Archív značiek: návod

Návrat?

Napísané , autor:

Obchádzal som včera večer sieť a nestačil som krútiť hlavou. Nejako nechápem, čo sa to vlastne stalo. Oči vidia, mozog nedokáže uveriť.

Tam, kde je ještě hůř » La Trine
Väčšina čo ňou nie je (spravodaj)
Titulná stránka SME
Vláda: SNS – školstvo, HZDS – spravodlivosť – SME online
Fico: Koruna neklesá kvôli politike – Pravda.sk

Zajtra zas vyjde slnko, noviny a vyjdem z úžasu. Poznám sa.

Nadpis je dvojzmyselný no nemám chuť sa tu vŕtať v detailoch. A ak je v nadpise otáznik, odpoveď je vždy nie. Toto nie na jeden a aj na druhý zmysel otázky, ešte viacej komplikuje hľadanie riešenia. Dokonca zlyháva aj môj obľúbený návod:

Pri riešení problému vždy pomôže, keď poznáme výsledok.
Pri hľadaní výsledku pomáha, ak poznáme spôsob riešenia.

Ale jedno riešenie ma predsa len napadlo. Uff, už som sa bál, no dobre to dopadlo.

Keď žijete v zahraničí prídete na to, že ste oveľa viac slobodnejší ako miestny. Je to v tom pocite, že ste to už raz dokázali, odísť do neznáma a od základu si vybudovať domácnosť, existenciu, domov. Viete, sloboda je práve v tom vedomí, že keď som to dokázal raz, tak to dokážem znovu.

Takže postup riešenia by sme mali, ešte ten výsledok (odpoveď na otázku z nadpisu) a ďalší úspešný deň za mnou. Nič si z toho nerobte, že vám unikajú súvislosti. Ja napríklad nerozumiem literárnej vede, ale zato si s chuťou idem prečítať ďalších pár strán.

P.S.
Keď si to po sebe čítam, tak zisťujem, že toto by nepochopila ani divá sviňa, takže nemá ani cenu otvárať komentáre. Ale napísať mi môžete.

Tri okienka a jeden rad

Napísané , autor:

Jeden rad k trom okienkam
Jeden rad k trom okienkam

Zas som bol na pošte podať, teda vrátiť DVD do www.cinetik.cz (Poznámky z roku 2010: Už len MFA stránka). Zas som nezapadol do tej divnej komunity užívateľov poštových služieb. A tak som sa snažil. Vyhol som sa exponovanému slepačiemu času, to jest okolo obeda. Už sto metrov pred vchodom som začal ladiť formu a dobrú náladu neustálym opakovaním: Nebudem s nikým diskutovať, nebudem s nikým diskutovať. Postavím sa do radu. Nebudem s nikým diskutovať. Podám bez slova obálku. Zaplatím 44 Kč a NEBUDEM S NIKÝM DISKUTOVAŤ. Veru hovorím vám, veľmi som chcel tentokrát preplávať nástrahami davu poštového úradu.

Vošiel som dnu, fungovali TRI okienka z TROCH možných. Výborne!!! Všetko klape. Všetko je na správnej ceste. Bol vytvorený JEDEN rad pozostávajúci z troch ľudí. Ja som bol štvrtý. Život je krásny!!! Pri okienku č. 2 okienku sa to zaseklo, poštárka pomáhala riešiť prihlášku na koncesionárske poplatky pánovi montérkach, ale rad sa postupne míňal vďaka okienkam 1 a 3. Aj na úrade poštovom môže nastať raj na zemi!!! Rad sa predo mnou minul a ja som začal tipovať, ku ktorému okienku sa dostanem. Bude to č. 1 alebo č. 2?

Všetko sa pokazilo.

Prišla asistentka, sekretárka s náručou doporučených listov, či čo to bolo a hor sa k rovno k okienku č. 1. Nelenil som a predsunul som sa zo slovami: „Prosím vás, tam to je koniec radu“ a rukou som podporil svoj slovný argument. Mladá kočka rýchlosťou hodnou tenisovej jednotky vrátila úder: “ Veď nebudem stáť v rade, keď k tomuto okienku nikto nečaká.“

A tak som porušil svoje predsavzatie a snažil sa jej vysvetliť, že je tam jeden rad a že všetci postupne pristupujeme k PRÁVE uvoľnenému okienku, čím si zabezpečíme plynulé vybavenie a predídeme debilnému zákysu za asistentkou s náručou plnou listou, ktoré NEVYHNUTNE musia byť poslané doporučene, hľadiac závistlivo na rýchly postup radu pri ostatných okienkach. Pani, ktorá bola odbavená pred nami a už v podstate odchádzala, sa postavila na stranu sekretárky: „Veď tu nikto nestál, tak prečo by ste mali stáť v rade.“

Deva ma nakoniec počastovala zhnuseným pohľadom, neochotne sa postavila do radu, ja som mal po nálade z porušeného predsavzatia a ľudskej neohľaduplnosti. Už tam nikdy nepôjdem! Ale pôjdem, pretože o pár dní prídu nové DVD a tie bude treba zas vrátiť.

Anketná otázka na víkend: Majú byť k trom rovnocenným okienkam tri samostatné rady alebo jeden, z ktorého postupne prichádzate k práve voľnému okienku?

Súvisiaci článok:
Zaslaná pošta

Sme odsúdení na neustále znovuobjavovanie kolesa.

Napísané , autor:

Všetko už bolo napísané. Staré informačné zdroje sa strácajú a namiesto nich prichádzajú nové, píšúce o tom istom, neprinášajúc nič nové. Nahlas uvažujem, či je z toho východisko.

Raz dávno som si odložil jeden komentár ku komentáru k článku na Yuhůůovom weblog o webe. Yuhůů tam píše:

Děkuji za komentáře, zejména Vilémovi. Krátká reakce:

Samozřejmě, že jde o objevování kola. Ale já rád kolo objevím klidně ještě šestkrát. Klidně ho objevím i posedmé, pokud to povede k jeho většímu rozšíření…

…Jenomže právě o tom jsou ta objevování kol a přinášení ohňů na zem. Nechceš o knihovnických systémech, Viléme, něco napsat? Třeba by to hurá-developerům mohlo pomoct.

Zdroj:Komentář k příspěvku Štítkování místo řazení do kategorií

Nie som si istý, či opätovné preváranie tém pomôže k ich lepšiemu rozšíreniu. K zachovaniu kvalitných vedomostí. K oddeleniu kvalitných vedomostí od balastu. Od opätovného mlátenia prázdnej slamy.

Malý príklad: Keď som dnes prechádzal svoj RSS agregátor, narazil som na asi 10 článkov, v ktorých popisovali autori veci, o ktorých som už v posledných rokoch čítal. Najviac ma potešilo ako ľudia objavili to čo ja, a iní, už dávno predo mnou, že blogy ľudí zbližujú. Hneď 3x. Tu aj tu aj tu!

Myslíte, že opätovné premletie pomôže preniknúť tejto infomácií do ešte širšieho povedomia? Že sa podalirilo skvalitniť informácie na tému Blogy zbližujú ľudí?

Bolo by východiskom pred písaním googlovať? Pred napísaním urobiť rešerš a až na základe vytvorenia prehľadu o téme sa vrhnúť do písania?

Ani s tým googlovaním to nie je také jednoduché. Poznáte nejaký šikovný návod ako účinne vyhľadávať na internete? Ako sa dopracovať k zoznamu článkov napríklad o blogovaní? Aké kľúčové slová zadať? Je možné sa dopracovať na internete k jednej výdatnej polievke namiešanej len z kvalitných článkov, diskusných príspevkov o blogovaní, ktoré kedy boli napísané?

Kapacita internetu je nekonečná. Informačné zdroje zanikajú bez ohľadu na svoju kvalitu. Alebo existujú nástroje, ktoré dokážu nájsť kvalitu a zabezpečiť jej zachovanie? Ak Google dokáže strojovo vytriediť relevantné odkazy na prvú stránku, dokáže nejaký nástroj zachovať najkvalitnejšií obsah a balast poslať do koša?

A tak sa utápame v záplave informačného hnoja a povestné perly nachádzame veľmi ťažko. A tak sme odsúdení na neustále objavovanie kolesa.

Kam sa podela Filipova www.sietovka.sk? www.jarofilip.sk

Návod na vyhľadávanie

Napísané , autor:

Neviete niekto o nejakom šikovnom návode ako formulovať otázky pre fultextové vyhľadávače?

Už tým, že túto otázku kladiem, naznačujem, že by sa mi taký návod občas hodil. Chápete, také tie rady typu:

  • Jedno slovo nestačí
  • Použitie frázy vyžaduje vcítiť sa do myslenia tvorcov obsahu
  • Každý vyhľadávač má svoj spôsob používania logických operátorov
  • Vyhľadávajte v krokoch tak, že pridávaním slov uťahujete slučku
  • Ak ste na pozícii 500-550 a nenašli ste nič relevantné, vaša otázka je na 100% zle položená
  • a tak ďalej a tak podobne…

Prípadne ak máte svoje odskúšané pravidlá, podeľte sa s nimi. Prešiel som náhodne pár vyhľadávačov a katalógov a veru figu som našiel. Jediné čo vedia poradiť je, ako im nechať zarobiť.

Súvisiace:
Google Help Central v angličtine

O fotografovaní, matematike a konečnosti

Napísané , autor:

Surfujem si po svojich obľúbených autoroch a narazil som (odkaz vo vnútri článku (čo človek neurobí kvôli návštevnosti ;) )) na zaujímavú debatu o konečnosti počtu fotografií, ktoré môžeme urobiť digitálnym fotoaparátom.

Aby som vás nenapínal, odkaz vedie na blog binární světlo.

Ani neviem či je to otázka matematická alebo fotografická. Možno je to otázka filozofická. Ale len ak zoberieme do úvahy filozofickú debatu o konečnosti možného poču zobrazených fotografii. Len si to predstavte:

  1. Máte konečnú veľkosť snímača.
  2. Každý pixel má konečný počet stavov (farieb)

Mne z toho vychádza konečný počet kombinácii (variácii, permutácii).

Filozofickou ale už nie je diskusia o presnom výsledku. Diskutovať o správnom výsledku a uvádzať: Snáď je to takto správne, je pre mňa absurdné. Ak si dobre spomínam, matematika patrí medzi exaktné vedy.

Pozdravujem svôjho gymnaziálneho profesora matematiky a ospravedlňujem sa mu, že sa mi nechce oprašovať všeobecné vedomosti o kombinatorike. Naopak vyzývam odborníkov, nech prinesú návod na správne riešenie problému:

Koľko fotografii je možné odfotiť snímačom veľkosti 6Mpx (t.j. 6 000 000 pixelov) ak je „…Počet možných hodnot jednoho pixelu při 8 bitech na barvu je 2^24, čili 16 777 216…“.

Ak by sme to isté chceli počítať pre aj pre kinofilmové políčko farebného filmu, dostávame sa na molekulárnu úroveň a k chémii. Už to nebudem ďalej rozvíjať, lebo by sme sa náhodou skrz literárnu vedu dostali naspäť k foteniu.

Integrácia ICQ indikátora a elegantné zobrazenie e-mailovej adresy na blogu

Napísané , autor:

Krátky ale o to rukolapnejší návod. Nie sú potrebné žiadne veľké znalosti, stačí vedieť kopírovať a písať. Keďže ste sa dostali až sem, čítanie nespomínam. Tak hor sa na to.

Aby ste sa ďalej nečudovali a tiež naznačím úroveň:

  • Tag je celý ten srandovný text vrátane zobáčikov.
  • Na kopírovanie sa dajú s výhodou použiť klávesové skratky ctrl“C“; ctrl“V“

Obrázok na zobrazenie adresy na gmail, hotmail…

Treba ísť na stránku E-Mail Icon Generator. Do formulára zadajte svoju emailovú adresu.
Generátor vygeneruje html adresu obrázku. Sú tam dve, doporučujem zobrať tú druhú (Tú pod textom If the site you are posting this image…)
Túto adresu zadáte do tagu pre obrázok namiesto xxxxxxxxxxxxxxxx:

<img src="xxxxxxxxxxxxxxxxx" alt="yyyyyyyyyyy" border="0">

Namiesto yyyyyyyyyyy zadajte ľubovolný text, ktorý sa bude potom zobrazovať v bublinke. Najlepšie tam napíšte text „Moja e-mailová adresa“. Prípadne čo chcete, ale nemal by byť prázdny.

Keď mrknete na pravo, tam to uvidíte v praxi.

Stavový indikátor pre ICQ:


<img src="http://web.icq.com/whitepages/online?icq=xxxxxxxxx&img=5" alt="yyyyyyyyyyy">

Netreba nikam chodiť. Skopírujte si uvedený html tag pre obrázok a vložte do svojej html stránky. Namiesto xxxxxxxxx zadajte vače číslo ICQ. A je to.
S yyyyyyyyyy je to rovnaké ako v horeuvedenom príklade. To img=5 znamená, že ste si zvolili typ ikony číslo 5. Ak by ste chceli, aby indikátor vyzeral inak, zadajte iné číslo v intervale 1-10 vrátane.
Ukážky typov nájdete na stránke icqčka.

Pre blogerov na blog.sme.sk:

Uvedené kódy zadajte v administrácii svojho blogu vrámci Autor info do časti O autorovi. Na odriadkovanie použite tag <br>

Paranoidná poznámka:

Popisované zobrazenie e-mailovej adresy je z pohľadu spamovacích robotov bezpečné. Obrázok nie je klikací a ten kto vám chce napísať, musí adresu z obrázku ručne odpísať. To zatiať našťastie (mne známe) roboty na zber voľnepohodených e-malových adries nevedia. Nesmiete ale namiesto yyyyyyyyy napísať vašu e-mailovú adresu v platnom znení. Tu by ju už roboty našli. Chytajú sa čohokoľvek kde je @. Roboty milujú ryby, tak ich nedráždite bosou nohou.

Zobrazenie ICQ indikátora naopak na zabezpečenie funkčnosti vyžaduje, aby bolo v kóde priamo zadané vaša ICQ číslo. Tomu sa nedá vyhnúť. Číslo si potom ľahko odchytia spamovacie roboty. Preto vám môžu začať chodiť správy od neznámych ľudí-robotov s rôznymi ponukami. Indikátor o vašom ICQ stave si môže do stránky pridať ktokoľvek a monitorovať vaše aktivity na sieti (typu je online, je offline). V spojitosti s informáciami o vás, ktoré nájde na vašom blogu to môže byť nepríjemné. Preto ako vždy: Najprv myslieť, potom sa zamyslieť a po dôkladnom uvážení klikať!

So smartphonom sa môžete jednoducho pregrgať životom

Napísané , autor:

Boris Filan v jednom zo svojich Tam-Tamov opisuje situáciu, ako letí lietadlom, sedí vedľa krásnej černošky, ktorá počas letu z juhovýchodnej Ázie do Európy pridája svoje krásne dieťa. Túto stelesnenú vitalitu dáva do kontrastu s inými spolucestujúcimi. So západoeurópskymi mladíkmi, ktorý sa dokážu životom tak akurát pregrgať.

Nie som si istý, či sa mi to podarilo verne parafrázovať. Mňa hlavne zaujalo to spojenie pregrgať sa životom. Napadlo mato v súvislosti s článkom Proč jsou chytré telefony lepší než kapesní počítače? Vôbec nejde o to čo je v nadpise. Ide o to, čo ten človek dokáže vyplodiť. Teda človek, jeho EGO.

Ak potrebujete návod ako sa pregrgať životom, odporúčam. Ak sa chcete niečo dozvedieť o PDA, Symbiane, smartphonoch, je to strata času.

Súvisiace:
Palmserver: Smartphone, Smatphone ….
Manažérske mobily a vreckové počítače nie sú len pre „kravaťákov“ Blog – Juraj Stehlík (blog.sme.sk)

Chaos v radení komentárov

Napísané , autor:

V ostatnom čase som navštívil niekoľko nových, prípadne mne doteraz neznámych blogov, weblogov či webzinov. Mám veľmi rád osobné postrehy ľudí a ešte radšej si následne čítam postrehy čitateľov v komentároch.
Práve na týchto nových stránkach som za posledných niekoľko dní narazil na chaotické radenie komentárov.

Za normálne a správne považujem radenie od najstaršieho (hore) po najnovší
(dole). Moje argumenty pre toto tvrdenie sú úplne zhodné s tým, čo už dávno pradávno zhrnul profík v odbore Pixy. Preto si dovolím citovať:

Lineární seznam příspěvků

Příspěvky čtenářů se zobrazí i ostatním, ale pouze coby chronologický seznam (jiné uspořádání je až na výjimky nevhodné). Typické použití je právě pro komentáře čtenářů. Důležitá je volba směru setřídění příspěvků — leckoho ani nenapadne, jak je to důležité. Ve většině případů platí, že zatímco u článků na hlavních stránkách webů je ideální reverzní řazení (nejnovější příspěvky přibývají na začátek seznamu, nejstarší na jeho konci mizí), tak u komentářů je to často nejméně vhodné — ideální je řazení chronologické (od prvního příspěvku, nejnovější přibývají na konci).

Rozdíl je v odlišném vnímání obou seznamů: zatímco naše vlastní články vlastně tvoří „nekonečný“ seznam (průběžně a neustále přibývají nové položky), komentáře čtenářů jsou časově víceméně omezené (jistě, sem tam někdo reaguje i na staré články, ale to jsou statisticky nevýznamné hodnoty; s novým článkem v zásadě končívá vlna komentářů u článku předchozího). Chronologie zde má poměrně velký význam: čtenář celkem logicky očekává, že nejnovější příspěvky jsou ty poslední. Opačné pořadí (např. Novinky.cz) je spíše matoucí.

Zdroj:Jak na diskuse a komentáře

Takže prosím správcov, aby sa nad sebou zamysleli a netrápili ma.

Nekupte to, když je to tak levný

Napísané , autor:

Chtěl jsem si koupit (ja nie, to ten pán pozn. Piki) v Globusu v Č.Budějovicích svítící potah volantu. Na zboží však byla malá nálepka s miniaturním textem: „není určeno pro provoz na komunikacích v ČR. Určeno pouze pro reklamní účely.“ Zboží bylo normálně v regálu, kde jsou prodávány autodoplňky. Vůbec tomu nerozumím. Smím si takovou věc dát do auta a smí se to vůbec prodávat?
Zdroj:Spotřebitel.cz – zboží na reklamu

Prečo by sa to nemalo predávať? Veď je to určené na reklamu. Pán „nepochopil“ návod na použite: Večer auto zastavíte, založíte poťah a necháte ho blikať. Ráno auto naštartujete, poťah zložíte a s hrdosťou na to, že dodržiavate zákony ČR, vyrazíte za svetlými zajtrajškami. Však normálka nie? Blikajúca reklama na blbosť.

Čo na to právnici a Jan Tleskač?:

Podle § 33 vyhlášky č. 341/2002 Sb., o schvalování technické způsobilosti a o technických podmínkách provozu vozidel na pozemních komunikacích, v platném znění, je výbava vozidla, jejíž technická způsobilost podléhá schválení, stanovena v příloze 15 této vyhlášky. Podle bodu 11 této přílohy pak schválení podléhají veškeré potahy sedadel a volantů. Podle § 76 odst. 1 zákona č. 56/2001 Sb., o podmínkách provozu vozidel na pozemních komunikacích, v platném znění, lze pro vozidlo použít pouze výbavu, která odpovídá vyhlášce, tedy včetně požadavku na schválení. Osoba, která hromadně uvedla na trh výbavu vozidla bez potřebného schválení, může být pokutována až do částky 50 miliónů Kč. I kdyby pak popsaný zákaz prodeje těchto doplňků neexistoval, nemožnost jejich legálního použití na vozidle by byl důvodem k odstoupení od smlouvy pro rozpor s kupní smlouvou ve smyslu § 616 odst. 2 a 3 obč. zák., neboť prodanou věc není možné užít pro účely, pro které se taková věc obvykle užívá.

Neodpustil som si takúto obšírnu citáciu. Len tak vynikne ten brilantný právnický jazyk.

Poučenie? Nekupujem svietiace somariny, nechodím do obchodov, kde ma okrádajú a nekupujem výrobky od výrobcov, ktorí zo mňa robia hlupáka.

Zážitky z blogovania na pilnik.blog.sme.sk

Napísané , autor:

Pre tých,ktorí to nepostrehli, hlavné ťažisko môjho blogovania sa presunulo na pilnik.blog.sme.sk. Je to práve… Nie, takto pompézne nie, veď som doma. Zhrniem len pár postrehov.

Zatiaľ mi vyšli v papierovej podobe dva články. Do internetovej verzie prebrali 9 článkov. Pravdepodobnosť sa teraz zvýši. Síce už je tam viac ako 80 blogerov, ale začnú preberať naše články aj do ďalších internetových častí serveru sme, nie len do počítače.sme.sk.

Stala sa mi taká srandovná vec. Napísal som, podľa mňa, veľmi užitočný článok Odkazy, základná vlastnosť webu. Návštevnosť slabá, priam úbohá. Ďalšie dva články majú neporovnateľne väčšiu návštevnosť. Pritom všetky tri mali rovnakú východiskovú pozíciu. Vydané tesne za sebou. Tesne za sebou viseli aj na pocitace.sme.sk.

Po ID Užív dátum publ. Názov Celková návštevnosť Dnešná Počet komentárov

Nuž, asi čitateľská mágia. Alebo vám napadá iné vysvetlenie? Jedno mám, ale odhalím ho neskôr. Ak má niekto chuť sa so mnou podeliť so svojím názorom, nechcem ho ovplyvňovať.

Potvrdilo sa mi, že nie je nad vlastný web, ktorý si človek spravuje sám. Tu si človek spraví čo chce, tam sa treba podriadiť. Čo mi chýba, je možnosť sledovať odkiaľ prichádzajú čitatelia. Je to otázka osobnej ješitnosti. Samozrejme najväčší podiel má úvodná stránka blog.sme.sk a sme.sk. Ale zaujímalo by ma, kto všetko si dal odkaz na môj blog na stránky, v ktorých článkoch som bol odcitovaný… Je tu možnosť využiť google a jeho funkciu „link“, ale to nie je celkom ono. Čo by človek ale pre tú čítanosť neurobil, že?

Celkovo by som písanie na sme.sk zhrnul do jednej vety: Hovadsky ma to baví. Hlavne preto, že je tam výborná návštevnosť. A ľudia píšu do komentárov. Dokonca aj na také úlety ako bol Vtip na polnoc. Deväť komentárov si zaslúži spomenúť. Otázku som vymyslel ja, ale pohotovú odpoveď dodala Marta.