Archív značiek: sociálne služby

Čo robíte práve teraz? Facebookujem!

Napísané , autor:

Piki si založil konto na Facebooku. Zatiaľ sa mu to pozdáva.  Upravil a doplnil si konto, prepojil toto konto do ostatného internetového sveta. Ba dokonca si založil jednu skupinu. Pre nich, pre lekárnikov a pro lékárníky na sieti Facebook. Keby sa im chcelo, môžu sa tu združovať a diskutovať. Napríklad o tom ako sa pracuje slovenským lekárnikom v Česku alebo prečo Pikiho baví stále presviedčať kolegov, že jednotný sortiment je to pravé.

Ale späť k aplikácii. Piki hovorí, že je to skutočne vymakané na pozadí makajúce prostredie. Vie si predstaviť, že pre nich, ktorí chcú a nevedia, to môže mať svoje čaro. Nuž uvidí, ako dlho ho to bude držať.

A na záver to najdôležitejšie, tuto hľa si môžete pozrieť jeho, teda Pikiho profil.

Profil Martin Pilnik na Facebooku

P.S.: Akokoľvek, zdá sa mi to nejaké divné, keď sa mi webová stránka prihovára o niekom v tretej osobe.  A o mne 3x divné. A tá stupídna otázka, že vraj čo akurát teraz robím? Nuž hľadím do textarei na Facebooku. To tam mám vždy napísať to isté?

Marketing chce správny čas a správny priestor

Napísané , autor:

Jedena chybka pobaví, dve sú na zamyslenie, no a tri, to je jednoznačne námet na článok pre 4M a ďalší diel dlhodobého zvieracieho seriálu. Tak si dnes dáme tri marketingové zábavnosti ostatných dní.

Všetko je to neskoro

Prvou je vytvorenie webu čojaviemčoiphone.tralala v súvislosti s uvedením iPhone do zbytku sveta.  Uvažujete nad iPhone projektom? Neskoro! Všetko je to neskoro! Dnes je správny čas na uvedenie projektu s novoročnou tematikou. Vianoce? Tie už u markeťákov boli. Čas prebieha v marketingu iným spôsobom.  Tohoto poštového koňa nie že chytáte za chvost, ten už vezie úplne iný náklad do úplne inej cieľovej stanice.

Onehdá mi jeden známy hovoril, že sa rozprával so svojim známym, ktorý sa rozhodoval, čo bude trhákom tohtoročných Vianoc. Ten ich rozhovor vraj prebehol v marci.  Ak chcete zľahka nahliadnuť do zákulisia dlhodobého plánovania, viac ako len náznaky nájdete v článkoch o projekte XYZ Bikes Start Up. A aj tam je to len taký povrchný úvod do problematiky. Viac vám dá nejaká lepšia učebnica marketingu.

Práve preto, aby som predišiel problémom všetko je to neskoro, urobil som si projekt recept-na-zivot.sk. Kedykoľvek mi napadne, že by som chcel urobiť nejaký úzko tematicky zameraný web (napríklad Prechod na Euro), nie je problém tam vrhnúť stránku, k nej ďalšiu a ďalšiu. Výhoda je, že Google robot tam chodí pravidelne, má to už nejaké spätné odkazy a problémy s administráciou inštaláciou, stylovaním sú už dávno vyriešené, takže  sa môžem zamerať len a len na obsah. A keď obsah prerastie rozumnú mieru, nie je problém uplatniť pravidlá mitotického delenia.

S veľkou pompou, veľké nič

Vybrali sme.sk je už pomaly povinná jazda pri uvedení nejakého projektu. Pekne je možné vidieť, ako túto službu využil magmag.sk  Vrátane toho, ako  rozumne  ju využil. Posielal tam kvalitný (v zmysle reálny) obsah. Obsah, ktorý ladí s komunitou vybrali.sme.sk. Takže mohol naplno zbierať ovocie v podobe článkov na titulke, v podobe reálnej návštevnosti a keďže projekt bol v behu, získal určite hafo vracajúcich sa návštevníkov.

Sociálne služby a lídri v nich ako napríklad vybrali.sme .sk, majú byť jeden z posledných marketingových nástrojov, ktoré pri propagácii využijete. Inak do dopadne takto: Nový blogovací systém v ČR. Ak máte chuť, aj vy si kopnite. Verím, že misantrop.info nezabudne vyjadriť názor na ďalší veľký, významný, ale hlavne iný projekt.  Áno, blogari.cz sú super iný blogovací nástroj, ako outsajderi hovoria, blogovacia platforma. Poviem vám, lepší štart služby ako Chyba / Error 403 Přístup odmítnut! / Access forbidden! si Blogaři.cz ani nemohli priať.

Záverom

Takže priatelia, marketing má svoju logiku. Aj časovú aj priestorovú. Netreba objavovať koleso. Stačí sa inšpirovať pozorovaním a pokusom, prípade oveľa účinnejšie, v učebniciach. Hm, aká priliehavá rada, takto na konci prázdnin. Verte, ani som nezamýšľal takéto časovo vhodné vyznenie.

PS.: Čakáte tú tretiu marketingovú zábavnosť? Tu je (teda presnejšie, je v mojom závere): Nerozmazávajte pointu a nevysvetľujte vtip a zámer vašej marketingovej kampane. Ak to musíte urobiť, nestojí kampaň ani za vyšumenú penu.

Facebook do každej rodiny

Napísané , autor:

Facebook uvolnil svoju platformu ako Open source riešenie. Preto nič nebráni, aby sa nám rozprúdila nová Pligg mania pod heslom: Postavme si každý svoju sociálnu sieť. Len aby sme potom pre vývojárov Facebook-ov nepotrebovali záchrannú sociálnu sieť. Jednu implementáciu, predpokladám tak do roku, kúpi SME, ale čo potom s tými ostatnými?

A aja s tou jednou je to na pováženie. Veď SME.sk je už teraz pekná komunitná služba ako taká. V ostatnom čase sa ukazuje, že sociálne siete držia už len skalných. Ale o to pevnejšie. Kdesi som mal odložený link na článok aj s grafmi návševnosti MySpace, Facebook-u a podobných, no niekam som ho založil. Ako obvykle ctr+ctrl (Google desktop search) ma zachránilo. Bolo to v článku Ako je to s využívaním sociálnych sietí v USA?, kde Martin píše:

Napriek celkovému trhovému poklesu návštev, užívatelia trávia stále viacej času v sociálnych networkoch.

A priložil aj pekný graf. (Ja viem, graf nikde. Nechcelo sa mi hľadať podmienky použitia prapôvodného zdroja, tak si ho pozrite u neho.)

(Dáme šachový aut? Dáme!) Jeden čas som mal na starosti tvorbu reportov predajnosti produktov v čase a priestore pre našich obchodných partnerov v jednej lekárenskej sieti. Každý týždeň som si pri odosielaní toho reportu hovoril: Kedy mi príde nová e-mailová adresa na znak toho, že zodpovedného produktmanažéra vyhodili. Vydržali to relatívne dlho. Pol roka sa dokázali pozerať na klesajúcu krivku.

Ale späť k Facebooku. PíáR pohnútky Facebooku a odhad skutočného dôvodu priniesol TechCrunch:

„Facebook says they’re doing this “to give back to the developer community.” That may be somewhat true, but the key reason for fbOpen is to compete with OpenSocial, the Google/MySpace/Yahoo/AOL led open source competitor to Facebook Platform.“

Ja by som to skôr pomenoval tak, že sa už nevedeli ďalej pozerať na pokles a snažia sa zachrániť čo sa dá. Hm, len ma zaujíma, kde sa im podel obchodný model.

Trochu iný príbeh, ale súvisiaci: Nemáte nič, máte nápad, máte naprogramovaný kus aplikácie, dáte to ako Open-source, komunita dorobí a dovymýšľa, postavíte okolo toho nadáciu/neziskovku, ktorá vám platí výlety po svete. V prípade projektov ako je Wikipedia, WordPress, Openoffice.org ( a isto doplníte ďalších) je vidieť, ako tento model funguje. No jeho reverzný a súčasne komerčne úspešný postup som zatiaľ nezahliadol. Vy áno?

Smutná celulóza minulého týždňa

Napísané , autor:

Okrádanie bez štipky fantázie a poetiky, ignorovanie pravidiel na cestách, potvrdenie mojej predpovede o stagnácii asdf.sk, roky pribúdajú, zdravie ubúda, etika v PíáR – no čo vám budem hovoriť, samé smutné veci som dnes vyzbieral.

Na začiatok dva odkazy sledovaných príbehov. Prvý je príbeh predaja domény dgx.cz, ktorý má ďalšie pokračovanie. Je ním La Trine 2.0. Niečo sa chystá, to je isté. Ako som to zistil? Nuž, zdá sa, že nové RSS je nasmerované na to pôvodné. Hm, to tých 66 tisíc naozaj vyhodili z okna?

Druhým príbehom sú sociálne služby. Ich zmysel je mi podobne ako u Arthura utajený. On sa priamo pýta PROČ by to kdo dělal?. Problogger sa opýtal svojich Twiter followerov a vznikol z toho film, plný nadšených výkrikov.

Kritika vybrali.sme.sk? Pýta sa v nadpise svojho elaborátiku Ruziklan a zľahka pripomína, ako také to vybralismesisebe funguje, aký sú tam užívatelia a tak podobne. Navrhuje aj pár impulzov do budúcnosti. Ja som mu k tomu do komentárov napísal:

Zásadný problém vidím, že tvoj a zalinkované články sú v ostatnom dlhom čase (pol roka) jediné, ktoré nejakým spôsobom propagujú službu. Už pri prechode z asdf.sk na vybrali.sme.sk som sa obával, že rozvoj ustrnie. A žiaľ stalo sa. Žiadna propagácia, žiaden rozvoj… Hm, to akože komunita spropaguje pre sme.sk ich komerčnú službu? (Absencia zjavného obchodného modelu je irelevantná, je to súkromná služba.) Ani len túto virálnu cestu sa nesnaží nikto nakopnúť. Na http://vyvoj.blog.sme.sk/ je ostatný (ktorý by sa kľudne mohol volať posledný) zápisok z augusta 2007. Ach jo!!!
Práve na stránke noviniek by sa zišlo urobiť presne to, čo popisuješ. Aby dobré články mali šancu na získanie hlasov. Aby sa chvíľu na prvej strane udržali… Databáza pridaných článkov je veľmi rôznorodá svojim obsahom, ale forma zobrazenie? Jediný chronologický zoznam. Na dobratie sa k špecializovaným RSS treba reverné inžinierstvo namiesto toho, aby bol niekde odkaz… V databáze pridaných článkov je relatívne bohatstvo, ale prevádzkovatelia sa ho snažia statočne utajiť.

A ešte provokačne dodávam: Kto sa má vlastne snažiť o ďalšie fungovanie tejto služby?

A jéje: E – deník » 40 … a život jde dál Som o päťročnicu pozadu, ale keď si spomeniem na uplynulý piatok, chytajú ma rozporuplné pocity. Potešujúco sa začína napĺňať druhá časť vtipu o užívaní liekov a súčasne s pribúdajúcim vekom sa začína tragicky napĺňať prvá a druhá časť vtipu o užívaní liekov. To je tak keď ste nie len pacient ale aj lekárnik.

Veď viete, ten vtip môjho otca, ktorým mi odpovedá na môj synovský záujem o jeho zdravie a profesionálny o jeho medikáciu:

  1. Aj k doktorovi idem, aj on chce žiť.
  2. Aj do lekárne idem, aj on chce žiť.
  3. Aj to neužívam, aj ja chcem žiť.

Tak neviem, mám si aj ja zmerať tlak, alebo vyčkám ešte päťročnicu?

Adam Javůrek pokračuje v rozvíjaní problémov so stážistkou: Account manažer Bison & Rose věděl o falešných blozích Zaujali ma tam hlavne narážky na PR etický kódex. Pretože pod jeden taký pamflet spadám, trochu som po tomto PíáRovom pamflete pátral a dobral som sa dvoch PDF dokumentov. Prvým je práca z Katedry marketingovej komunikácie Filozofickej fakulty UK v Bratislave Etické atribúty reklamy, propagácie a public relations v marketingovej komunikácii a druhým je práca z Transparency International Slovensko Úloha médii v boji proti korupcii, etika v médiách, korupcia v médiách. Skoro ako by som čítal tie pamflety, pod ktoré profesne spadám. Ak to začnete dodržiavať, po pár mesiacoch si pripadáte ako idiot. Etický, ale idiot.

Google sa správa ako by akurát spadol s offline sveta do sveta online aplikácii. No pobavil som sa náramne: GoogleUpdate.exe není virus ale automatický instalátor Google aplikací se všemi příznaky viru.

A smutná zábava pokračuje. Pozor, pozor! Mimoriadna informácia z diaľnice D2, kúsok od tunela Sitina Přemysl Oráč na ceste z Čiech na maďarskú pustu. Dodám, že v zbierke absurdných označení chýba ešte svetelná navigácia pri uzavretí tunela:

  1. Prvé tabule, ktoré sú prenastavené na informáciu o uzavretom tunely sú preškrtnuté červeno-bielou páskou poletujúcou vo vetre, ktorá obvykle znamená poruchu na premenlivom značení.
  2. Oranžová šípka posiela do pruhu označeného zelenou šípkou, akurát problém je v detaile, že ten pruh je odbočkou na čerpačku OMV a pruh ktorý vás nútia opustiť je ten správny.

Po smutných úsmevoch nasleduje tragédia: Štátny web za milión… a prístupnosť sme kde nechali? Tragédiou nie je ani tak stratených pár miliónov za nejaký bezvýznamný web. Tragédiou je jednak skutočnosť (síce predpokladaná ale hraničiaca s istotou), že zadávateľ a ani tvorca o nejakom Výnose o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy (PDF) ani len nechyrovali a ďalšou, oveľa väčšou tragédiou je, že mlaďasi považujú nabalenie sa na štátnych objednávkach za zanedbateľné argumentujúc, veď inde sa kradne oveľa viac. O osobných tragédiách ľudí, ktorý sa nenaučili čítať s porozumením je potom už škoda hovoriť.

Zhodou okolností, v ten deň (14.4.2008) sa rozpútala na stránkach papierových Sme kauza tunelovania Braniska, užívania si Jána Slotu, ďalší deň pokračovala Pravda počítačmi pre ministerstvo a zaklincoval so Šťastný informáciami o hale pre MS v hokeji 2011. (Škoda linkovať tento hnoj.)

Nech mi ešte chvíľu skúsi niekto hovoriť, že normálne je nekradnúť. Nie, je to inak: Kto nekradne okráda vlastnú rodinu. Históriu tohoto porekadla, teda ľudovej múdrosti hlbokého socializmu, ale mlaďasi poznať nemôžu.

Veď ho, predsa, trochu chápte… A chopte sa ho!

Napísané , autor:

Každá minca má dve strany a pravidlá rovnako. Jedna strana pravidlá tvorí s túžbou, že budú dodržiavané a druhá strana sa musí pravidlami riadiť s túžbou, že ich nedodržanie nebude potrestané. To, čo robí pravidlá pravidlami je ich autorita. Pravidlo bez autority si môže hodiť mašľu, pustiť plyn, alebo inú obľúbenú činnosť depresívnych pacientov.

Sme skutočne, v našej európskej civilizácii taký vyznávači pravidiel? Alebo je to len výsada anglo-sasov? A čím je v našej krvi viac povahy slovanskej, tak sme k pravidlám benevolentnejší? Toto sú zásadné otázky bytia jednotlivca a odpovede na ne jasne určia mieru vašej nasranosti.

Skutočne, nalejme si čistej, veď viete čoho a priznajme si, že priemernou črtou v našej populácii je laxný prístup k pravidlám. Ochota k väčšej tolerancii k hodnotovým mantinelom pravidiel. Bude sa nám žiť jednoduchšie. Budeme počítať s tým, že pravidlá sú v našej spoločnosti vnímané gumovo. Proste, očakávame, že pravidlá budú tolerantné.

Tak očakávajme a buďme tolerantný k ostatným, že nedodržiavajú do bodky a do písmena naše pravidlá. Alebo je to všetko inak? Naše pravidlá sú tie jediné správne a teda by ich mali všetci dodržiavať? Ale my nie, mi pravidlá iných nemusíme?

Hm, tak som sa pobavil na prístupe k pravidlám o používaní platobnej karty v článku Potrebujem k platobnej karte občiansky preukaz?. A pokračovalo to v článku Nedovolili mi odletieť pre 4 minúty meškania!. Kým v diskusii k prvému je dav jasne na strane toho, kto vynucuje dodržiavanie pravidiel, v diskusii k druhému je to presne naopak. Spoločenská schíza jak hovado.

Hovoríte, si, že ide vždy o postoje jednotlivcov? Áno, ani ja nemám rád zovšeobesnenie na dav, štát, ľud, spoločnosť… Ale jednotlivci sa v dave, v štáte, v spoločnosti správajú ako jeden muž (dámy ako jedna žena). Tak si nalejme čistej, veď viete čoho, a povedzme si konečne čo sme zač, my Slováci: Puritáni? Alebo pohoďáci? Alebo že by linčovači?

Poviem vám, ideálom je miesto, kde platia len moje (dosaďte si seba) pravidlá. Preto je blog na vlastnej doméne ideálny miestom vo virtuálnom priestore. Dokonca by som povedal, že virtuálny priestor svojou nekonečnosťou je ideálnym miestom pre moje (dosaďte si seba) pravidlá. Čo tu poviem (dosaďte si seba), to platí a DELETE prebije 4 esá rýchlejšie ako Smith&Wesson alebo ako kurare zastaví vaše priečne-pruhované svalstvo.

Veď ho, predsa, trochu chápte… A chopte sa ho!

Napísané , autor:

Každá minca má dve strany a pravidlá rovnako. Jedna strana pravidlá tvorí s túžbou, že budú dodržiavané a druhá strana sa musí pravidlami riadiť s túžbou, že ich nedodržanie nebude potrestané. To, čo robí pravidlá pravidlami je ich autorita. Pravidlo bez autority si môže hodiť mašľu, pustiť plyn, alebo inú obľúbenú činnosť depresívnych pacientov.

Sme skutočne, v našej európskej civilizácii taký vyznávači pravidiel? Alebo je to len výsada anglo-sasov? A čím je v našej krvi viac povahy slovanskej, tak sme k pravidlám benevolentnejší? Toto sú zásadné otázky bytia jednotlivca a odpovede na ne jasne určia mieru vašej nasranosti.

Skutočne, nalejme si čistej, veď viete čoho a priznajme si, že priemernou črtou v našej populácii je laxný prístup k pravidlám. Ochota k väčšej tolerancii k hodnotovým mantinelom pravidiel. Bude sa nám žiť jednoduchšie. Budeme počítať s tým, že pravidlá sú v našej spoločnosti vnímané gumovo. Proste, očakávame, že pravidlá budú tolerantné.

Tak očakávajme a buďme tolerantný k ostatným, že nedodržiavajú do bodky a do písmena naše pravidlá. Alebo je to všetko inak? Naše pravidlá sú tie jediné správne a teda by ich mali všetci dodržiavať? Ale my nie, mi pravidlá iných nemusíme?

Hm, tak som sa pobavil na prístupe k pravidlám o používaní platobnej karty v článku Potrebujem k platobnej karte občiansky preukaz?. A pokračovalo to v článku Nedovolili mi odletieť pre 4 minúty meškania!. Kým v diskusii k prvému je dav jasne na strane toho, kto vynucuje dodržiavanie pravidiel, v diskusii k druhému je to presne naopak. Spoločenská schíza jak hovado.

Hovoríte, si, že ide vždy o postoje jednotlivcov? Áno, ani ja nemám rád zovšeobesnenie na dav, štát, ľud, spoločnosť… Ale jednotlivci sa v dave, v štáte, v spoločnosti správajú ako jeden muž (dámy ako jedna žena). Tak si nalejme čistej, veď viete čoho, a povedzme si konečne čo sme zač, my Slováci: Puritáni? Alebo pohoďáci? Alebo že by linčovači?

Poviem vám, ideálom je miesto, kde platia len moje (dosaďte si seba) pravidlá. Preto je blog na vlastnej doméne ideálny miestom vo virtuálnom priestore. Dokonca by som povedal, že virtuálny priestor svojou nekonečnosťou je ideálnym miestom pre moje (dosaďte si seba) pravidlá. Čo tu poviem (dosaďte si seba), to platí a DELETE prebije 4 esá rýchlejšie ako Smith&Wesson alebo ako kurare zastaví vaše priečne-pruhované svalstvo.

Lokálne sociálne siete sú prežitok

Napísané , autor:

Matthew Gertner sa v článku Měli jsme získat více investic vyjadruje k výhľadom sociálnych sietí. Okrem toho citátu (uvedený nižšie) je to len zoznam chýb, prečo neuspeli a AllPeers pre Firefox. Celé je to o zlyhaní projektmanažmentu (niekoľkokrát spomína zlé načasovanie krokov) a chýbajúcej odpovedi na základnú otázku: Prečo by to mali používať moji rodičia a aký obsah im to bude poskytovať? Prečo práve takto má znieť prvá otázka projektu je na iný príbeh. Jo, a potom je to ešte medzi riadkami o tom, že zadarmo ani kura nehrabe, nie to ešte aby nejaký kodér napísal dva znaky vedľa seba. Z medziriadkového priestoru sa to rinie ako keď Jáánošííík chytil do ruky žeravý uhoľ.

Ale nechajme jeho zamyslenie nad históriou jedného projektu. Poďme na, z kontextu vytrhnutú, úvahu nad budúcnosťou sociálnych sietí:

Dá se věřit, že by celý sociální graf mohl být naprosto decentralizovaný a distribuovaný. Nedávno jsem četl, že Google rozeznává mikroformáty. Na svém blogu mohu napsat: „Jsem Matthew Gertner.“, dát tomu nějaký mikroformát a podobně seznam kamarádů třeba ve formátu FOAF. Google by pak mohl tyto informace indexovat a vaše identita a seznam kontaktů by byly zcela distribuované a přesto dostupné. Mohlo by to být i něco jako OpenID, kdy bych své sociální informace svěřil nějakému poskytovateli, to je asi pravděpodobnější. Každopádně věřím, že to bude otevřené.

Budou pak mít sociální sítě vůbec smysl?

Je klidně možné, že za několik let se dnešní nadšení okolo nich úplně vytratí a vůbec ten koncept přestane existovat. Může se přihodit, že Facebook prostě zmizí, už se takové věci staly dříve. Může se ale také přizpůsobit.

Vidíte tam ten zásadný prvok? Nejaký vyhľadávač, hovorme mu nateraz Google, sa bude na dáta pozerať globálne, z nadhľadu. Na distribuované dáta. Ak tieto dáta budú štrukturované, tak kľudne môžu byť rozhádzané kade-tade, vďaka tomuto nadhľadu sa stanú súvisiacimi, blízkymi, prosto dostupnými.

Dáta štrukturovať vieme. Spomínanými mikroformátmi, otvoreným xml, proprietárnym xml, alebo primitívnymi tabuľkami o sofistikovaných lokálnych databázach asi nehovoriac. Veď v čom je uložený napríklad tento článok? V databáze, rozparcelovaný na nadpis, text, tagy a mnoho ďalších stĺpcov. Bol býval bol som písal, že sila admin rozhrania pre obsahový web je práve v množstve až záľahe chlievikov. Jednak ručne vyplňovaných pri tvorbe obsahu, ale aj vytváraných a vypĺňaných strojom na základe analýzy dostatočne neštrukturovaných megapolí, ako je napríklad pole s týmto textom v databáze CMS WordPress.

Dáta vyhľadávať a zoskupovať podľa relevancie vieme tiež. Aj ten najväčší hnidopich predsa len musí uznať, že keď sa dobre opýta, tak mu vyhľadávač dobre odpovie.

Hrali ste sa niekedy s Legom?

Ja áno a rád. Preto svoje projekty staviam na skladaní zdrojov. Na skladaní nástrojov pre zobrazenie týchto poskladaných zdrojov. Stačí sa pozerať z nadhľadu a uvidíte krásu celého dátového bohatstva. Pozerajte sa z perspektívy centralizovaného lokálneho úložišťa a nedovidíte po koniec prvej tabuľky.

Tak prečo stále trvá úspech sociálnych sietí rozvíjajúcich sa smerom k centralizácii informácii na jednom mieste?

Historicky vieme, že multifunkčné zariadenia sa zásadne používajú len na jednu funkciu. A na inú úlohu s výhodou a úžitkom používame výhradne ďalšie multifunkčné zariadenie. Lieky na všetko z princípu nefungujú.

Sociálne služby už nelákajú a rozpočet vám vykliká pár čumilov

Napísané , autor:

Dve zaujímavé čísla na tento deň:

Na uvedených číslach nevidím nič, ale zhola nič pozitívne z pohľadu internetových prevádzkovateľov. V mojom prípade síce rastie množstvo užívateľov a rastie aj čas strávený na mojich weboch. Dokonca aj klesá podiel návštev jednej stránky, ale uvedené štatistiky ukazujú čo nás čaká, keď vyčerpáme všetky možnosti optimalizácie dizajnu. Optimalizácie v zmysle nasadenie opatrení, ktoré užívateľa na stránke udržia, ako sú napríklad súvisiace odkazy pod textom, interaktívne prvky (napr. ankety), interné prelinkovania a podobne. Možno nás zachráni obsah, čo je veľká výhoda blogov oproti sociálnym službám ako ich poznáme dnes.

Na druhej strane, je to potvrdenie názorov, že sociálne služby sú pre reálny život neužitočné a že internet je priestor nízkych čísiel. Ešte že mámme veľkú základňu. Z druhého bodu je jasné, že nie je sa čo čudovať, keď je konverzný pomer skutočne v desatinách maximálne jednotkách percent.