Po rozobratí, pripravená v pozore:
Pôvodne to bol jeden veľký kameň pôvodom z Nemecka.
Po rozobratí, pripravená v pozore:
Pôvodne to bol jeden veľký kameň pôvodom z Nemecka.
Ako vyše dvadsaťročný konzument jedál mojej láskavej manželky odporúčam každej mladej gazdinej vytesať na prednú hranu digestora a 2-3 denne si to vtlačiť do čela.
Největším hrobem českých kuchařů je jejich vlastní fantazie.
Knedlíky v trojobalu? Matkám by měli vzít občanku, říká Vaněk | Dobrá chuť | www.lidovky.cz.
Mojou profesnou deformáciou je príprava presne podľa receptu. Opakovaná, rovnaká, pravidelná príprava vďaka ktorej dosahujem opakovane dobré výsledky.
Áno, pár rokov po svadbe som skúmal novinky. Potom sa to usadilo. A teraz mám toľko obľúbených vecí, že prestriedať ich aj bez variovania mi prináša neuveriteľnú pestrosť.
Ak by som pri každom opakovaní zavádzal fluktuáciu chutí, už by som sa na to jedlo asi netešil. Boli by to samé prekvapenia s neistým výsledkom.
Rodina má byť miesto bezpečia. Aj v tanieri.
V nadpise je muffins, ale tak ako sa akákoľvek hnedá liehovina nesmie z dobrých dôvodov nazývať rumom, nevidím dôvod nazývať niečo zložené z niečoho podivného buchtou či muffinom.
Share these muffins with friends, but don’t mention that they’re vegan. They’ll never know what’s not in there.
Tak mi napadlo, že by možno nebolo od veci, keby si rôzne výživové smery a náboženstvá zadefinovali svoje vlastné originálne názvy jedál a pokrmových skupín. To si človek myslí, že si ide dať párky a dozvie sa že sú vegetariánske. Ako hovorieval klasik z Dunajskej ulice: „Šľak ma ide trafiť.“
Zvestujem manželke novinky v kuchynských technológiách:
Počula si už o pomalých hrncoch? Kameninovú nádobu naplníš surovinami podľa receptu, zapneš a vydáš sa do práce. Po návrate ťa bude čakať hotová večera.
Jej reakcia: Na to stačí rýchla gazdinka.
Podle googlu, dědečka našeho vševědoucího, je smaženka toto (redakčně zkráceno): vejce rozmíchané se strouhankou a nalité na pánev. Výsledná placka se plácne na chleba (s hořčicí, cibulí či jiným dochucovadlem).
To je otázka, dokonca sa natíska povedať, že sizyfovská. Pre mladých, to je keď sa niečo pravidelne opakuje a tesne pred koncom, tesne, keď sa už zdá, že ste zvíťazili, vyriešili rébus, tak sa ukáže, že NIČ a proces riešenia môžete začať znovu no bez akejkoľvek nádeje na budúce vyriešenie.
Prapôvodne je tento prívlastok, sizyfovský, udeľovaný na počesť nejakého Sizyfa, ktorý dostal za úlohu vytlačiť na vrchol hory kus skaly. A bohovia vo svoje vtipnosti rozhodli, že mu tá skala vždy, ale vždy tesne pod vrcholom spadne. No potrebujeme my takýchto bohov? No potrebujeme? No?
No nepotrebujeme! A tak vznikli monoteistické náboženstvá. Ale späť ku kľúčovej otázke z nadpisu: Čo variť cez víkend?
Viete, teraz by kľudne mohol nasledovať nejaký môj obľúbený recept, ale to by bolo ako podať vodu smädnému. Vyriešim váš aktuálny problém, nalogáte sa, vodu vychlemtáte, ale čo zajtra, čo o týždeň? Rok má 51 týždňov a niektoré zákernejšie aj 52, takže je tu 52 výziev, ktoré by sa podaním pohára vody smädnému stali pravidelne sa opakujúcim problém. Preto odpoveď na otázku Čo variť cez víkend? pojmem trochu sofistikovanejšie a komplexnejšie.
Guláš.
Pokračovať v čítaní
Blahej pamäti, teda pred nedávnom uverejnil Pixy fajn článok o varení ryže. A kto seje rýži, sklízí komentáře. A tak , ako je v starých blogerských luhoch, hájoch a po lučinách zvykom, urodil sa meta článok. A keby jeden, rovno dva. A toto je jeden, teda, keby jeden, rovno dva komentáre, ktoré by boli bývali boli k tým dvom článkom napísané, keby som nemal tento svoj blog.
Takže k tým komentátorom, čo sa zastavia a odplyvnú si názor. Môj postoj je zhovievavejší. Aj negatívny názor je fajn. Aspoň človek vie, že danému komentátorovi sa daný článok nepáčil. A ak mám náladu a tú väčšinou mám, tak sa zamyslím, či som ako autor napísal to, čo som s článkom povedať skutočne chcel. Reakciou na takýto negativistický komentár je moje obvyklé poslanie autora inam. Nie že by som ho posielal cieľavedome niekam presne, ale minimálne komentátora odporučím na nejakú inú webovú lokalitu. Veď web je veľký, hlavne v okolí Košíc a Nitry. A tým to poslaním to obvykle končí. Akákoľvek ďalšia diskusia a v tom sa so starými blogérmi z luhov (nie kyselín) a hájov zhodnem, nemá zmysle a treba nasadiť metódu Indiana Jonesa. (Myslím, že si budem musieť napísať vlastný článok o metóde Indiana Jonesa.)
A k tej ryži: Ja, tedy my, teda správne by som mal napísať, že môj dobrý priateľ, za ktorým je mi smutno, tak on naučil dcéru, ktorá je na moje šťastie moja manželka a teda to naučila mňa, tak my varíme ryžu nasledovne:
Poviem vám, nikdy som si nemyslel, že raz budem variť ryžu tak, že manželka povie: „Tebe sa vždy podarí.“ Od nej, s ohľadom na jej učiteľa varenia ryže, je to ohromná poklona.
Toto je všetko nič. Za maturitu vo varení ryže považujem varenie ryže do huriek. Predstavte si, že varíte ryžu v 50-80 litrovom kotli. Varíte tak 10-15 kilo ryže. Pod kotlom sa prikladá drevom. Namiesto vody pridávate obar, ktorý je sám o sebe horúci a obsahuje samé krásne chute a dobroty. Blahej pamäti sme zaviedli pri zabíjačkách zvyk, že sme varili o 2-3 kilo ryže viac ako bolo na hurky treba, lebo tá zabíjačková ryža bola sama o sebe kulinárskym pokladom.
Takže ohľadne ryže vám myslím už nič nedlžím.