokoch. Nám prvá vydržala cca 8 rokov a  táto  druhá hrdzavie zvonku už po dvoch rokoch.

Život je jeden z najťažších.

Pod čiarou: Zo 7 nových HW hračiek, idú dve rovno na reklamáciu.

Zdieľať?