Jednoduché otázky bytia

Je sledovanie užívateľov na internete súkromnými firmami v slobodnej demokratickej spoločnosti normálne?

Je započítavanie štátnych dotácii z daní do zisku celého poľnohospodárskeho sektora normálne?

Chlapi na Facebooku rozoberajú, ako sa chrániť pred špehovaním aj po odhlásení sa. Vymýšľajú používanie separátneho prehliadača, nastavovanie politík pre sušienky a iné podivnosti. Ale jednoduchú otázku bytia si nikto nepoloží.

Česi sa radujú, aké že to skvelé poľnohospodárstvo majú, keď vyprodukovali 7,7 miliardy zisku. Že je to vďaka 37 miliardám dotácii z rôznych daní, to nikomu v tom výpočte neprekáža. A ani jednoduchú otázku bytia si nikto nepoloží.

Takže nalejme si čistej pepsikoly:

  1. Keď ma niečo špehuje, tak to nepoužívam.
  2. Ak sú niekde dotácie z daní takého obrovského rozsahu, že presahujú „zisk“ nedá sa hovoriť o voľnom trhu, ale o spoločenskej solidarite.

Vznikajú potom zaujímavé dôsledky. Napríklad v prípade spoločenskej solidarity je úplne legitímne prichádzať s tvrdou kontrolou. Napríklad v prípade špehujúcich eštébákov je namieste postavenie mimo zákon.

Ale ono je to asi inak. Nemálo z nás by asi chcel byť tam, na tej druhej strane. Dostávať dotácie len tak, mať k dispozícii špehovacie dáta.  Spoločnosť poskladaná z takýchto charakterov asi ani nemôže byť iná. Taká spoločnosť sa asi naozaj musí radovať zo zisku tvoreného daňami a zo služieb zadarmo zaplatených osobnými dátami.

Major Zeman a duševné vlastníctvo na hojdačke

Na oficiálnom webe ČT „vedoucí zahraniční rubriky internetového portálu ČT24“ odkazuje kopirajtovaný obsah smerom na nejaké kópie užívateľa Mallardstube

Všech 30 případů je ke zhlédnutí na YouTube:

Major Zeman jako pravdivý obraz novodobých československých dějin? — Kultura — ČT24 — Česká televize.

Viete, nie je mi to ani za máčny mak sympatické. Pravidlá a zákony sú o predvídateľnosti. Na oficiálnom webe verejnoprávnej televízie predpokladám, že sa všetko deje podľa aktuálne platných pravidiel a zákona.

Nie každý má právne povedomie, a čo si budeme hovoriť rozprávky, ľudia dajú na zvyk, na to čo vidia u autorít. Takže publikovanie cudzích filmových výtvorov je vlastne v poriadku.

To len aby som mal zas nejakú tú ukážku pre podporu tvrdenia, že súčasné právne úpravy sú absolútne neudržateľné.

Ale ešte sa vrátim k tomu dodržiavaniu pravidiel: Aký je rozdiel medzi porušením rýchlosti na diaľnici, vyvesením kopyrajtovaného obsahu a trhacím kalendárom Maastrichtských kritérií pre Euro?

Žiaden! Je to len o charaktere nás, ktorí sme uvažovania o charaktere vôbec schopní. Lebo pre tích ostatných sme len a len pokušiteľmi. Čo mám povedať svojmu staršiemu decku, keď na svoj Youtube profil vyvesí „Pirátov z Karibiku“?!? Že je to trošku protiprávne?

Pod čiarou: Z informácii v profile Mallardstube sa k momentu publikovania tohto článku  legálnosť kópii nedá vyčítať. Oficiálny kanál by som skôr očakával tu: http://www.youtube.com/user/CeskaTelevize. A možno Major Zeman už nie je autorsky chránený.

O vlastnom charaktere a jeho pokušiteľoch

Nebude to o mojom, budeš to o každého vlastnom charaktere. Takže v skutočnosti o  pokušiteľoch.

Veď to poznáte, stojíte na semafore pre chodcov. Aj viete, že na červenú sa stojí. Ale vedľa prejde pokušiteľ, vkročí do vozovky a nič sa mu nestalo. Dokonca vás predbehol a asi bude vo svojom cieli skôr ako vy. A vás to myká a myká.

Kresťanské Desatoro hovorí, že by sme mali žiť sexuálne len v rodinách. S jedným partnerom, vo vernosti a láske. Ale povedľa vás žijú dvaja chalani. V rovnakej láske a spokojnosti, ako vy s manželkou. Máte svoje pravidlo, ale pokušitelia odvedľa si žijú náramne spokojne. Dokonca spokojnejšie ako susedia z druhej strany, kde pre silné slovo voči deťom nejdú ďaleko.

Ach jo!, Ach jo! Tí pokušitelia…

Nie, nejde o to, že by vás niekto nahováral na zlé. Len vidíte, že sa dá aj inak. Hm, ale je vám zle? Spôsobujú vám vaše vnútorné pravidlá problémy? Také tie vaše vlastné pravidlá, také tie vaše vlastné problémy.

Čo tam po pokušiteľoch! Nech si žijú podľa seba. Veď možno je to naopak.

Ja budem rád pre nich pokušiteľom. Pokušiteľom, ktorý im ukáže, na vlastnom príklade, že podľa mojich pravidiel je to lepšie. Možno mi podľahnú.

Je to o vašom vlastnom charaktere. Čiže schopnosti si stáť za svojimi pravidlami.  Ja som si istý, že spoločne sexuálne sa má žiť v rodine. Som si istý, že rodina sú muž a žena a deti. A za týmto si stojím. Darmo mi ukážete desiatky pokušiteľov, ktorým to aj v lesbických pároch vychádza.

Rovnakými pokušiteľmi sme aj my s mojou manželkou a deťmi. Už 20 rokov. A čoskoro to bude 15 posvätených. Ak by sa taký život páčil aj vám, pridajte sa.

PRP: Dovolenka je čas na rozpracovanie vašich nádejí

Keď budete mať počas prichádzajúceho leta chvíľku… Keď je vlahý podvečer… Tak si prečítajte tento Milošov stĺpček:

Za nejdůležitější věc na světě považuji naději. Velmi se mi líbí citát Johna Steinbecka o tom, že v Americe nikdy nemůže zvítězit socialismus, protože chudí lidé se nepovažují za vykořisťované proletáře, nýbrž „momentálně indisponované“ milionáře. Nevím, jestli to opravdu platí. Určitě ne absolutně. Ale je pravda, že úspěch každé instituce – ať je to soukromá firma, nebo stát – závisí na lidech, kteří jsou do ní ochotni investovat svou naději.Neberte mi páva na střeše – Extra

Oprite si hlavu o operadlo a zasnívajte sa. Vložte do toho snívania všetku svoju nádej. Potom si to zapíšte a od septembra na to hópnite.

Trochu prózy

Počas dnešnej korporátnej schódze som si len tak úchytkom, len podľa nadpisu a pár úvodných riadkov, odložil tento článok. Reku, večer sa k nemu vrátim, znie sľube. A veruže hej, je veľmi sľubný – nádejný.

Skalní vedia, že keď tu píšem o demokracii, do neba vynášam to, že demokracia je záruka možností. Nebudem sa opakovať, prečítajte si. Preto musíte vedieť, že Miloš píše ako z mojej klávesnice.

Keď raz budem bohatý farmaceut… 😉

Často o tom snívam a hádam aj rovnako často pre to niečo robím. A potom sa dočítam takúto hovadinu:

V Barcelone sa zišlo 100 000 prevažne mladých ľudí a protestujú proti vláde a proti kríze a proti nezamestnanosti. V kategórii mladých inteligentných je tam vraj 40% nezamestnanosť.

(Volne parafrázované z agentúrnych správ)

Vy sa pýtate , že prečo hovadina? A to si hovoríte moji čitatelia?

No dobre, tak ja vám to odtajním. Videli ste mladého a inteligentného, ktorý si myslím, že namiesto volieb je lepšie zhodiť vládu demonštráciou? A videli ste mladého a inteligentného, ktorý namiesto zarábania svojou inteligenciou načiahne ruku k štátu so slovom: „Daj!“?!? Ja teda nie, ja som videl len mladých hlupákov, čo tú ruku naťahovali. Niektorí pri tom vyzerajú, ako by chceli ukázať ako vysoko skáče ich pes. A ich nádejí sa veru bojím ako máločoho.

Mladý a inteligentný vloží všetku svoju mladosť a inteligenciu do nádeje na svoj svetlý zajtrajšok tak, že priloží svoju mladú ruku a inteligentnú hlavu k dielu svojho bohatstva.

Stále si uchovávam nádej, že sa nájde nie len v Španielsku, ale aj u nás dosť inteligentných. Napríklad aj dosť takých, ktorí sa dokážu nechať zvoliť a pomôžu viesť aj tých ostatných k naplneniu ich nádejí. Alebo si mám všetko robiť sám?

Nepriznaná – tí idioti robia niečo dobre

Dnes budem rád, keď so mnou nebudete súhlasiť. Ak ma pošlete do hája, bude to v pohode. Ak sa popri tom zamyslíte, tak som zvíťazil.

Uvažovali ste niekedy, prečo jedni idioti nasledujú iných idiotov? Prečo tí jedni idioti nenasledujú vás, najmúdrejších?

Áno, toto zamyslenie je podľa mňa veľmi dôležité. Ľuďom sa nedá zakázať, aby si robili dobre. A história nám ukazuje, že idioti dokážu ľuďom urobiť skutočne dobre. Až tak dobre, že v  mene jeho idiotských vyšších právd vytvoria títo nasledovníci Treblinku.  Alebo si myslíte, že ju postavil Hitler? Nie, boli to ľudia, ktorých presvedčil, ktorí ho nasledovali.

  1. A viete prečo ho ľudia nasledovali? Viete prečo mu mávali a vítali ho pri Anschlusse?
  2. Viete prečo váš najväčší konkurent dokáže osloviť vašich zákazníkov a tak urobiť z vás skrachovanca?
  3. Tušíte, prečo hlavná tvár robotníkov z novembra 89., áno ten kovák ČKD, volil komunistov?
  4. Kolegovia, tušíte čo v lekárenských sieťach skutočne priťahuje zákazníkov?
  5. a tisícky ďalších

Ja viem, nechcete si to priznať. Nechcete si priznať túto odpoveď:

Tí idioti robia niečo dobre.

Ale my sme predsa múdrejší. Tak to predsa dokážeme analyzovať a potom urobiť lepšie. Alebo sa misantropicky odsťahovať do Patagónie.

Už je to tu: chlieb je pečivo

Skalní vedia, že často upozorňujem na tomto blogu na zmätenie pojmov. Na zamieňanie významov a z toho vyplývajúcej argumentácie hlúposťami.

V stredu sa to stalo. Objednali sme si k obedu k drškovej pečivo. A doniesli nám chlieb.

Vo štvrtok vyhlásili českí odborári štrajk a konala sa demonštrácia spojená s flákaním sa na golfe. Ukázalo sa, že väčšina je pár tisícok oproti menšine reprezentovanej deviatimi miliónmi.

A v takomto stave jazykových schopností ma protistrana vyzve, že by som sa nemal odťahovať. Že ako správny demokrat by som mal predsa diskutovať a presviedčať. A ešte ma citujú, že veď sú to moje slová, odkundesi jedni.

Tak teda počúvajte, vy babylončania:

Aby sme sa mohli o čomkoľvek rozprávať, o čomkoľvek diskutovať, musíme si na stôl postaviť názvoslovie. Základné pojmy a ako aj svojim deťom hovorím – nabiflené vedomosti základnej školy.

Musí nastať zhoda v obsahu slov. Musíme si spoločne definovať a zhodnúť sa na tom, čo to je biela kocka a čierna guľa.

Bez toho pre mňa akákoľvek diskusia (a diskutovať dokážem o všelijakých sprostostiach vrátane modrého monochrómu) nemá zmysel. Od stola, na ktorom leží chlieb a vy ho nazývate pečivom ja automaticky vstávam a odchádzam. A na rozlúčku vám k vášmu odletu pustím leda ak doktora Štrosmajera.

Pod čiarou: Raz som sa zúčastnil jednej stredoškolskej matematickej konferencie. Jedna z prednášok bola o matematike vrkočov. Strašná abstrakcia, ale krásna. Zadefinovali jednotkový vrkoč a následne ukázali celú suitu matematických operácii s vrkočmi. No, čo vám budem hovoriť, pôvab to malo ako Hviezdoslavove sonety.  Všetko je to len a len otázka axióm a definícii.

Je tu krásne a kto tvrdí opak, nech vypadne kade ľahšie a nešpatí to tu

Svoje verejné postoje k svetu a tak vôbec by som zhrnul do dvoch bodov:

  1. Je skvelé, keď mi do lekárne nikto nechodí a ja si môžem nohy vyložiť.
  2. Je skvelé, keď si môžem povedať, čo mi sliny na jazyk prinesie a vy ma musíte počúvať.

To prvé znamená, že ste v poriadku, vy, ako osoby. Ste zdraví, nič vás nebolí.  Je to istota, že ma nebudú bolieť nohy od pobehovania okolo vás a zachraňovania vašich životov.  Je to znak, že po sebe nestrieľate a nenútite ma, aby som vám ofukoval bebíčka.

To druhé znamená, že je v poriadku demokracia v spoločnosti. Buď vás presvedčím, alebo vy presvedčíte mňa a ten druhý sa podriadi. Lebo vie, že bude mať šancu, aby sa presadil. A je po nápadoch po sebe vrieskať, strieľať, či blokovať ulice. Takže môj prvý bod je v bezpečí.

Ak by ste mi chceli na tieto moje dva postoje siahnuť, som ochotný vás verejne nazvať idiotom. A poslať kadeľahšie a na cestu vás nakopať per rektum. Aby ste nemali takú ujmu, aj nejakú  Ibuhepu by som vám pribalil. Áno! Škoda každej facky, ktorá bola premárnená v snahe o udržanie mieru a demokracie.

Nebuďte idioti a doprajte mi pokoja. Urobte to pre mňa. Pre seba nemusíte. Len pre mňa.

Ja viem, písal som už o tom. Hranica medzi problémom a nepohodlím A budem zas. A píšte aj vy.  Treba to opakovať, že sa máme dobre, že je tu demokracia a že trochu trpezlivosti ešte nikoho nezabilo.

A já se rozhlédl a hledal jsem příznaky nefunkční země: Lidi umíraj na ulicích, v parku vás přepadnou ozbrojený zfetovaný gangy, v televizi jede od rána do večere diktátorská propaganda, sexuální menšiny pomalu nevystrčej nos z baráku a ženy nesměj udělat krok bez souhlasu manžela. Navíc musíte uplatit na každém úřadu, ani na poště vám nepošlou balík bez všimného. Policajti přitom jen choděj od domu k domu a vybíraj výpalné od lidí, co se nemůžou bránit. Přes tři čtvrtiny domácností odebírají načerno proud, protože nemají na příšerně drahou elektřinu. Šíří se svrab a žloutenka, protože se v té drahé vodě nikdo nekoupe. Ve třetině státu zuří otevřená občanská válka a ozbrojené konflikty neberou konce. V Ostravě se hromadně znásilňuje a v Pardubicích kvete kšeft s nelegálními potraty. Ze zbytku republiky jezděj ženský kvůli potratům do Polska! Je to tu prostě strašné!

„Blbá nálada, Inc.“ | Misantrop vám nenaslouchá.

Priatelia, blogéri. Lajkujte, posielajte na vybrali.sme.si, zdieľajte, podeľte sa, odkazujte. A napíšte aj kus svojho. Máte blog, tak jeden článok o skvele fungujúcej demokracii a jeden o radostnom živote denne. Vytapetujte mi môj Twitter účet, moju Facebook stenu. Chcem sa brodiť po kolená v správach o fungujúcej demokracii a zdravých, sýtych a du ružova vyspaných občanoch.

Prevalcujme tých totalitných komunistických či extrémistických či anarchistických čurákov.  Ja viem, nie je všetko ideálne. Ale na 70-90% veci okolo nás fungujú. Tak nech na 70-90% okolo nás zaznieva, že veci fungujú.

Že pošta listy doručila, matrikárka decko zapísala, že ste sa večer do sýta najedli a že ste pri šúpaní zemiakov  v pohode vyhodili polovicu už od jesene zhnitých. Lebo ste si hneď zabehli v papučiach do obchodu za rohom kúpiť ryže, koľko sa vám ráčilo.

Neserte ma s blbou náladou! Plný tanier a teplá posteľ fakt nie sú málo.

Voltaire a dôkaz sporom

Známa Volairova veta, že „síce s vami nesúhlasím, ale budem sa do krvi biť za to, aby ste svoj názor mohli vysloviť“ mi pripomína dôkaz sporom. A spoločne a dohromady mi už začína liezť do dendritov.

To je skutočne pekné, nechať ich nech sa sami zosmiešnia. Ale vyžaduje to veľkú trpezlivosť. Veď treba počkať, kým sa v duchu dôkazu sporom ukážu absurdnosti a nezmyselnosti ich východísk.

Hm, ale čo v medzičase? To nie je ako čakať na zastávke v intelektuálnom zadumaní. Tie ich debilné nápady musíte akceptovať, riadiť sa nimi. Vy viete už dávno pred vyvrcholením frašky, že to skôr či neskôr skončí v spore s niektorou do neba volajúcou pravdou.  Ale ste demokrat, dovolíte im sa prejaviť. Ste matematik, tak sa netrápite priamym dôkazom.

A zrazu máte 70 rokov, do smrti tak 2-3 rôčky a celý život ste prežili vo veku tých idiotov.

Takže, aby aj moje deti pochopili:

Keď sa vychádza z bludných premís, výsledkom môže byť jedine totálna p***vina. Takže nekričím na vás preto, že ste idiot. Len nemám tú trpezlivosť čakať, kým na to prídete sám.

Pod čiarou: Grygar hovorí, že na internete je všetko zle. Mne sa zas nechce všetko pamätať, tak si to odvodzujem. Preto sa pokojne mohlo stať, že to nepovedal Voltaire. Ledaže by som sa ho išiel opýtať.

Hľadám charakterných spoluobčanov

Normálne verejná výzva. Kto ste charakterný, prihláste sa. Naozaj toho nechcem veľa pod týmto pojmom.

Ja len tak, že sa mi na mojej facebookovej nástenke zišli v ostatnom čase skutočné perly vyčúranosti, ignorantstva a podvoduchtivosti. Nie, žiadne veľké politické, celonárodné, ministerské, poslanecké… Celkom obyčajné osobné vejebania so svojim okolím, so štátom.

Áno, beriem to osobne. Naozaj to beriem sakramentsky osobne, priatelia.

Kto okráda štát, okráda mňa a moju rodinu.

Jáj, to bolo inak! To bolo to socialistické heslo: Kto neokráda štát, okráda svoju rodinu. A ja že mi je to také povedomé. A ja, že prečo nie a nie  nájsť tých charakterných občanov.

Občan – to je taký pojem, viete? To slovo má jasne definovaný obsah. Takže ak to aspoň trochu chápete, prihláste sa.

Kedysi dávnom som bol býval bol  napísal aj Neodsudzujme lobing, odsudzujme absurdné marže. Vidíte, naozaj nemám na charakter veľké nároky.

Možno sa nakoniec nájdeme. Možno si, my charakterní, vytvoríme nejaké to svoje miestečko.

Vrámci svojich audítorských povinností som spísal hafo veľa všelijakých smerníc, návodov a procesov. Ani raz  nebol problém definovať kritické miesta, miesta spätnej väzby a kontrolné body. No vždy som pri implementácii procesov upozorňoval, že sú to len pomôcky.  Spoliehať sa na ne je naivné. Vychvaľovať sa tým, ako dokonale sme zabezpečili nepriestrelnosť spravodlivosti a objektivity je  absolútny sebaklam.

Viete, kto chce so systémom vydrbať, nič mu v tom nezabráni. Nič. Hľadajme tých, čo nechcú.

Na podobnú tému:
Klamstvo je negácia dôvery
Nie Efezanom, nám to Paľo e-mailuje

Ale veď isto to nie je také jednoduché…

Hranica medzi problémom a nepohodlím
Chytajte kamene do vás hodené, hodia sa na základy

Celulózový výluh – dovoz z offline sveta

Ja len tak, v rámci nedávneho prevetrania sa, mi napadajú rôzne podivnosti inšpirované svetom tam za hranicami internetu.

Po „rokoch“ zas s papierovými SME v rukách a môj pocit je: Ty jo, to je rozlíšenie!

Hm, keď tak pozerám na svoju monitorovú nástenku, tak mi v tejto súvislosti napadá: Prečo sa stále weby robia len na výšku? Prečo nepočítajú aj s verziou v HD rozlíšení (a teda na šírku) a pre tak trochu prerastené 24“- 27“ displeje? Veď laptop 4:3 sa už ani nevyrába.

Ja viem, je to o penetrácii, o výskyte takých čitateľov. Ale keď je niekto ochotný v našich jazykových končinách robiť spešl verziu pre iPad či Kindle, tak prečo nie pre 29“ monitory v HD na šírku? Hm, možno je niečo z toho absurdné. Len tak napochytro neviem určiť čo.

Viete, čo je problém? Ľudia nie sú na internete. Hafo veľa ľudí nie je na internete. Hafo veľa ľudí sa začína vylučovať zo spoločnosti. A títo ľudia začínajú byť odkázaní. V 40-50 rokoch svojho života im ušiel vlak a už do neho nikdy nenaskočia. Nemajú nato. Naozaj a reálne na to nemajú. Pri perspektíve, že budú vylúčení ešte ďalších 20-30 rokov svojho života, začínam mať zmiešané pocity. A začínam vyplavovať nezanedbateľnú hladinu histamínu (byť alergický) v reakcii na slová: Podrobnosti na www.example.com.

Používajúc gTalk na Androide – SMS bola pekná historická epizóda. Chápte to v kontexte mobilného internetového paušálu, Androidu, že celá rodina frčíme na Google Apps a tak ďalej.  A podobne to onedlho vyhlásim o GSM verzus VoIP.  Operátori brzdia pätami ako by mali 4 nohy (FUP, kurva, FUP to nás spasí), ale už dnes sa im dá poľahky vysmiať.

Ja viem, ešte to nie je hlavný prúd, ale čo môžete odo mňa čakať, keď už  od roku 2002-3 čítam zajtrajšie noviny na svojom mobile.

Tento týždeň som si veru pekne počítal na mobile. Štyri knihy edície Zelená knižnica a k tomu nejaká tá fantastika. Samozrejme na svojom Androide. Tak ako som od roku 2002-03 zvyknutý. Veď normálka. Párkrát mi pri tom napadlo: Ako je možné, že sa za tých 8-9 rokov nič, ale naozaj nič nezmenilo?

Za celých tých 9 rokov ma nik neoslovil, že by mi tie knihy požičal prípadne predal.  Všelijakého debilného spamu, to hej, ale ponuka cielená na moje potreby žiadna. A to som na Twitteri od marca 2007 a na Facebooku od roku 2008. A tých dát čo som tam narval o sebe. A tuná na blogu od roku 2003 ani nehovoriac. A stále cielené oslovenie nikde. Dávam markeťákom tak rok až dva (teda ďalších 10), kým dostanem konečne poriadnu ponuku v duchu Minority reportu.

Ešte sa vrátim k tým internetovo vylúčeným ľuďom.  Neprázdny prienik s nimi má aj množina politicky zmätených. Ale strašne zmätených. Je to fakt: Namiešajte poriadny kus charizmy s kusom propagandy a je z vás Einstein s husami.  Teoreticky si o tom môžeme hovoriť, preklínať to, vymýšľať paverpointy ako z toho von, ale nevymyslíme ani trus.  S písaním takýchto úvah je to ako s tými spešl verziami novín pre rôzne zobrazovače. Až keď si to s tými  husami osobne vyskúšate, pochopíte, že charizma a propaganda…

A ešte Kriminoviny a Súdna sieň…Niektoré veci by mali byť zakázané na základe zákona o šírení nákazlivých chorôb.

No neuveriteľný svet je tam za týmito internetami. Ak by som do tohto celulózového výluhu ešte pridal ďalší odstavec, už by to bolo smutné viac a viac. Takže vyberiem ten sáčok. „Na zdravie!“ s šálkou reality zo sveta za hranicami virtuálna.