Málo marketingu, veľa marketingu – no nekúpte to

Tri príklady, kedy sa nevhodná miera marketingu míňa účinku:

Príklad prvý: Hra na partizána – neviem a nepoviem

Nenapísal by som to lepšie, tak len odkaz na článok » O šmejdoch a profesionáloch » Niečo iné. Zážitky z nákupu v jednom stredne veľkom okresnom meste nabudúce. Toto je naozaj nikdi nekončiaca odysea. Len preto, že majitelia obchodov si myslia, že predavačom môže byť ktokoľvek, uchádzači si myslia, že predávať predsa zvládnu ľavou zadnou a zákazníci opakovanie chodia nakupovať tam, kde získali zlú skúsenosť.

Príklad druhý: Hra na škôlkára – mám, ale nedám

Výrobci pochutiniek v trezorových obaloch prišli na to, že 100 kalórii je objemovo menej ako 100 gramov. Viac: Strategie – Menší balení – vyšší zisk , samozrejme veta má aj pokračovanie: Menšie balenie za cenu pôvodného. Hm, už ani tie horalky nemajú tých 50 gramov ako voľakedy. Už vidím hliníkový obal na ktorom bude veľkými písmenami: 128 molekúl amarounov za cenu 240 atómov. 1200 kalórii na jedno ovoňanie!

Príklad tretí: No potrebujem to ja?

Reklama: Baba A má suprové vlasy, tak všetci stoja v jej rade. Baba B s obyčajným šampónom jednak ušetrila a druhak sa nenadrie. Dokonca si vo voľnom čase môže privyrobiť rozhadzovaním komentárov za úplatu po blogoch.

No nekupte to pani Mullerová!

Geekovia sú o 7 rokov pred dnešnými užívateľmi

Predchádzajúci článok som končil upozornením na dva články na štúdium angličtiny. Keď sa teda odtrhnete od prázdninového kurzu (pekne absurdné slovné spojenie) tohoto planetárneho jazyka, odpovedzte si na otázku, ktorú položil Cappy v komentári k článku Vymysli geekove “kraviny” misto podnikani, ktere skutecne vydelavaji?

„Je to tak. Geekové, teda jako my, mají úplně jiný náhled na svět. Jsou ve všem o dost napřed. Někdy je to výhoda, někdy ne. Z toho plyne i to vymýšlení kravin a prošlapávání slepých uliček. Běžný internetový uživatel má za geeky zhruba 7 let zpoždění. Tedy, chová se tak, jak se chovali geekové před sedmi lety.

Schválně si to zkuste podle sebe a řekněte si, co jste dělali na internetu před sedmi lety – a pak se podívejte na to, co dělá na internetu současná majorita 99 procent lidí.“

No ja pred siedmimi rokmi, teda, aby sa mi lepšie spomínalo, tak v roku 2000 som začal intenzívne pracovať s internetom ako štandardný užívateľ. Myslím, že som začiatkom roka objavil silu vyhľadávačov pri zisťovaní hlbších vedomostí o všeličom možnom. Jo, a tiež som prepadol Yahoo groups. Ale určite som nič netušil o HTML, o nejakom PHP sa mi ani len nesnívalo. Viem, že dlho som si myslel, že tie zobáčiky sú asi veľmi zložité a tým to pre mňa vtedy skončilo. Viac ma zamestnávala farmácia, teda skôr lekárenstvo, marketing a princípy fungovania databázových systémov. A myslím, že som urobil prvý audit skladového systému. Šéfka s hrôzou v očiach sledovala ako jej predvádzam ako zamestnanci môžu piatimi spôsobmi obchádzať skladovú evidenciu a pokladňu. Pri šiestom sa finančný riaditeľ opýtal, či to fakt máme nainštalované v lekárňach. Táto záľuba, hľadať diery v systéme práce, mi ostala dodnes.

V zásade je jedno, či ide o 7 rokov, či o 5, alebo o tri. Keď si to tak prehadzujem v hlave, vziať myšlienku z nadpisu ako fakt a pozrieť sa na svoje projekty touto prizmou, hm… Je to vždy ťažké, vcítiť sa do kože bežného užívateľa. Samozrejme sú rôzne dostupné možnosti, osloviť manželku, prvého okoloidúceho, zorganizovať užívateľské testovanie a tak podobne. No vrátiť sa o „n“ rokov späť a urobiť myšlienkový pokus v tomto duchu je celkom rýchle.

Apple a marketing, kto je perohryz a RSS – šálka celulózy

Minule som písal o tom, ako by sme sa mohli čo to poučiť o marketingu na príklade úspechu iPhone. Spomenul som, že Apple to tentokrát, na prekvapenie, marketingovo zmákla, tá firma, na jedničku. A tiež som spomenul, že to tak veru doteraz nebolo. A tu je kompletný zoznam prepadákov od Apple.

Dostal som sa k tomu z blogu perohryz, ktorý píše niekto z redakcie SME. Pravdepodobne niekto z počítačovej redakcie a veľmi, ale veľmi blízky blogom sme.sk. Alebo aj nie. Akokoľvek, napísal fajn článoček o blogovacích systémoch na Slovensku, prilepených k veľkým kamenným denníkom, týždenníkom a iným nočníkom.

Kto to tak asi je? Budem pátrať, ale isto iste si nechám pre seba. K netetikete patrí napríklad aj to, že nevyzradíte identitu ľudí, ktorí si to neprajú. Ani nepriamo. O netetikete sa v tejto uhorkovej sezóne rozpísali hneď dva servre. Jeden aj druhý. Ten druhý bude asi aj viackrát.

Keď sme pri tej etike a slušnosti. Zdá sa, že z iPhone sa stane najsledovanejší crack v dejinách ľudstva. V Čechách už majú dokonca jedného živého iPhone. Len neviem, prečo v prvom komentári pod článkom použil komentujúci slovo wow. Že by ten iPhone bežal na Vistách? Zatiaľ na iPhone vlne beží len iDnes. Opäť sa pýtam: Je toto normálne, aby sa o telefóne z ktorého si nezavoláte a dokonca sa u nás nebude do konca roka ani predávať, písala dvojstranová príloha? No je toto normálne, alebo len zaplatené? Ale marketing je to pekný, jalový.

Keď sme pri tých jalovostiach tu sú dva excelentné kusy: Rozpútaná diskusia o plných článkoch alebo anotáciách v RSS. Prečo tak ultimatívne, že jalovosti? Nikto, slovom nikto, neurobil za posledných mnoho rokov seriózny výskum, sledovanie, štúdiu, komparačnú analýzu. Len sa podľa citu argumentuje, že tak je to lepšie a inak horšie. Jediným prínosom je argument, že pri doterajších pokusoch o exaktné porovnanie sa pravidelne robila chyba, že sa porovnávali výsledky z obdobia A s výsledkami z obdobia B. Druhým kusom je reakcia od správcu tisícok RSS. To nie je sranda, tisícky RSS, to je významný trafik. K posunu problematiky žiaden prínos. I kdyby se supervýznamní bloggeři na hlavu postavili. Poslednú vetu stačilo napísať na začiatok, alebo rovno do nadpisu a всë ясно, зa чeм буквы. No dobre, tak argumenty sú tam pádne, to treba uznať.

Nejako sa mi tá šálka celulózy a postrehov z webu prelieva. Tak zas nabudúce.

Dovtedy sa poučte ako sa učiť anglicky. Ako som sa učil angličtinu a Jak na angličtinu – zábavně a efektivně  (bacha 20 tisíc znakov). Na prázdniny téma ako vyšitá.

iPhone – naučme sa marketing

Je to prekvapivé. Apple zvláda marketing. Alebo že by to nebolo prekvapivé? A to, pri dnešnom všeobecnom ospevovaní toho o čom všetci hovoria a nikto ho nevidel, všetci zabudli, aký marketingový prepadák nám Apple predviedol so svojim Macintoshmi v pred iMacovskej ére? Zjednodušene to bolo tak: Mac OS 9.čosi bol super užívateľský systém, potom prišiel Microsoft s Win 95 a dosiahol so super užívateľsky prívetivým operačným systémom 94% podiel na trhu.

Aby som nehovoril do vetra, tutok si môžete pozrieť, aké sú výsledky marketingového oddelenia Apple po prvom týždni predaja: iPhone Weekend One: 700,000 Sold, $200million+ Profit For Apple V zrozumiteľnej reči sa nad tým zamýšľa noname u Marigolda. Len pozor na to, od koho sú to čísla. Či nie náhodou z marketingového oddelenia.

Apropó, marketingové žvásty. Nad vecou sa snaží zostať spravodaj, keď ultimatívne nehodnotí na rozdiel od tisícok až desaťtísícok, ktorí bez toho aby ho videli, veľa o ňom píšu. Dokonca aj bez toho, aby mali akúkoľvek skúsenosť s akýmkoľvek iným mobilom s dotykovou obrazovkou. Tohoto druhu sa predalo do týchto dní len pár percent. Do protiútoku, v oblasti používateľského zážitku, sa postavila Nokia, keď si na MobilMania.sk sa práve v týchto dňoch môžeme prečítať recenziu pod nadpisom Recenzia Nokia 3109 Classic: Myslí ergonomicky Ďalším nepriateľom, tentokrát hlavne pre AT&T, sú slobodomyseľná komunita. Tá sa dušuje, že iPhone do týdne pro všechny. Pekne si to termínovali, tak uvidíme, či dosiahnu merateľný výsledok.

Tešíte sa na iPhone? Mne je ako taký ľahostajný, v ostatnom čase toho veľa nenatelefonujem. Ale dá sa popri ňom priučiť zaujímavým veciam. Osobne predpokladám, že nie len marketingu, ale onedlho aj krízovému manažmentu.

Moja predpoveď: Čoskoro sa ukáže, že prezeranie internetových stránok zoomovaním je pekný opruz, rozbíja sa to pri prvom páde na zem, je to permanentne zapatlané, do ruky to beriete ako mimozemšťan rýľ, napísanie SMS správy trvá veky a hlavne čoskorá hardvérová aktualizácia urobí z prvých majiteľov iPhone zberateľov starožitností. Verte mi, iPhone som v živote nevidel a nedržal v rukách, ale roky používam MDA Compact a najospevovanejším počinom vrámci evolúcie tohto typu mobilov bolo pridanie hafo hardvérových tlačidiel do HTC TyTN.

Chráňme duševné vlastníctvo, ale obmedzený čas

Poznáte iTunes? To je ten prvý, minimálne marketingovo, úspešný elektronický obchod, kde sa dali legálne kúpiť pesničky. Zdalo sa, že Apple svojou veľkosťou presvedčí vydavateľské firmy a nová forma distribúcie dostane zelenú. Až do nedávna.

„Universal Music Group (UMG) has turned down an offer to renew it’s contract with Apple for 2 years, instead moving to a month-to-month sales basis with Universal allegedly moving to end it’s music sales on iTunes all together.“ Zdroj: Universal Music To Apple: Adieu Perhaps?

Nepredáme je pravdepodobne najlepšia forma autorskej ochrany. Veď nekončíme, len vás necháme v neistote a možno raz ten kontrakt nepredĺžime. A zdalo sa, že iTunes príde dokonca s nechráneným obsahom, aby konečne užívateľ mohol slobodne rozhodovať o tom čo si kúpi.

Na dôvažok, nie len, že vám muziku nepredáme, my vás budeme tajne špehovať, či si niekde chránený obsah nesťahujete.

Na její (Americké asociace filmového průmyslu, MPAA pozn. autor) objednávku totiž společnost MediaDefender (zabývající se bojem proti pirátství) zprovoznila webovou stránku MiiVi.com, kde nabízela diskuzní fórum, filtrování obsahu, ale především nejnovější filmy ke stažení. Vedle toho všeho prezentovala lákavou nabídku pro stažení aplikace zvané rovněž Miivi, která měla umožnit rychlé a jednoduché stahování z jediného místa.Skutečnost však byla jiná. MiiVi (dostupná ve verzích pro Windows i Mac OS) skenovala pevné disky uživatelů a odesílala MediaDefenderu informace o nalezených nelegálních filmech. (Zdroj: Živě.cz – MPAA provokuje: Sama provozuje pirátský web a sbírá data uživatelů)

No je toto normálne? Som jednoznačne na strane ochrany duševného vlastníctva. Ale toto, čo stvárajú vydavateľské a ochranárske organizácie… Ešte raz sa sám seba pýtam: Je toto naozaj normálne?

To by sme mali absurdistan. Teraz niečo povzbudivé z oblasti ochrany duševného majetku.

Firma Google prehrala súdny spor o značku Gmail v Nemecku. V správach sa samozrejme ani raz neobjaví informácia o tom, či je rozhodnutie už právomocné, alebo sa ešte môžeme tešiť na tri zmeny v rozsudku. Akokoľvek, povzbudivé je, že si aj malý drobný dokáže vrámci európskej civilizačnej kultúry ochrániť svoj majetok pred veľkým a silným. Tam ale povzbudivý pohľad končí. Mám taký pocit, že v tomto prípade ako v mnohých ďalších neslúži ochrana duševného vlastníctva na ochranu majiteľa, ale na zablokovanie iného, kto chce predmet ochrany aktívne používať.

Podobný konečný dojem mám aj z kauzy okolo Svěrákovej pesničky „Dělání…“ Na jednej strane je pravda, že autorovi za nápad má prináležať odmena. Ale prečo aj po 10. rokoch, aj po 30. rokoch a aj po 68. rokoch, ako je to v prípade kníh.

Dlho som dumal, z už napísaných článkov je to zrejmé, ako sa postaviť k ochrane duševného vlastníctva. Nakoniec som prišiel k záveru:

Chráňme zásadne duševné vlastníctvo, autorskú prácu, ale rozumný čas. Teda 5+5 rokov. Ani o deň menej a ni o deň viac. Ak má umelec, autor záujem na ochrane vymysleného, nech má šancu si ochranu predĺžiť. Za 5 rokov má šancu primerane zarobiť a za 5 rokov sa aj zabezpečiť na dôchodok.

Na druhej strane, 5+5 rokov dostatočne chráni spoločnosť pred ochranou pre ochranu a pre strýčka príhodu, veď čo keby… UMG by trpela pod väčším tlakom pracovať na svojich talentoch, MPAA by sa sústredila na produkovanie filmov, distribúciu (či čo to tí úradníci vlastne predstierajú, že robia) a nie na sprostosti a my všetci by sme si s kľudom mohli užívať a hlavne vytvárať ďalšiu pridanú hodnotu k dielam o ktorej sa autorom pôvodne ani len nesnívalo.

Vypisujem súťaž o najlepší kontrapríklad na mnou navrhované riešenie. Uzávierka je 31.8.2007. Rozporujte mnou navrhované obmedzenie ochrany na 5+5 rokov bez ohľadu na predmet ochrany autorských práv, patentu, či priemyselného vzoru. V prvý septembrový týždeň vyberiem jedného výhercu. Tento najlepší odporca dostane 2% zľavu v internetovej lekárni Lekáreň na webe na obdobie 365 dní od otvorenia, ktoré plánujem niekedy toto leto.

Šálka celulózy: Apple iPhone na jeseň v EU

Mením taktiku. Doteraz som podával celulózový výluh po celých kanviciach a vy ste si mohli vďaka medzititulkom naliať tú svoju šálku. Od teraz do neurčita budem podávať celulózové výluhy dividované a adjustované do jednotlivých šálok. V lekárni je taxa labórum za dispenzáciu zaujímavejšia, tak vyskúšam túto fintu na zdravotnom poistení aj v prostredí môjho blogu. Toš uvidíme, povedal zrakovo znevýhodnený, tak ak máte pripomienku, inzultáciu, či rovno túžite po defenestrácii, neskáčte, ale komentujte.

Toto ma pobavilo:Apple chce porazit Microsoft na webu Jednak ten nadpis a aj doleuvedený citát.

„iPhone by se měl na americkém trhu objevit na konci tohoto měsíce. Jeho výhradním prodejcem bude mobilní divize telekomunikační společnosti AT & T dříve známá pod jménem Cingular. Cena přístroje se bude pohybovat od 499 do 599 dolarů (10 500 – 12 600 korun). V Evropě by se měl iPhone začít prodávat až ve čtvrtém čtvrtletí letošního roku.“

Nadpis preto, že byť väčší ako nula je pre každé reálne číslo hračkou. Čudujete sa prečo nula? Nuž nepoužívam žiadnu internetovú službu od Microsoftu a ako tak sledujem štatistiky, tak podobne sa chová kde-kto. Jo IE? A to je, prosím vás, aké na webu? To je predsa desktovpový program na prístup do internetu a k internetovým službám.

Ten citát ma aj prekvapil. Som myslel, že sa slávny iPhone už v Amerike predáva. Keď si dám nadpis, citát a informácie o uzavretosti iTunes dohromady, myslím, že nás čaká pred Vianocami pekné safari. Po nedávnych cudzích a cudzích skúsenostiach začínam dúfať, že za výkon bude po novom roku vyhodené celé marketingové oddelenie Apple. (Vysvetlenie: že sa im nepodarí vstúpiť na trh, zamiešať s podielmi na trhu a pre túto neschopnosť ich vyhodia)

Čerstvá voda do celulózového výluhu: MaLer.cz – Update bety Safari 3.0.1 na Windows. Tak, mac-sochisti, dajte vedieť, či to má cenu skúšať. Konečne môžno dôjde aj na elementárnu vec a zatiaľ to bolo technicky nemožné zistiť. Či Safari pre Win a Safari pre Mac vykresľuje rovnako vrátane tých chýbajúcich slov, čiar a podobne. Lebo veď hlavne o to vraj išlo.

Cestovná kancelária – vzor neschopnosti predať

Autentické odpovede personálu cestovných kancelárii na jednoduchú otázku: Chcem kľudný hotel či apartmán pri mori na pláži vhodný pre deti.

Takže priatelia, ideálne odpovede predavača zákazníkovi. Citované sú skutočné odpovede skutočných predavačiek v skutočných cestovných kanceláriách. Varovanie: Čítanie nasledujúcich riadkov môže spôsobiť niektorým marketingovým poradcom a majiteľom predmetných cestovných kancelárii infarkt.

  • Som tu pár dní, takže ja to v hlave ešte nemám.
  • (listujúc v katalógu) Ono je to väčšinou, vždycky zvýraznené, alebo je tam… Si môžete prečítať čo je tam vhodné pre deti.
  • Ja keď vám niečo poviem, tak mi potom prídete vynadať, že sa vám akurát toto nepáči, že by ste si boli radšej vzali niečo vedľa. Aj tak sa na to budete musieť pozrieť sama.
  • Skôr by som vám dala katalóg, aby ste si to všetko prešla sama.
  • To si radšej zavolajte na to kóól centrum. Kde sú tí ľudia dlho, sú tam na to, aby klientom odpovedali na tieto otázky. Ja sa to učím tak počas prevádzky.
  • Na priamu výzvu, že nech mi odporučí, aby som nemusel listovať celým katalógom prišla perla najväčšia: Hi Hi! Když já takhle z hlavy, z hlavy prostě opravdu nevim. Ono je toho tady spoustu.

Podmienky reklamácie, ktoré sú dané zákonom nepoznali vôbec.

Ste poistený proti insolventnosti?

  • To netuším, to netuším. To sa dozviete tiež na tom kóól centre
  • To nájdete na internete. Oni to tu nemajú (listuje v katalógu). Ja vám to stiahnem z netu. Tu niekde by mali byť stránky. (listuje v katalógu)
  • To má každá cestovka. Nájdete to na internete.

A teraz to príde. Požiadali teda o tú internetovú adresu, keď už na ňu odkazovali.

  • Internetovú adresu ja teda teraz presne neviem, ako je ten názov. Možno cez Seznam, normálne, klasicky.
  • Na internetu. Normálne si dáte do vyhľadávača „pojištění proti úpadku CK“ a tam vám potom vybehne, vybehne vám akoby tabuľka, kde sa to hľadá.
  • Choďte na internet, nájdite si poistky cestovných kancelárii a tam si to nájdete, jo. Na internete, jo. Všetko sa dá stiahnuť na internete, jo. (Ale ja nemám štandardne prístup na internet.) Tak si musíte zájsť do kaviarne, jo.

Na sieti je odvetvie cestovného ruchu jednou z vysoko konkurenčných oblastí. Všetci sa snažia optimalizovať a optimalizovať a optimalizovať a potom príde zákazník do pobočky a predavačka vyhodí von oknom investované peniaze. Milujem internet. Všetko je na internete, Že jo?

Spracované na základe televíznej relácie Českej televízie Testoviny z 23.5.2007 ako odstrašujúci príklad. Odporúčam použiť ako učebnú pomôcku pri výuke základných predajných zručností.

Úvaha nad rentabilitou reklamy v texte

Ide o formát podčiarknutých slov a k nim zobrazené reklamy. Poskytovateľ je server www.takeit.cz. S reklamou sa môžete stretnúť napríklad v textoch www.iDnes.cz

Na lupe bol uverejnený rozhovor s pánom Milanom Hroncom, šéfom spoločnosti Internet Trading. V rozhovore zazneli zaujímavé informácie a konkrétne čísla. Preto som si na základe dostupných informácii nalial čistej pepsi-coly a pokúsil sa zistiť, či je pre mňa tento formát rentabilný.

V prvom rade sa mi nepodarilo nájsť na stránkach oficiálny cenník, ani rozumný kontaktný formulár. O stránke o firme ani nehovoriac. Preto všetky informácie čerpán z rozhovoru Lupe.

Pán Milan Hornec hovorí:

Počáteční cena za garanci podtržení byla 7.000 korun, za 100.000 podtržení. Těch sto tisíc podtržených slov reprezentovalo v průměru 15.000 otevřených bublin a dva tisíce kliků na konkrétní produkt. Uživatel v prezentaci klienta teď v TakeIT udělá v průměru další 3 kliky.

Když jsme TakeIT spustili, byl clickrate šílený: 1,5 procenta na podtržení. Rozdělujeme počet podtržení, zobrazení bubliny a klik na odkaz, který uživatele přesune na stránky TakeIT. Teď se clickrate na podtržení drží už několik měsíců na 0,2 procenta. Clickrate bubliny je 1,3 procenta.

Tieto údaje som preniesol do nasledujúcej tabuľky:

  Percento Počet akcií Cena Jednotková cena
Počet podčiarknutí   100000 7000 Kč 0.07 Kč
Zobrazené bubliny   15000 7000 Kč 0.46 Kč
Klikov do bubliny   2000 7000 Kč 3.50 Kč

A teraz podľa druhej verzie:

  Percento Počet akcií Cena Jednotková cena
Počet podčiarknutí   100000 7000 0.07 Kč
Zobrazené bubliny Klik na podčiarknutý odkaz 0.20% 200 7000 35.00 Kč
Klikov do bubliny (k počtu zobrazení bublín) Chyba v matrixe 1.30% 2.6 7000 Kč 2 692.31 Kč
Klikov do bubliny (k počtu zobrazení podčiarknutí) 1.30% 1300 7000 Kč 5.38 Kč

Aktualizácia: – opravené na základe komentára od Tisa.

Zásadné upozornenie: Je dosť možné, že v predložených číslach je nejaká logická chyba. V prípade, že ma ňu upozorníte, budú čísla upravené tak, aby zodpovedali novým skutočnostiam.

Tých vyše 2,5 tisíca, keď počítam konverziu bubliny z počtu jej skutočných zobrazení, za návštevníka mojej duplicitnej prezentácie ma stránke TakeIt, budem považovať za chybu v matrixe. (v úvahe, v pochopení písaného textu, v matematike) lebo inak.. No ani slová nenachádzam. – Bola to chyba v matrixe.

Akokoľvek. Je 5,40 Kč za jedného čitateľa mojej sekundárnej prezentácie produktu veľa či málo? Pri porovnaní s cenou za klik v kampani na Skliku na konkrétny produkt je to veľa. Tam mám takto nastavenú maximálnu cenu a skutočná cena za kľúčové slovo je polovičná až tretinová (záleží na type nastavenej zhody).

Ale pozor. Ešte nekončíme. Sranda ešte len prichádza! Za tých 5,40 nedostanete zákazníka na vašu stránku produktu vo vašom eShope, ktorú ste za drahé peniaze optimalizovali tak, aby maximalizovala konverziu čitateľa na zákazníka. Za tých vašich 5,40 dostane TakeIT nového čitateľa na ich stránkach, kde ste vy vystavili vaše informácie o vašom produkte. A z tejto landing stránky nevedie žiaden, slovom žiaden, odkaz na vaše stránky, kde sa čitateľ mení na zákazníka. Čitateľ sa musí preklikať na prezentáciu vašej firmy a tam nájsť odkaz na titulku vášho eShopu a z tejto titulky sa nejako dostať na produkt o ktorý mal pred minútami záujem. Toto nie je škrabanie sa pravou rukou v ľavom uchu, toto je ľavá noha za pravým uchom a pravou nohou sa škrabete v ľavom uchu. Neveríte?

Firmy třeba investovaly velké peníze do kvalitního webu a nevidí důvod, proč někde vystavovat duplicitní obsah?
Pokud budou chtít zasáhnout uživatele v obsahu prostřednictvím TakeIT, nemají jinou možnost, není tady alternativa.

… Budou si moc lidé alespoň objednat to zboží přímo z TakeIT?
Není naším cílem dělat jen srovnávač cen nebo internetový obchod.

…Jaký má smysl tam ty produkty vystavovat, když nejdou koupit online?
Pokud firma není internetovým obchodem, je tam e-mailový formulář, přes který lidé mohou poslat poptávku. Když se jedná o e-shop, můžete na jeho web proskočit přes odkaz „objednat“. Nová verze TakeITu, kterou pustíme během května, bude určitě uživatelsky přívětivější.

…A za tento přímý odkaz na web se platí?
Musíte mít zaplacený export dat k nám.

Ako to vyzerá z pohľadu majiteľa stránky?

Znova odcitujem, pretože pravidlá partnerského programu na stránkach nie sú.

Kolik provozovatelům zaplatíte?
Korunu za tisíc podtržení. Průměrně se objevují na stránce, kde je náš kód, čtyři reklamní podtržené odkazy. Měli bychom dosáhnout při rozšíření v květnu až sedmi podtržených odkazů na stránku při limitu deseti odkazů. Pokud já vím, výtěžnost třeba AdSensu nebo AdFoxu není vyšší. A pro majitele stránek tento systém bude hlavně znamenat peníze navíc.

Aj tak predpokladám, že takéto malé stránky z pohľadu firmy nie sú zaujímavé. No aj tak:

  Počet zobrazení Zárobok
Cena 1000 1.00 Sk
4x na stránku 4000 4.00 Sk
Včera som mal cca 2000 zobrazených stránok takže by som zarobil: 8000 8.00 Sk

No poviem vám, za včera mi Adsense hodil „trochu viac“. Predsa len je tú taká maličkosť, ako kurz dolára ku korune.

Zásadné upozornenie: Uvedená analýza vznikla pre osobnú potrebu. V prípade, že považujete moje čísla a úvahy za chybné, kontaktovať ma môžete cez komentáre alebo kontaktný formulár. Čísla opravím podľa nových skutočností.

Aktualizované:
Problematiku rozoberá aj Jilm: JiMiluji Tejkít! | jilm.blog.lupa.cz

Ak sa vám článok páčil, pridajte mu hlas na vybrali.sme.sk

Reklamný veľtrh bez marketingových profesionálov

Prečítané medzi riadkami. V prvom prípade by som skôr mal napísať, že prečítané v pätičke medzi riadkami.

Redizajn slnečnice aj so zabudovaným budovaním spätných odkazov

To sa robí tak, že urobíte informačne mohutnú pätičku webu a v takej sa jeden tip: na ubytovanie v Prahe stratí. Po mesiaci ho vymeníte a takto odrotujete 2-3 odkazy a Google má ešte pocit, že máte na stránke stále čerstvý obsah. Ten dovetok je už moja spisovateľská licencia.

Dve strany barikády v jednom bloku

Bol som sa pozrieť na sprievodný program (PDF súbor via:dobrý web) na veľtrhu Reklama a polygrafia (bez linku pozri P.S.2). Chcel som sa čosi prevratné dozvedieť o farbách v reklame a hlavne Jak na internetový marketing.

Začalo to veľmi príjemne. David Špinar charizmaticky vyjasnil, že si máme hlavne ujasniť, aký je cieľ webu. A keď nám je to jasné, tak potom má cenu zaoberať sa druhou otázkou: Ako prinútiť web zarábať. Hovoril zaujímavo, suverénne, slovom, vedel o čom hovorí a zjavne tomu veril. Keby predával garážová vrata, tak si jedny kúpim, aj keď garáž nemám. Prvý profesionálne pôsobiaci prednášateľ od obeda. A veru som ich pretrpel. Niektorých aj nie.

Potom nasledovalo čosi kdesi o tom, ako Google prevalcuje Seznam. Prednáška Matěje Nováka začala obrázkom portálu Alta-vista a otázkou, či si túto stánku ešte niekto vôbec pamätá. Prihlásilo sa veru dosť. A potom rozprával krátku históriu drtivého nástupu Googlu až po dnešný 50% podiel vo vyhľadávaní (A že na tú altavistu si už skoro nikto nepamätá a nikto ju nepoužíva). Nemohol som sa zbaviť počas celého jeho vystúpenia, že si myslí, že rovnako to dopadne aj v Čechách. (Ale to sa naozaj len domýšľam, čo asi mohol zamýšľať.)

A teraz to prišlo. Mágovia na Flash. Kto dokázal pomiešať do jedného prednáškového bloku pánov z (H1 + Ataxo) a pánov z Media Factory, je marketingový analfabet. Nadôvažok páni Hudec a Davídek by mali absolvovať základný kurz rétoriky a verejného vystupovania. O schponosti obhájiť svoju prácu ani nehovoriac. Takže to inak ako ich fiaskom a v mojich očiach zosmiešnením ani dopadnúť nemohlo. Možno sa pán Špinar (mal sako a bol na pódiu, tak sa mi akosi nehodí napísať David) aj snažil upozadiť sa, nebyť otvorene proti ich technológiám a postupu, no páni z Media Factory sa pochovali sami. Svojou nemohúcnosťou presadiť svoju prácu a posolstvom: My neriešime obsah, my sa snažíme, aby web pekne vyzeral. (Tak som to pochopil, páni, aj keď ste to možno priamo nepovedali a nemysleli tak.)

O tom, že pána z firmy e-Marketing sa musel konferanciér na konci vystúpenia opýtať, prečo nám to celé rozprával, tak o tom sa rozširovať dopodrobna nemienim. Radšej taktne skočím na koniec programu.

Na konci mala byť diskusia, ktorá sa zmenila na druhú časť prednášky pánov z H1 a firmy Ataxo. Zachraňovali situáciu, keďže moderátor naivne dúfal, že rozprúdi živú diskusiu. Nemal na to. Živú diskusie tak rozprúdil David (už to ide aj keď mal stále sako a stále bol na pódiu, ale už sedel) Okrem iného pripomenul, že keďže priemerný konverzný pomer takého eShopu je …. (mali ste tam byť) tak si treba dobre spočítať náklady aj v prípade PPC kampaní.

Po ceste domov som nad tým tak uvažoval a napadla mi hrôzostrašná myšlienka:

Internetová bublina 2.0 predsa len môže prísť.

Všade počujete ako sa zvyšuje objem peňazí, ktoré pretekajú online marketingom. Do popredia sa dostávajú PPC systémy. To sú vo svojej podstate aukcie. Vyhráva (zobrazí svoj inzerát) ten, kto zaplatí najviac. Keď budú dvaja súperiť o to isté kľúčové slovo, vyšplhajú sa náklady na jedného zákazníka do závratných výšok. Do takých, kde je náklad na konverziu vyšší, ako je zisk z konverzie. V jednom momente príde dieťa, konečne povie, že cisár je nahý a jeden účastník z aukcie vystúpi. Polovica reklamných peňazí sa stratí a druhá vzápätí tiež.

Áno, sú tu dve poistky: Jedna je, že na umiestnenie má vplyv kvalita inzerátu, takže šikovnejší platia za to isté menej. No percentuálnych bodov je konečný počet (100) takže v raste nákladov to veľmi nezabráni. Druhou je posolstvo dnešných prednášok: merajte, merajte., merajte účinnosť, náklady, konverzie. To ale vyžaduje, aby sa ľudia správali rozumne. A skúsenosť mi hovorí, že ľudstvo sa začne správať rozumne, až keď sa vyčerpajú všetky možnosti.

A naopak: Internetovú bublinu 2.0 v pohode prežijú tí, čo sa budú správať rozumne. Alebo je všetko inak.

P.S. Ak ste to, ironizovaní páni a firmy, mysleli/povedali inak ako som to pochopil, tak aj tak ste zlyhali. Vaša komunikácia (reklamný to termínus technikus) za veľa nestála. Čo je aj tak č.b.t.d.

P.S. – 2 Kto nájde oficiálnu stránku veľtrhu, má u mňa dobrý bod. A vraj veľtrh odborníkov na marketing… Ach jo!

Radosti a strasti konverného pomeru č. II.

Ako správca lekárnického eShopu (sľubujem, že tento týždeň je to posledná zmienka) furt a stále riešil základnú úlohu. Konverzný pomer. Jeden typ má aj Martin Snížek:

Opravdu vysokého a stabilního konverzního poměru ale dosáhnete jenom tím, že vybudujete silnou značku. To je ten faktor, který zajišťuje Amazonu nebo Expedii konverzní poměry kolem 10 %. Dosáhli totiž toho, že se k nim zákazníci pravidelně vracejí a nemají potřebu chodit někam jinam – ví, že na jednom místě najdou kompletní sortiment, všechny potřebné informace, že se nesetkají s žádnou chybou. Zdroj: Čím zvýšit váš konverzní poměr | snizekweb.cz

Ono totiž nejde o počty UV (nie ústredný výbor), čísla na počítadlách, moje obľúbené mimochodom, minulý týždeň som pretočil stotisícový tachometer na tomto blogu, a už vôbec nejde o počet zobrazených stránok. Ide o konverzný pomer.

A to nie hocijaký, ale ten na konci, keď sa práca mení v zisk. Preto nie je na zahodenie žiaden názor, ako sa dá s konverzným pomerom pohnúť z tých internetových biednych jednotiek percent. Na druhej strane uvedené čísla potešia. Práve preto, že sú také nízke a pri pohľade do svojich je človek v ažurite zo svetom. Keď neprší, aspoň gonorrhoea. (hovorievajú lekárnici)

Súvisiace:
(4M) – : Radosti a strasti konverzného pomeru