Archív značiek: podnikanie

Stav a úroveň webov gov.sk je na úrovni 90 rokov 20. storočia

Napísané , autor:

Len za pár sekúnd som zistil, že máme super sofistikované vymakané plány na informatizáciu spoločnosti. Ako profík v procesnom riadení som chápavo krútil hlavou nad neuveriteľnou oduševnelosťou, s akou všetci mnou platený úradníci vydávajú kadejaké metodickú usmernenia, pokyny, memorandá a organizujú workshopy  a podobne podivne nazvané dokumenty.

Makáme na presmerovaniach:

Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS) zabezpečuje centrálny a jednotný prístup k informačným zdrojom a službám verejnej správy. Informácie (rady, návody, popisy), ktoré návštevník hľadá, sú v súčasnosti mnohokrát súčasťou informačných serverov jednotlivých rezortov. Cieľom portálu je tieto informácie a služby zintegrovať a prehľadnou a prístupnou formou poskytovať používateľovi.

Medzi najvýznamnejšie úlohy portálu patrí nasmerovanie používateľa na využitie konkrétnej elektronickej služby verejnej správy s využitím relevantných informačných zdrojov .

Zdroj:  O portáli – UPVS.

Makáme na informatizácii:

O nás

Proces informatizácie spoločnosti je v súčasnosti veľmi rozsiahlou témou, ktorá zahŕňa veľké množstvo kategórií, preto aj Ministerstvo financií SR ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť informatizácie spoločnosti, pristúpilo v decembri 2007 k vytvoreniu internetového portálu www.informatizacia.sk.

Zdroj:  INFORMATIZÁCIA – O nás.

Dokonca máme aj NESER NASES

Hlavnou úlohou a predmetom činnosti NASES je správa, prevádzka a rozvoj vládnej dátovej siete GOVNET a prevádzka a rozvoj služieb Ústredného portálu verejnej správy, ako základných nástrojov informatizácie verejnej správy na Slovensku. Ďalej je to konzultačná, sprostredkovateľská a školiaca činnosť v oblasti informatiky, informačných a elektronických komunikačných sietí a inžiniersko-projektová činnosť v oblasti informačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ako aj iné činnosti, týkajúce sa sieťových a elektronických služieb.

Zdroj:  Národná agentúra pre sieťové a elektronické službyNárodná agentúra pre sieťové a elektronické služby.

Tak kua, prečo musí asgerechnbet teraz ministerstvo začať pracovať na svojej vlastnej novej stránke?

Ministerstvo hospodárstva včera začalo obstarávať novú webstránku. Predpokladanú hodnotu zakázky stanovilo na 170 tisíc eur (bez DPH). Za jednu webstránku a jej následnú dvojročnú údržbu.

Zdroj:  Tunel na ministerstve hospodárstva. Kam sa hrabe Štefanov? – Ondrej Dostál (blog.sme.sk).

Čo nám ponúkajú weby štátnej správy?

  • Sú prepojené formou odkazov <a href=“.
  • Poskytujú možnosť komunikácie e-mailom.
  • Každá stránka má vyhľadávanie vo vlastnom obsahu

Ak si dobre spomínam, toto sú služby, ktoré mi poskytoval internet v roku 1998-99. Weby gov.sk majú nulové prepojenia, nulové elektronické služby. Myslíte že im krivdím?

Tak si čosi ukážeme. Na webe Ministrestva hospodárstva som náhodne kamsi klikol a zistil som, že :

Európska komisia pripravila dotazník, ktorého cieľom je získať empirické údaje týkajúce sa zostávajúcich prekážok, ktoré bránia plnohodnotnému fungovaniu jednotného trhu so službami, vrátane neregulačných obmedzení, ako aj účinnosti a celistvosti existujúceho právneho rámca, ktorý sa vzťahuje na činnosti v oblasti služieb.

Dotazník je určený pre všetky spoločnosti, najmä malé a stredné podniky, ktoré poskytujú služby cezhranične, zriadili si organizačnú zložku v inom členskom štáte, nakupujú cezhraničné služby, alebo sa o to aspoň pokúsili, ale z rôznych dôvodov sa im to nepodarilo. Zahŕňa to aj činnosti vykonávané cez internet. Dotazník môžu využiť na poskytnutie spätnej väzby aj príjemcovia takýchto služieb, spotrebitelia alebo iné podniky.

Dotazník nájdete na tejto adrese:

http://ec.europa.eu/eusurvey/runner/internal-market-services-businesses?surveylanguage=SK

05. 09. 2014

Richard Paule

MH SR

Zdroj:  MH SR – september 2014: Dotazník Európskej komisie „Skúsenosti podnikateľov s vnútorným trhom služieb“.

Táto informácia sa ma dotýka. Moja firma cezhranične obchoduje. Narážam na na jeden konkrétny hlúpy problém – nemožnosť mať mobilné číslo v zahraničí na firmu. Myslíte, že je možné si nechať zasielať podobné informácie nasledovne:

  • od celej štátnej správy
  • na jedno miesto, kde by sa zobrazovali ako na stene G+ či Facebooku
  • priamo v správe vyplniť formulár, podpísať ho akýmkoľvek ZEP od akéhokoľvek vydavateľa
  • sledovať vybrané kľúčové slová v aktualitách všetkých ministerstiev

A ešte jedna poznámočka k tomu ZEP.

Keď už som sa v tom hrabal, narazil som na celkom čerstvú záležitosť, ktorá na úrovni EU upravuje pravidlá v členských krajinách napríklad pre ZEP. Jednou zo závažných vecí je napríklad:

S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a so zameraním na primeranú úroveň bezpečnosti prostriedkov elektronickej identifikácie a dôveryhodných služieb sa týmto nariadením:

a)

stanovujú podmienky, za ktorých členské štáty uznávajú prostriedky elektronickej identifikácie fyzických a právnických osôb, ktoré patria do oznámenej schémy elektronickej identifikácie iného členského štátu;

Zdroj:  L_2014257SK.01007301.xml.

Viete si predstaviť, ako sa dnes pripravená nová stránka prispôsobí tomu, aby akceptovala pri identifikácii subjektov akýkoľvek ZEP vydaný v akejkoľvek členskej krajine, keď ani Ústredný portál nie je schopný akceptovať ZEP mimo občianskeho preukazu?

Prečo ten formulár EU a vôbec celá tá informácia z webu MH, nie je na portále slovensko.sk vedľa iných dotazníkov od iných ministerstiev či štátnych úradov, keď už tam majú aj typ určenia „podnikateľ“ a kategóriu „podnikanie“?

A to je len jedna jediná drobná medzirezortná integrácia.

Uživiť sa neznamená byť schopný vyrobiť. Je to schopnosť so ziskom predať!

Napísané , autor:

Priatelia, nožík sa mi otvára vo vrecku, keď čítam takéto rozhovori.

Možno sa dnes uživiť chovom oviec? A koľkí ľudia by tak mohli nájsť prácu?

Pravdaže, a nie pár desiatok či stoviek ľudí. Skúsme rátať. Chov päťsto dojných oviec si vyžaduje päť – šesť ľudí. Máme toľko nevyužívaných lúk a pasienkov, že sa poľahky na nich napasie ďalších 100-tisíc oviec, ktoré by zamestnali tisíc ľudí. Od jednej ovce máme za sezónu aspoň sto litrov mlieka, čo je asi 20 kilogramov syra, dovedna by to bolo dvetisíc ton, čo by významne obohatilo trh.

Zdroj:  Ovce by mohli dať prácu pre tisíc ľudí – Ekonomika – Správy – Pravda.sk.

Samozrejme, že si potom kde aký Tomáš (FB) robí srandu, že na vyriešenie slovenskej nezamestnanosti by stačili štyri milióny oviec.

To, že niečo dokážete krásne a fortieľne robiť vás nikdy neuživí. Vy to musíte byť schopný so ziskom predať. Či už výrobok alebo svoje vedomosti alebo svoju pracovnú silu.  Niekto musí potrebovať alebo chcieť vaše produkty. Tí šikovnejší dokážu predať eskimákovi chladničku.

Zamneď: Čím viac prerozdeľuješ, tým si väčší a dôležitejší, tým sa ti viac pochlebujú

Napísané , autor:

Minister financií sa pochváli, že vďaka korporátnej dani na úrovni 23% namiesto 19% vybrali o 360 miliónov eur viac.

Pozitívne sa podľa Kažimíra vyvíjala aj takzvaná korporátna daň, teda daň z príjmu právnických osôb, ktorá bola v roku 2013 na úrovni 23 %. “Vybrali sme takmer o 360 miliónov eur viac, ako keby bola sadzba na úrovni 19 %,” priblížil s tým, že sa nezvýšil sklon k daňovým únikom.

Zdroj:  Štát potláča úniky, na daniach vyberie o stovky miliónov viac | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Ja som to 24.6. okomentoval:

Politickí nominanti mali o 360 miliónov viac na splácanie vďačnosti za nomináciu. Sami politici mali o 360 miliónov viac na splácanie svojich politických dlhov získaných vlastnou  hlavou pri návštevách kapitánov priemyslu. (Niekto tie chlebíčky a syrové misy po nich isto dojedal, páni novinári.)

Zdroj:  Zamestnanci mohli dostať o 360 miliónov vyššie platy | M+M+M+M (4M).

Trvalo to presne tri  dni, kým ich Smer oficiálne zakomponoval do svojich investícii na kupovanie hlasov.

Premiér Robert Fico na sneme Smeru predstavil balík opatrení, ktoré chce jeho vláda prijať v tomto a budúcom roku. Vláda sa spolieha na to, že prinesie viac práce na Slovensku.

Minister financií Peter Kažimír povedal, že balík opatrení bude stáť 250 miliónov eur ročne. Tvrdí, že to neohrozí plán vlády ďalej znižovať deficit verejných financií.

Zdroj:  Vyššie minimálne mzdy, zadarmo vlaky pre študentov. Pozrite si, čo Fico sľubuje | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

90% tých opatrení je o väčšom a väčšom prerozdeľovaní. Smer pripravil opatrenia, ktoré mu umožnia mať kontrolu nad väčším a väčším balíkom peňazí. Ja to neviem inak nazvať ako „Súbor opatrení pre riešenie zmeny života seba samých prerozdeľovačov“.

Čím viac prerozdeľuješ, tým si väčší a dôležitejší. Učebnica dejepisu strana 80. roky minulého storočia. Už len čakám, kedy UV začne plánovať výrobu hajzelpapiera.

Áno, vyzerá to fakt svetovo, robia pre ľudí. Akurát nerozumiem, aký má význam vziať firmám o 360 miliónov viac pomocou vyšších daní a potom tieto peniaze rozdať novými!!! darčekmi.

Ešte pár slov pre veriacich veci socializmu

Ako to rieši pravičiar? Časť z tých 360 miliónov, nevybraných preto, že by ostala 19% firemná daň, by skočilo ako prémie či platy, časť ako investície a zvyšok by sa vrátilo v objednávkach pre osobnú spotrebu majiteľov. Každá z tých častí by sa v ekonomike otočila na základe slobodnej vôle jej obyvateľov. A stále by sa pomocou tých 19% vybralo dosť, aby bola financovaná už existujúca sociálna sieť. A jej rozšírenie by šlo z rastu daňových príjmov vďaka výkonu ekonomiky.

Pre partajníkov Smeru je ale lepšie, aby boli oni tí, ktorí budú rozhodovať o otáčaní. Z peňazí poskladaných z daní. Pričom ani jeden z nich v tom nemá ani cent svojich, sú to vaše peniaze. A najhoršie na celej socialistickej ekonomickej politike je, že ani cent z tých nových darčekov nie je o výkone ekonomiky nad plán. Sú to len a len medziročne vyššie dane právnických osôb, ktoré to celé zaplatia.

Pekne si vás kupujú. Za vaše vlastné peniaze. Tie dane mohli byť váš vyšší plat. Mohli to byť nové zákazky od iných firiem či od spouobčanov, ktoré by vám pomohli splniť vaše prémiové ukazovatele. Z tých prémii mohli byť splátky na vaše osobné auto.

Vďaka tým nevybraným daniam ste sa mohli odpútať od minimálnej mzdy. Socialisti naopak odspodu približujú hodnotu minimálnej mzdy k vám. Ešte jedno, dve daňové/odvodové vylepšenia vašej strednostavovskej výplatnej pásky (a ceny práce)  a dostávate štátom definovanú minimálnu mzdu aj vy.

Verím, že je to pre vás motivujúce. Chodíte do práce a ste bez šance si s úspechom vašej firmy zlepšiť aj svoj plat. A môžete si zakladať odborov koľko chcete. Vo firemnej kase po socialistickom zdanení nikdy viac neostane. Ak aj vďaka vašej pracovnej iniciatíve vaša firma dosiahne vyšší hrubý zisk, po novom a novom socialistickom zdanení vám ostane stále rovnako. Socialistická vláda niekde na svoje darčeky brať musí. A len a len socialistická vláda najlepšie vie, že je pre vás dobrá väčšia a väčšia zľava na cestovnom do zamestnania vlakom a nie vaša túžba cestovať do práce vlastným autom.

Veriaci veci socializmu, naposledy vám trvalo 40 rokov, kým ste prišli na to, že chcete o sebe rozhodovať sami. Berte to len ako také malé zamyslenie na nedeľu.

Len vedomosti a vaša škola vás dokáže dobre umiestniť na trhu práce

Napísané , autor:

Jediné, čo môžete pre seba urobiť, je vyštudovať zmysluplný odbor. Získať vedomosti a vedomosti a vedomosti, za ktoré bude niekto chcieť zaplatiť.

Na gymnáziu ma naučili: Draho predávaj svoje vedomosti. Čo chcete draho predávať? Po škole nič nemáte.  Leda ak tie vedomosti. A ako sa o vás majú tí personalisti dozvedieť?

Poslaním CV?  Po uzávierke personalista hodil polovicu CV do koša. Nechce strácať čas so smoliarmi. Takže to, že vás na pohovor pozvali vďaka CV chápte tak, že ste si svoju  dávku šťastia už vyčerpali. Nakoniec to miesto dostane otcov koňov brat z druhého kolena.

Jediný spôsob, ako sa o vás môže personalista dozvedieť je, že si vás sám vyhľadá. Ale personalista nechce vás ako osobu, on potrebuje vaše vedomosti a zručnosti. Tie sú pre neho charakterizované pomenovaním vášho odboru.

Ale to sú len také poznámky chlapíka, čo 6 mesiacov pred promóciou dostával náborové štipendium. A sediac vo vlaku so svojimi gymnaziálnymi spolužiakmi sa cítil strašne trápne, keď sa sťažovali, ako musia krvopotne hľadať dobré zamestnanie. Čakali ho doma  4 ponuky v poštovej schránke. Radšej si dajte poradiť od personalistov z článku:

„Musím priznať, že absolvent so skúsenosťami na brigádach ma zaujme viac, pretože už má pracovné návyky a nezáleží na tom, že to bolo brigádnické miesto,“ hovorí manažérka náboru a vzdelávania Daniela Schweizer z PSA.“

…

„„Mnohokrát si neupravia životopis podľa pozície, na ktorú sa uchádzajú. Zbytočne tak uvádzajú naozaj nerelevantné skúsenosti, napríklad práca v zábavnom parku, predaj v bufete,“ hovoria personalisti z Volkswagenu.“

Zdroj:  Mladí o firme veľa nevedia, ale pýtajú si veľa (ako uspieť na pohovore) | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Ide im slina, personalistom. 🙂

V rokoch 2002 až 2010 vytvorili 85 % čistých nových pracovných miest1 v EÚ malé a stredné podniky (MSP). Tento údaj je značne vyšší ako 67 %-ný podiel MSP na celkovej zamestnanosti. Počas tohto obdobia čistá zamestnanosť v obchodnej sfére v EÚ podstatne vzrástla, každoročne v priemere o 1,1 milióna nových pracovných miest. Toto sú hlavné výsledky štúdie o základnom prínose MSP k vytváraniu pracovných miest, ktorú dnes zverejnila Európska komisia.

S ročným nárastom o 1 % bol nárast zamestnanosti v prípade MSP vyšší ako v prípade veľkých podnikov s hodnotou 0,5 %. Výnimkou je odvetvie obchodu, v ktorom zamestnanosť v MSP vzrástla ročne o 0,7 % v porovnaní s 2,2 % vo veľkých podnikoch.

Zdroj:  EUROPA – PRESS RELEASES – Press release – Malé spoločnosti vytvárajú 85 % nových pracovných miest….

A to som sa naozaj veľmi nesnažil a odcitoval prvé, čo mi pod ruku prišlo. Inými slovami, pri obsadzovaní 85% nových pozícii sedeli oproti uchádzačom manažéri malých a stredných podnikov. Nie supr-čupr personalosti 3 veľkých fabrík. A aj tam polovicu pozícii outsocujú agentúram.  Ale radiť si môžete nechať aj od takých.

No dobre, keď som si tak kopol, tak na zmierenie vám dám ešte jednu radu. Prvé boli vedomosti, druhé bola vaša škola (odbor) a tým tretím je pointa slovného spojenia trh práce.

Idete predávať svoju pracovnú silu. Každý dobrý majiteľ firmy vie, že keď niektorý jeho obchodný partner  príliš tlačí na jeho čas, tak to s biznisom nemyslí dobre. Preto si vždy hľadá aktívne riešenia a nenechá si ponúkať veci čo nepotrebuje za peniaze, ktoré nemá.  To sú proste zákonitosti života na trhu. Takže musíte taktikou otočiť pozíciu vnucujúceho sa  na pozíciu riešiteľa jeho problémov. Otočiť svoj nedostatok času na zaplatenie nájmu na nedostatok jeho času čakania na riešenie.

Neviem ako vy, ale ja si auto kupujem, keď ja potrebujem niečo voziť, nie vtedy, keď ho potrebuje autosalón predať. Malá a stredná firma vás zamestná vtedy, keď to ona bude potrebovať, nie keď vy nemáte na nájom. Ukážte, že vás váš vysnívaný zamestnávateľ potrebuje, nie že vy potrebujete mať zamestnanie.

Aby aj moje deti pochopili: Štúdium vás musí nie len baviť, ale musíte mať už pri nástupe predstavu, komu budete o 5 rokov predávať svoje vedomosti. Zarobíte si vtedy, keď ja potrebujem umyť auto, nie keď vy máte čas, svieti slniečko a nudíte sa.

Pod čiarou: Matne som vedel, že najväčším počtom pracovných miest sa pýši MSP sektor. Ale že natrafím až na takéto besné čísla som nečakal. To potom investičné stimuly slovenskej vlády ako nástroj boja s nezamestnanosťou dávajú ešte menší zmysel. Leda že myslíte v súvislostiach a tie stimuly skončia v platoch subdodávateľských MSP.

Zas plačú autori hudby, plakať by mali ich zákazníci

Napísané , autor:

Už zasa sa sťažujú autori, že si vybrali na zastupovanie neschopných vydriduchov. Už zas plačú, že za nich nikto zadarmo nerobí marketing. Už zas autori plačú, že predávajú dobrovoľne pod cenu svoju prácu. Ako dlho to takto pôjde? Akú zotrvačnosť to bude mať?

To mi napadlo, keď som sa snažil brzdiť moju mozgovňu, keď sa neveriaco krútila a div sa neodšroubovala pri čítaní článku Spotify a iTunes možná zabíjejí hudbu. A co děti, budou mít co poslouchat? – iDNES.cz.

Myslím, že služby typu Spotify skutečně představují potenciální nebezpečí pro autory v hudební oblasti.

Nejste-li autorem mainstreamovým nebo menšinovým, který se prosadil v globálním měřítku, dostanete za své skladby zaplaceno tak málo, jako byste je například rovnou zadarmo vyvěsil na Ulož.to. Přitom ovšem podpoříte v publiku pocit, že jste zaplaceno dostal, protože Spotify přeci není tak docela zadarmo, že.

Zdroj:  Spotify a iTunes možná zabíjejí hudbu. A co děti, budou mít co poslouchat? – iDNES.cz.

Keď povie, že zadarmo na ulož.to, tak vlastne hovorí, že peniaze nechce. Veď ten server evidentne prosperuje z vybraných peňazí. Keď povie, že Spotify je problém, tak vlastne hovorí, že rádio je problém, pretože neplatí za hudbu ktorú vysiela.

Chápete toho debilka? Ja teda skutočne nie. Rádio je tu 80-100 rokov a hudba sa tvorí. Ulož.to mesačne vyberie za prístup k obsahu haldu peňazí a on ich nechce.

A najhorší sú trpaslíci. A najhoršie sú na tom zákazníci. Výsledkom omylov autorov je, že sa nedá kúpiť poriadna hudba. Nie je kde, nie je ako a často nie je ani čo. Aby som sa neopakoval, len odkaz na môj nedávny článok: Ochota zákazníka kúpiť e-knihu nezávisí na nákladoch výrobcu!

Keď hovorím kúpiť, tak myslím kúpiť v rovnakom duchu, ako sme ju kupovali v analógovej ére. Teda, že sme si mohli skladbu pustiť koľkokrát chceme, ako chceme, kde chceme, na akomkoľvek zariadení, keď sme si raz kúpili jednu jej kópiu. Že sme mohli túto kópi zdediť po rodičoch, previesť na iný formát a počúvať ako chceme a koľko chceme a kde chceme.

Za čo to vlastne platíme?

Je to zatiaľ nevyriešený omyl s tým „vlastníctvom licencie“ na ktoré nás zákazníkov naučili programátori.  Naozaj musíme vyriešiť problém „dedenie nakúpených kópii virtuálneho diela“.

Roky hovorím, že je ten koncept „licencie na používanie“ absurdný. Mám právo vlastniť kópiu a programátor musí garantovať kvalitný výrobok – debilné aktualizácie sú v skutočnosti ich zlyhaním vyrobiť funkčný produkt. Potom je samozrejme licencia ako jediný použiteľný model predaja vlastne len  z núdze cnosť.

A nejakým omylom sme akceptovali tento model na akékoľvek dáta, nie len programový kód, ale aj statické dáta (tabuľky, texty, hudbu….) – produkty. Ono by stačilo narovnať význam slova „predaj hudby“ na „prenájom hudby“. To by si razom nohí rozmysleli či zaplatia, za čo zaplatia a komu zaplatia..

Prenájom nie je predaj

Už sa tento debilný omyl s licenciou začína prejavovať. Po zániku služby prichádza zákazník o „zakúpenú“ hudbu. Ak by sme hovorili o „prenajatej“, otvorila by sa obvyklá požiadavka na poskytovateľa: „A na ako dlho si to prenajímam?“ Koľko dnešných „predajcov“ by dokázalo odpovedať tak, aby nestratili zákazníkov? Ani jeden!

Veľmi sa mi páči projekt Piano. Je to jasné, zrozumiteľné a funkčné. Nehrá sa na niečo čo nie je. Je to platba za možnosť prečítať si, za prístup k. Paušál je presne o tom. Ale chce to správne nastavené prostredie. Vďaka tomu platí, že si môžete  urobiť kópiu pre vlastnú potrebu, uložiť si tú kópiu na svoj osobný harddisk. Keď noviny zaniknú, kópie mi ostanú. Ak by som ich predával ďalej, pôvodný autor ma oprávnene zažaluje.

Navyše sa rieši aj online prístup. Ak zaniknú jedny noviny, tie informácie sa nájdu v iných novinách zapojených do stále toho istého platobného projektu. Ale neodbočujme.

Súčasné správne znenie autorského zákona s touto mojou osobnou kópiu počíta ako z beztrestným počínaním. A tak je to správne. Ale pozor. V ČR sa organizuje skupina:

„Mozky internetu“ budou lobbovat u úředníků a ministrů za otevřená data, autorský zákon a internetovou bezpečnost http://ow.ly/u4n52 

Táto samozvaná (čo je správne, len chcem pomenovať veci správnym menom) občianska skupina obsahuje vo svojim strede ľudí s debilnými názormi na autorské právo. To nie je sranda. Budeme im vďační za zlé nastavenie autorskoprávnej ochrany na mnoho rokov dopredu. Pritom jediné, čo dnešný autorský zákon potrebuje je zásadná skrátenie autorskoprávnej ochrany. Takže by to chcelo aj ďalšiu samozvanú skupinu, aby vznikol nejaký rozumný kompromis.

Akékoľvek vytlačenie beztrestnosti osobnej kópie sa už dnes ukazuje ako vražedné pre peňaženku zákazníkov. Chybou autorov sú zle pomenované predmety predaja ich hudby, filmov, kníh. Chybou autorov sú zle nastavené ceny za prístup k ich hudbe v novodobých rádiách na prianie (iTunes, Google Play, Spotypfi…)

V roce 2010 vydal server informationisbeautiful.net názorně zpracovanou statistiku, která odpovídala na otázku, kolik musí prodat muzikant hudby, aby dosáhl na minimální mzdu, která v té době v USA činila 1 160 dolarů.

Sólový hudebník by musel měsíčně prodat 143 hudebních CD, pokud si jejich kompletní produkci udělá sám, nebo 1 161 CD, pokud jejich produkci svěří hudebnímu vydavatelství. V hudebním obchodu iTunes by posluchači museli stáhnout 12 399 skladeb. To je zatím adekvátní, pokud má hudebník zhruba 12 skladeb na albu, což je blízko běžné realitě. Mnohem horší je to u streamovacích služeb.

Zdroj:  Spotify a iTunes možná zabíjejí hudbu. A co děti, budou mít co poslouchat? – iDNES.cz.

Dôsledkom je, že tieto služby relatívne rýchlo zanikajú a zákazníkom neostane vôbec nič. Ešte pár krachov a zákazníci prestanú platiť. A autori budú, podobne ako v celom uvedenom článku, ako debilkovia hľadať vinníka niekde inde. Že oni ako primárni, prvotní majitelia sa dali do spolku z neschopákmi nastaviť dobre ceny, dobre pravidlá , dobre pomenovania predajných kanálov, dobre robiť marketing, to si autori obsahu, hudby, filmov nedokážu pripustiť. A že sa im nechce pracovať (koncertovať, tvoriť nové diela), ale chcú sa stať rentiérmi v duchu: 1. star-tup 2…. 3. profit, je nám hádam jasné.

Plakať by mali zákazníci, pretože nie len že prišli o hodnotu (nech už je akákoľvek), ktorú zaplatili, ale na nejaký čas sa aj investori z tejto oblasti stiahnu. Dobré projekty, ktoré si nehrajú na niečo čo nie sú, ako napríklad Piano, na to tiež doplatia.

Na autorov, ako som ukázal vyššie nie je spoľahnutie. To si mám ako zákazník robiť všetko sám?!?

Sociálistické podnikánie vo firme Štát s.r.o. – zakladanie firiem za štátne dotácie

Napísané , autor:

Štátny úradníci sa pustili do boja s nezamestnanosťou. Kamaráti vytvorili firmu na zamestnávanie starých nezamestnaných. Podnikánie novej firmy urobí zo starých zamestnaných nových nezamestnaných.

Vznikla tady nová organizace, která narychlo školí lidi z dotací. My níže s cenou služeb jít nemůžeme. Naši klienti počítají každou korunu. Pokud oni nasadí nižší ceny, paradoxně tak my budeme propouštět odborníky s mnohaletými zkušenostmi, kteří se pak budou hlásit na tom samém úřadu práce. Ve finále stávající terénní služby prostě skončí. A kdo se tu o potřebné postará, až nové firmě peníze z dotací dojdou?

Zdroj:  Marksová-Tominová sedí ve firmě, po níž chce úřad práce dvacet milionů – iDNES.cz.

A pritom by stačili, aby štát nepodnikal. Aby štát nepodporoval novú konkurenciu v existujúcom konkurenčnom prostredí. Bohate by stačili, aby dávky neboli zásluhové, ale boli nárokové. To znamená, že už existujúce firmy v danom segmente by dostali peniaze na rozšírenie svojich aktivít.

Namiesto toho vidíme sociálistické podnikánie  za peniaze vybrané z našich daní, ktoré nás samotných poškodzuje. Z našich daní si financujeme vznik svojej vlastnej konkurencie. A to sa stane vždy, ak v danom segmente existuje štátna firma. Veď čo je iné, ako štátna firma podnik, ktorý vznikol len a len z dotácii. Ani mi nehovorte, že taký podnik je v súkromných rukách, tak nemôže mať označenie „štátny“. Nechcete byť za debilkov.

Nie, naozaj, Štát nie je firma Štát .s.r.o. Štát tu nie je preto, aby peniaze zarábal. Štát je tu preto, aby peniaze míňal. Nedá sa míňať podnikateľsky. Dokonca ani absolútne spravodlivo. K spravodlivému rozdeľovaniu dotácii sa môžeme len limitne priblížiť. A to tak, že sú dotácie nárokové a veľkosť rozpočtu sa v čase zmenšuje.

Trochu filozofie navyše

Diskutovať o schodu/prebytku rozpočtu je diskusia o blahobyte. Diskutovať o veľkosti rozpočtu, do je diskusia o slobode. Predpokladom pre blahobyt je odjakživa sloboda. Nie naopak. Za prachy si slobodu nekúpite. Leda tak sa stanete otrokmi peňazí vašich otrokárov.

Prestaňme sa deliť na pravú a ľavú stranu. Delme sa na tých, čo milujú slobodu tvoriť si svoj blahobyt podľa svojich predstáv a na tých, čo chcú byť otrokmi v blahobyte riadenom otrokármi.

Ochota zákazníka kúpiť e-knihu nezávisí na nákladoch výrobcu!

Napísané , autor:

Áno, je to imperatív. Zákazníka nezaujíma, aké máte náklady. Zákazníka zaujíma, koľko peňazí za knihu/e-knihu chcete.

Chvíľu som sa zabával, no veľmi rýchlo som už len neveriaco sledoval, ako podivne myslia nakladatelia. Jednou vetou hovoria, že nemôžu dať nízku cenu a nasledujúcou hovoria, že si myslia, že by nižšia cena pomohla proti piráteniu. A následne  riešia konečnú cenu len a len s ohľadom potreby rozpočítať svoje náklady podľa predpokladaného počtu predaných kusov. Že by uvážili trhom neakceptovateľnú výšku ich nákladov? A veď prečo, to sa na VUML neučí, že podnikanie nemá zmysel, keď neexistujú zákazníci.

Korunu absurdnostiam toho ich biznisu dáva ich snaha o krížové financovanie verejnoprávnej produkcie súkromnými peniazmi. A to je podľa nich dôvod, prečo sa dobre predávané tituly musia predávať draho. Pretože v nákladoch na dobre predávanú knihu sú náklady na super monografiu, pre ktorú existuje 10 čitateľov.

A logika věci jde ještě dál: čím víc Browna si piráti stáhnou, tím dražší jeho další knihy budou a tím méně menšinových titulů pak nakladatel vydá. Přestože řada vědeckých publikací vychází i díky grantům, ty rozhodně nepokryjí veškeré náklady. Podobně je to i u obrazových publikací či výtvarných knih, jejichž výroba je drahá a často přitom vychází jen v omezených nákladech.

No a tortičkou na čerešničke absurdity je:

Zatímco u papírové knihy se nakladatel může rozhodnout, kolik výtisků vyrobí a srazit tak náklady, u e-knihy se předem počet stažení odhadnout nedá. Zejména na našem elektronicky mladém a neustáleném trhu. Kalkulace ceny tak nevychází z propočítání třeba na tisíc výtisků, ale střílí se částečně naslepo.

Zdroj:  Tři problémy e-knih aneb proč na nich nakladatelé zatím moc nevydělají – iDNES.cz.

Ach jo! To o mne vomejou, pani Muellorová. Pomiešať vyrobené a predané, to dokáže snáď len absolvent  VUML.

Takže, debilkovia moji: Kúpim, keď sa stretne cena, riešenie mojich potrieb a osobný rozmar. Cena je len a len číslo. S nejakými vašimi nákladmi nemá nič čo spoločné. Tie sú mi úplne voľné, na vaše náklady sere môj pes (ktorého nemám).

Problém prvý – vydavatelia si mýlia  biznis s charitou

Vaše náklady môžete rozpisovať aj na 28 odstavcov. Prečítam si, nie že nie. Ale to je tak akurát všetko. Vaše náklady nezaujímajú žiadneho vašeho zákazníka.

Áno, je skvelé, keď sú náklady na prevádzku biznisu nižšie ako sú celkové hrubé tržby. To je totiž predpoklad, že bude aj nejaký čistý zisk. Buďme k sebe, ako k ľudskej spoločnosti, spravodlivý a uznajme, že ako ľudská spoločnosť chceme zachovať nejakú tú  kultúru. A teda sa na ňu poskladajme. Dane platíme a nikto nevie prečo a ako funguje jeho štát.

Chceme športovať, tak si volíme tých, čo plánujú stavať štadióny. Chceme kultúru, tak voľme tých, ktorý z našich daní budú dotovať vydávanie menšinových žánrov a pracovné stretnutia v Budmericiach. Nechceme, nezvolíme, nebudú.

Keď chceme, aby existovali menšinové žánre, musíme sa na ne poskladať. Alebo predávať knihu po 1800€/kus. To je problém? Nenájdu sa mecenáši, ktorí to kúpia? Keď nechceme, tak sa neposkladáme. Ak chcete robiť charitu, nemôžete robiť biznis za účelom zisku. To nejde dohromady. Ak do biznisu prinesiete lásku k blížnemu svojmu, nesťažujte sa, že pre lásku k blížnemu svojmu nemôžete ísť každý rok na 3 týždne do Karibiku. Ten Karibik ste mu predsa svojim osobným rozhodnutím venovali. V podobe vydania zbierky básní. (Priatelia, viem veľmi dobre o čom hovorím, som lekárnik. Láska k blížnemu svojmu je moja profesia.) V diskusii o charaktere za to získate body. Ale toto je článok o biznise.

A aby som nezabudol – miera pirátstva nemá s nastavenou cenou nič spoločné. Je to len a len otázka osobného charakteru. Mecenáši, kupujúci knihu za 1800€, to je presne o tom charaktere. Nie, nie je to ani otázka pocitu osobného bohatstva. Veď to poznáte, že chudoba cti netratí. Väčšinu najdrahších kníh, ktoré mám vo svojej knižnici, som kúpil ako študent za peniaze z brigád alebo z vreckového. A verte mi, nechcete byť tak chudobný študent, akým som bol v 90. rokoch ja.

Samozrejme, ak neexistuje konkurenčné legálne prostredie, pirátstvo je jediným spôsobom riešenia osobných potrieb. Proste ak chcem hudbu a nemôžem si ju nikde legálne kúpiť, tak si ju zoženiem nelegálne.  Nepamätáte? Celé 80. roky minulého storočia v ČSSR sú plné takých príkladov. Blšie trhy s gramoplatňami – veď dnešné P2P siete a zdieľacie servre sú ako cez kopirák. A iTunes za železnou oponou. TUZEX – exkluzívny obchod len pre vybraných – lokacizmus vydavateľov. Tak ako skončil socialistický experiment na konci 80. rokov minulého storočia, skončia aj dnešné klony. Tak, ako nadávali zákazníci vtedy, nadávame aj dnes.

Ak chcem vidieť nového Sherlocka, tak dnes musím požiadať niekoho, aby mi poskytol svoju kópiu. BBC mi ju dnes so slovenskými titulkami nie je schopné poskytnúť. Čo nie je schopné – nechce mi to poskytnúť. Pritom existuje už od 36 hodín po odvysielnaní v Británii. A ani mi nie je schopná predať (marketingovo zdôvodniť) svoje rozhodnutie, že to mám uvidieť až o pol roka, keď sa uráčia predať licenciu nejakému veľkému poskytovateľovi.

Problém druhý – vydavateľom nezáleží na ich právach

Piráti sa preto, že autorom nevadí, že niekto predáva/rozdáva ich diela poza ich chrbát a nedáva im spravodlivý podiel. Vadí im to? Naozaj? Fakt sú námestia plné protestujúcich autorov proti našim politikom, ktorí nevytvárajú pre nich vhodné podnikateľské prostredie? Skutočne ste ich tam videli? Ale to je trochu iná téma, že? Nie nie je!

Piráti sa len a len preto, že nie sme schopní postaviť systém, ktorý vymôže právo. Pretože keď brali Cigána – mlčíme, keď brali Žida – mlčíme, keď neošetrili u lekára bezdomovca – mlčíme, keď kradnú teplý vzduch – mlčíme…. Takže keď sa autori nemôžu domôcť práva – no mlčíme.

Nič viac, nič menej ako úplne obyčajná všeobecná vymáhateľnosť práva. Dokonca by som povedal, že neexistuje spoločenská objednávka na nastolenie vymáhateľnosti práva. Áno, až taký arogantný k vám budem, debilkovia moji. Inak by sa našiel politik, ktorí by vďaka tomu vyhral voľby. Namiesto toho ide vyhrať ten, čo… Iná téma, že? Nie, je to stále o tom istom.

Problém tretí – vydavatelia nechcú peniaze

Priatelia piráti sa preto, že neexistuje požiadavka na prevzatie peňazí za zhliadnutie/prečítanie/vypočutie. Stručne: Autori nechcú za svoju prácu peniaze od tých, čo na ich práci parazitujú. Bezpracne.

Viete, viem si dosť dobre predstaviť novú, modernú úlohu autorských zväzov. A to je – vyhľadávanie nelegálneho predaja/rozdávania diel svojich členov a vyberanie peňazí od nich. Zdieľate, predávate – tak šum sem XX €.  Dobre, našli ste pre naše diela zákazníkov, tak to je super. Tešíme sa z toho, že investujete do vášho marketingu, vďaka ktorému máme príjem za naše diela. Cítite ten rozdiel oproti dnešnému – zakážeme vám predávať naše diela inak ako mi, autori, sme si predstavovali? Cítite ten rozdiel?

Ale čo vidíme v podaní vydavateľov kníh? Tú istú chybu,  akú urobili hudobníci a filmový producenti: nesnažia sa vytvoriť trh s e-knihami tak, aby z neho mali prospech. Snažia sa vytvoriť trh podľa vlastných predstáv. Keďže ale ich predstavy sú hodné jednotky z MRH, logicky sa im v prostredí kapitalizmu nedarí.

Požiadavky zákazníkov tu sú. A tie rozhodujú. A keď existuje jeden zákazník, automaticky sa nájde podnikateľ, ktorý sa snaží tohto zákazníka uspokojiť. Tak funguje kapitalizmus. A samozrejme to robí ako sa jemu najlepšie hodí. Biznis s filesharingovým diskovým priestorom je evidentne plne funkčný, ziskový.

Frikulíni v šedých sakách z offline sveta marketingu s obľobou hovoria, že online obrat je nejakých 0.0000prd oproti tomu, čo sa točí v offline svete. Áno, rovnaké sú aj jedinečná zložka nákladov. A Babička hovorí Barunke: Dobrá gazdiná si pre pierko aj nohu doláme.

Možno sa mýlim, ale aký je celkový hrubý obrat 3-4 majstrémových filesharingových služieb v česko-slovenskom jazykovom prostredí? Teraz  a za dnešných finančných podmienok keď sa platí cca 150-300 Kč/30GB stiahnutých dát.  Možno sa mýlim, ale nestačili by tieto peniaze, vydavateľom? Nie sú to práve tie peniaze, ktoré im chýbajú?

Už asi 5 rokov sa stále dookola pýtam: Prečo nechávajú tieto peniaze plynúť do cudzích rúk? Dokonca za príšerne malú pridanú hodnotu. Prečo?!? Tie peniaze denno-denne užívatelia vynakladajú. Pretože sa cena stretáva s riešením ich potrieb. Vyžraný Kim Dotcom – č.b.t.d.

Tie firmy vytvorili funkčný systém predaja autorského obsahu. Akurát si to autori a vydavatelia nevšimli a rovnako ako komunisti v 80. rokoch minulého storočia si myslia, že porazia kapitalizmus a voľný trh. Namiesto toho, aby ho využili, bojujú s nimi. Debilkovia.

Kde nie je ochota vyberať si, nie je ani potreba dobre vyrábať a dobre predávať

Napísané , autor:

Výsledkom našej nepožiadavky je nevýroba, neslužby, nepotraviny, nepolitika. Keď chýba „tovaroznalectvo“ medzi nami, keď  kupujeme čo je mýticky správne, keď chýba spoločenská objednávka, keď chýba osveta, keď chýba vzdelávanie dospelých vzniká frustrácia z nedostatočnej ponuky výrobcov a poskytovateľov služieb.

Na rozdiel od socializmu 80. rokov minulého storočia má trhové hospodárstvo jedno veľké plus. Akonáhle existuje jeden zákazník automaticky sa oplatí vyrábať.  Kde nie je zákazník, tak sa neplytvá výrobou na sklad. Leda by šlo o sociálistické podnikánie na spôsob ministra ako vystrihnuté z 80. rokov minulého storočia.

A potom je to ešte o veľkosti osobného rozpočtu. Niekto to nakoniec zaplatiť musí. Buď budú potraviny „so správnou receptúrou“ všetky a potom budeme všetci hovoriť, aké sú potraviny drahé, alebo ako luxusné a potom budeme nadávať, že nie sú pre všetkých. Ale myslíte si, že to za vás vyrieši nejaký vždy pripravený socialistický šikula priemerných? Za vás?

Myslíte si, že poskytovateľ služieb, výrobca, politik niečo urobí za vás, pre vaše modré oči, z lásky k vám? Čím skôr pochopíte, že také neexistuje, tým skôr sa budete mať lepšie. Čím skôr pochopíte, že na lepšie potraviny, na lepšie služby si musíte sami najprv zarobiť poskytovaním lepších výrobkov lepších služieb, lepšou prácou, tým skôr sa budete mať lepšie.

Priatelia, vie ma len máločo viac pobúriť ako veta:

Pekárny zkrátka raději volí metodu, která je pro ně méně náročná: na čas, na prostor i na zaměstnance. A chlebů z přírodního kvásku je tak na trhu čím dál méně. Vyrábějí je už jenom někteří malí pekaři a potom ještě několik těch skutečně velkých.

Zdroj:  Kde koupit dobrý chleba | life.ihned.cz – Jídlo.

Myslíte si, že to robia kvôli nejakému manažérovi nákupu v Tescu? Myslíte, že to tí pekári robia preto, aby mali skôr koniec šichty a mohli ísť na hokej?

Ale prd baraní a 4 fuky! Robia to len preto, že za chlieb sme my zákazníci ochotní zaplatiť len ak sú splnené naše predstavy o tom ako má chlieb vyzerať. 

My zákazníci sme pobúrení, ak počas celej najlepšie 24 hodinovej otváracej doby nie je  čerstvý chlieb v dostatočnom množstve na regále. My zákazníci chceme chlieb za 20 Kč. My zákazníci očakávame, že chlieb bude mäkký, že bude pomaly sám lietať do huby.  Ten manažér v Tescu si na nás urobil marketingový prieskum alebo iné odborné huncúctvo šedých sák a preto to vie. A robí všetko pre splnenie našich predstáv a požiadaviek. Lebo keď splní naše predstavy, tak toho dosť predá, aby dostal svoje prémie.

Buďme k sebe spravodliví a priznajme si, že chlieb za 80 Kč by sme nekupovali. 80Kč by možno bola konečná predajná cena pri dodržaní všetkých nákladov postupov a spravodlivej mzdy pekárov. Preto a kvôli nám tlačia obchodníci na výrobné ceny.

Buďme k sebe spravodliví a priznajme si, že nechceme čakať, kým obslúžia 5 ľudí v rade pred nami. Že hľadáme najlepšie číslo na cenovke bez ohľadu na sprievodné služby. Preto a kvôli nám osekávajú obchodníci sprievodné služby a musíme si sami baliť nákup do tašky.

Alebo ste ochotní nakupovať denne a všetko v obchodoch Fair trade?  Lebo vo svojej podstate v diskusii o kvalitných potravinách  či dobrých službách ani o nič iné nejde. Ide o  fair prístup k výrobe. Ide o našu, nás zákazníkov, podporu fair výroby, fair zloženia, fair služieb.

Podobne, málo nakupujeme v malých obchodíkoch a presunuli sme sa do supermarketov. Pretože malý obchodík má veľkú réžiu, ktorú nie sme ochotní dotovať vo zvýšenej cene kupovaných výrobkov.

Niekde úplne na začiatku, keď sme sa rozhodovali kde nakúpime, sme si sami sebe spôsobili, ako bude prebiehať prípadná reklamácia. Alebo aká bude ochota obchodníka k výmene tovaru. Darmo sa na 16 deň po nákupe rozčuľujete, že „Nevhodný dar, ktorý, sviniari v XXYYZZ odmietli vymeniť, lebo od kúpy ubehlo viac ako 15 dní.“ Môžeme si za to dávnym rozhodnutím v čase nákupu.

Všetko je to o optimalizácii nákladov obchodníka. Ak je to kamenná pobočka, náklady na vymieňanie tovaru sú skoro nulové a výmena je super PR nástroj. Všetci vyhrávajú. A každý obchod si serie do vlastného hniezda, ak nevymieňa, keď je to len trochu možné.

V prípade internetového obchodu sú náklady obchodníka na výmenu tovaru brutálne. Jednak problém s otvoreným balením (v kamennej pobočke sa vyhovoríš na predvedenie,  pribalíš ako bolestné nejakú pozornosť – to sa v balíku rieši ťažko). Ďalej, je to procesne vlastne reklamácia+nová objednávka – čiže 2X strata času (personálne náklady) a 1X náklady na poštovné a balné. A nebodaj ak sa líši cena, tak je to ešte náklad na vrátenú platbu a novú prijatú platbu. Plus každý zákazník potrebuje 2-3x vysvetliť (e-mail, telefón), ako to má celé prebehnúť. To všetko niekto zaplatiť musí. A obchodník to nikdy nebude.

Ani vy ste to neboli ochotný zaplatiť!

Toľko poodhalenie, ako to vidí obchodník. Ale hej, ide to, procesy sa dajú nastaviť, náklady optimalizovať. Ale aj to niečo stojí, viem aký som drahý pre svojich zákazníkov – lekárenské reťazce, ktoré chcú nastaviť procesy starostlivosti o svojich zákazníkov lepšie.

Keď si prejdete viac článkov o úpadku remesiel a obchodu, spoločným menovateľom je, že by bolo treba viac času na dodržanie technológie, lepšie suroviny, školenejší personál a tak ďalej a tak podobne. Proste fair výroba. Ale ste ochotní ju zaplatiť?!?

No?

No ste?

Ale naozaj, nie len akademicky tlaichať, ale skutočne vytiahnuť platobnú kartu a zaplatiť  fair výrobu?

No?

No čo mi odpoviete?

Koľkokrát vynaložíte svoju vlastnú zvýšenú námahu na to, aby ste zašli k malému pekárovi na rohu? Koľko krát ste nekúpili chlieb spolu s ostatnými vecami v hypermarkete, ale špeciálne ste sa zastavili u pekára, kde je rovnaké množstvo chleba 1,5X drahšie? 

Koniec o nakupovaní, pokračuje politika

Len keď budeme ochotní my sami niečo aktívne urobiť, bude nám vyhovovať politik, ktorý nepodniká vo firme Štát s.r.o.. Naopak, vtedy budeme chcieť od svojho politika, aby vytvoril pre nás len a len to prostredie. A my sa už sami postaráme o to rozhodnutie, čo je pre nás najlepšie.  Samy aktívne budeme vypĺňať to svoje prostredie podľa svojich osobných predstáv.

Bolo by to krásne, ale sme to ochotní podstúpiť? Že je oveľa príjemnejšie si nechať od politika za nás pracovať? Že je to tak. Nechať ho za nás rozhodnúť, aký chlieb je pre nás najlepší. Namiesto toho, aby sme my museli aktívne denno denne chodiť o 300 metrov ďalej k domácemu pekárovi a nechali krachovať oddelenie pečiva v hypermarkete.

Myslíte si, že politik za vás prikáže všetkým pekárom vyrábať ten najlepší chlieb? Nuž, vieme, že v 80 rokoch minulého storočia to nefungovalo. Nefungovalo to s toaletným papierom, nefungovalo to s autami, nefungovalo to so službami. Naopak, vieme, že funguje práve náš aktívny osobný prístup. On ten manažér v Tescu sám od seba nakukne k tomu domácemu pekárovi a odkuká, prečo chodíme nakupovať chlieb tam a prečo nie v jeho hypermarkete.

Na to nepotrebujeme politika, aby to tomu manažérovi prikázal. Stačí aby sme chvíľu nakupovali inde. Stačí, aby sme sa verejne prejavili, že by sme chceli nejaký iný chlieb. A stačí, aby tu bolo prostredie, v ktorom by si mohol do týždňa otvoriť pekáreň ten, kto vie.

Potrebujeme politika, ktorý bude tvoriť priestor pre našu slobodu. Priestor, v ktorom bude mať malý pekár šancu vymyslieť si svoj iný chlieb a v ktorom budeme mať my šancu dať mu hlas nákupom u neho.

Viete, priatelia, takýchto hlasovaní robíme denno-denne stovky. Naozaj si myslíte, že politik so svojím socialistickým prístupom „jediný najlepší chlieb do každej rodiny a nikdy inak“ vie, na aký chlieb máte vy osobne práve dnes chuť?

Priatelia, keď nadávate na výrobky, na služby, na potraviny, ukazujete, že je tu málo priestoru pre tých, čo by možno aj vedeli ako vám ulahodiť. No kým volíte, tých, čo najlepšie vedia ako má chutiť chlieb, tak tí čo by ho pre vás chceli dorobiť odídu inam alebo úplne rezignujú. Rezignujú, pretože ich schopnosti vyrábať kvalitný chlieb ubije vami zvolený politik, ktorý vie všetko najlepšie. Rezignujú, pretože váš politik dohodí výrobu toho jediného najlepšieho chleba svojho otca koňovmu bratovi, s ktorým to spečatia nad obloženou syrovou misou a dúškom niečoho čierneho lahodného. Ideálne spolu s dotáciou z vašich daní.

Priatelia, keď nebudete aktívne hľadať pre seba to najlepšie, nenájde sa nik, kto by to pre vás vyrobil. Kým nebudete ochotní platiť fair cenu iným, len ťažko dostanete fair mzdu vy.

Radšej zjednodušujme

Napísané , autor:

Kolegovia kapitalisti, nabádam vás k edukácii zmätencov. Každý ste ho stretli. Zmäteného chlapíka a možno ešte viac zmätenú jeho manželku, čo nevedeli kde je sever a napísali, povedali, alebo vám rovno do čumáku nabrýzgali:

Pán Mihál viem presne čo píšem. Píšem totiž z praxe a nepáči sa mi , keď radíte ako obchádzať zákony – načo ich teda schvaľujete také, keď treba radiť ako ich obísť?!

 

to je len pre zamestnavatelov ako odrbat stat a pre nas zamestnancov ake rady das?nech aj my obycajny ludia mozme odrbat tento stat nielen ty co maju dost penazi a tymito radami budu mat este viac!

 

kks, ze ako odrbat system a stat, a este sa pod to aj podpise. toto je hanba celeho naroda – presne toto je styl slovenskeho zmyslania – co ako kde osrat. presne to iste sa deje v nasej politickej scene, tak preco to neporadit aj pospolitemu ludu. des! najlepsie – nezamestnaj nikoho, nebudes musiet platit odvody ziadne. slusni ludia to odpracuju a odvedu za vas.

 

Pán Mihál takto radí samozrejme preto, lebo neni minister a vo vláde. Takto isto radil aj predtým, ako sa stal ministrom. A akonáhle nastúpil do funkcie, tak všetko čo predtým radil, zatrhol alebo ošetril, aby sa tak už oklamať nedalo. Veď z toho sú peniaze do rozpočtu a neviem, ktorému ministrovi by sa to páčilo, keby takto prichádzal o peniaze. Akonáhle by sa stal ministrom, tak nič z toho čo tu píše alebo radí, by sa nedalo uskutočniť. Ale teraz sa tvári ako záchranca podnikateľov a živnostníkov.

 

uzasne“, ked byvaly minister radi ako okradat a klamat stat a zamestnancov. „Len tak dalej“, ku Grecku uz nemame daleko. „Skvele“ zakony v nasom state, nevymahatelnost prava, lobing financnych a iných skupin, obohacovanie sa na ukor spoluobcanov a statu.. a potom chceme, aby mladi schopni ludia neodchadzali do zahranicia, ale zostavali s know-how doma…a produkujeme ciernu pracu cez „dohody“ a nemame na dochodky, na mzdy.. ale pre tych, ktori pre stat nezarobili ani euro, sa na davky v „hmotnej nudzi“ vzdy najdu peniaze. A tam, kde ludia pracuju na zmluvu, dru za zobracenku na manazment a na teplych miesteckach sa zohrievaju dochodcovia – za plat aj dôchodok. Tak ludia, aj nadalej zatvarajme oci a tvarme sa, ze nas sa to netyka a ze co ja uz s tym narobim.. Keby tak rozmyslal Stur a dalsi, uz by tu Slovaci neboli. Kazdy nesie svoj diel zodpovednosti, vyhovaranie sa na dobu neobstoji.

To je malý výber komentárov k Jožovmu statusu, v ktorom vyberá základná zákonné úpravy zo zákonov o dani z príjmu, zákona o zdravotnom a sociálnom poistení. Tie ustanovenia  preložil do ľudskej reči. A vzniklo týchto pár odstavcov:

Ak ste zamestnávateľ, …

Zamestnajte na dohodu dôchodcov…

A ak zamestnáte dlhodobo nezamestnaných a ich mesačný príjem nepresiahne 539 eur, tak rok neplatia žiadne odvody a zamestnávateľ len 1,05% do Sociálnej poisťovne.

Založte si živnosť….
Zamestnajte sa vo vlastnej firme na kratší úväzok….

Nevyplácajte si podiely na zisku, ak ste zdravotne poistený na Slovensku.

Zdroj: FB status

Miesto trojbodky nasledovali v originále 2-3 jednoduché vety. Nehovorí nič, len to čo je napísané v slovenských zákonoch. Ľudskou rečou.

Priatelia kapitalisti, vysvetľujte to tým zmäteným blúdiacim okolo vás. Nie to, ako je ťažko podnikať. Ako sa musíte starať, aby tí vaši zamestnanci mali istotu pravidelnej výplaty. Nevysvetľujte blúdiacim zmäteným, že z každej jednej výplaty sa platí ďalších 50-60% vo forme daní a odvodov. Nevysvetľujte aká je skutočná cena práce a koľko v skutočnosti musia svojou prácou pre firmu priniesť, aby dostali svoju čistú mzdu. Nehovorte im, že keď narazili na podvodníka, čo im nevyplatil mzdu, že ich má ochrániť fungujúca justícia a že sa tomu hovorí vymáhateľnosť práva. Nehovorte im, ako vás aktuálna vláda neustále odiera. Nie!

Hovorte im, že toto je napísané v aktuálne platnom zákone: „Pri práci na hodinu denne a pri plate 44 eur mesačne zaplatíte na zdravotné poistenie len 6,16 eura mesačne. Zároveň budete mať za lacný peniaz dôchodkové a nemocenské poistenie.“

Takto to v tom zákone je. A skúste ma nazvať podvodníkom, hnusným podnikateľom. Nejakých drobných 150 tisíc eur za urážku toho, že konám podľa zákona by sa mi šiklo. A ak to urobí nejaký štátny úrad, budem dvojnásobne rád. Niekto tie dane zaplatiť musí a mohlo byť horšie, nemuselo to byť zo štátneho.

Ja nedávam takýto plat žiadnemu svojmu zamestnancovi. Ja ho dávam sebe. (A dokonca väčší, teda mám aj väčšie odvody) Moja firma zaplatila za rok 2012 kladné dane a za rok  2013 budú zas kladné. Trochu menšie, ale budú. (Niekto to zaplatiť musí.) Ak by som zamestnával aj niekoho iného, tak z jeho platu zaplatí moja firma dane odvody. A to mi verte, z toho nie je možné vykĺznuť ako v prípade platu pre mňa.

V lete som podal hlásenie o obchodovaní mojej firmy s EU krajinami nie 20, ale až 23. v mesiaci. Obratom ma potešil daňový úrad pokutou 60€. Je to tak v zákone. V tom istom (alebo v susednom), v ktorom je napísané, že keď sa zamestnám na hodinu denne s platom 44€, tak budú moje odvody 6,6€. Podal si výkaz neskoro, pokuta od 60 do 3000€. Ani mäkké f som nenamietol.

Takže znovu: Nič čo kde-kto verejne radí ako profesionálny odborník na dane a odvody nie je žiadne nabádanie na podvody. Je to všetko napísané v tých zákonoch. Akurát to on povie jasne a zrozumiteľne. Tak jasne a zrozumiteľne, že to každý zmätený pochopí.

Preto, kolegovia kapitalisti, vzdelávajte každého zmäteného v daniach a odvodoch, že takto je to napísané v zákone, ktorým sa riadi zdaňovanie aj ich príjmu. Vyčíslite im, koľko ste odviedli na daniach za ich služobný automobil, vrátane dane za výkon. Aby videli, koľko mohli dostať na prémiách, ale vy ste tie peniaze odviedli do zdravotnej či sociálnej pisťovne, či do štátneho rozpočtu. Poučte ich, že dane sú príjem štátneho rozpočtu.

Večer sa doma v správach dozvedia, ako dobre boli tieto ich peniaze využité na pokuty štátnych úradov iným štátnym úradom, ktoré udelili iné štátne úrady.

A ešte pár slov k vám  zmätencom

Nepáči sa vám to, že ste o tom odteraz nevedeli? Nepáči sa vám, že ste za debilkov? Tak apelujte na svojho poslanca, aby písal zákony zrozumiteľne. Keď tak sledujem tie vaše zmätené komentáre, je mi čudné, že som ešte nevidel manifestáciu voličov vládnej strany za zrozumiteľné zákony.

Nepáči sa vám to, čo Jožo preložil zo zákonštiny do ľudskej reči? Ani mne nie. Ani ja nemám rád, keď som za idiota. Považujem za absurdné, ak sa platia dane a odvody inak keď je to zo mzdy, inak keď sa to volá podiely na zisku, inak keď sa to volá odmena dohodárovi a úplne inak, keď sa to volá autorská odmena (a to rozhodne nie sú všetky pomenovania prichádzajúcej sumy na osobný účet). Preto som ho volil, aby tie diery, na ktoré neustále upozorňuje, zaplátal.

Kým je v zákone napísané, že z platu 44€ sú odvody 6,6€, tak je presne podľa zákona  z platu 44€ platiť odvody 6,6€.

Vy by ste platili viac, debilkovia? Nie! Vy sa v tých komentároch domáhate rady, ako štát skutočne ojedať. Nie podľa zákona, ale čisto ako by sa vám to hodilo. A mňa, čo koná podľa zákona chcete nazvať hnusný kapitalista?

Nevyznáte sa v tom, ale tak strašne by ste chceli.

Ale viete, že vám rozumiem?

Štát plní z 90% úlohy, ktoré sú pre 90% občanov nedôležité až zbytočné. Politici z 99% trávia čas politikárčením.  Obsah pojmov spojených s fungovaním štátu a politického systému je z 90% rozdielny od skutočného, teda slovníkového, terminologickému obsahu.  Až 99,9% občanov nevie správne popísať, ako funguje ich vlastný štát.  Ani ja nie a to som chodil 17 rokov do školy.

Ako spoločnosť nemáme žiadnu dlhodobú víziu, ktorú by zákony stelesňovali. Ak sa opýtam, 90% ľudí nebude vedieť, aké plány má jeho štát a jeho politický zástupca v horizonte 50 rokov. Naša spoločnosť nedokáže povedať ako chceme žiť o 20-50 rokov. Aké chceme mať životné prostredie, aké technológie chceme používať, aké potraviny chceme vyrábať.

Priatelia, tento text je založený na pozorovaní reálneho sveta okolo mňa. Z tohto záveru vidím jediné východisko:

Radikálne zjednodušenie, zoškrtania, zmenšenie všetkého a čohokoľvek čo nesie vo svojom pomenovaní prídavné meno “štátny”. Očistenie zákonodarného procesu až na dreň. Úlohu politického systému minimalizovať do čistej esencie samosprávnych úloh.

Bodka. Koniec návodu.

Zdroj:  Moja charakteristika štátu ako inštitúcie | M+M+M+M (4M).

Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať.  Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického.

Len tak dokážu všetci chápať, kto a kde ich okráda. 

Som presvedčený, že jedine to každému jednému z nás prinesie viac osobného šťastia a fyzického blahobytu.