Tomáš Fojtík – ďalší do zbierky zatresnutých blogérov

Áno, mám toto zbieranie rád. A čím som starší, tým ma toto  syslenie viac a viac baví. No nie je dnešný úlovok (vďaka Daniel) k zulíbání?

Ale dobrá. Na blozích iDnesu jsem byl návštěvníkem a budu respektovat jejich pravidla i styl chování administrátorů. A pokud to respektovat nechci, mám volbu odejít. Jestli chtějí zůstat iDnes-blogy Zdí nářků na současnou politickou scénu, je to jejich problém. Jestli nestojí o zajímavé články, je to jeho volba. Jestli jim nevadí zvýšená míra rasistických a nenávistných příspěvků, tak to už se potom ničemu nedivím.

Dobrou noc, a hodně štěstí. Blog – Tomáš Fojtík (blog.iDNES.cz)

Aby občasníkom neušla pointa, mrknite aj na článok Ďalší starý páprda tresol blogovacími dvermi. Bez preštudovania tam uvedenej odporúčanej literatúry, prosím nekomentovať.

Dokonale mimo tému

Skutočne dokonalá ukážka komentára mimo tému textu

ja jsem presel z iphone na HTC diamnod2 a ted po dvou mesicich resim, kde vzit prachy zpatky na iphone (starej odesel).. odmitam zkouset novy

a novy nedoladeny systemy, kdyz mi ipone maximalne vyhovoval, a nezmeni to ani android, kderyho sem sice nikdy nevidel, cte se o nem hezky, ale nebudu platit za neco jen abych se mesic nervoval a pak stejne sel na iphone 😀

* POOH.CZ * ohlasy k článku [Google Nexus One – vydařená kombinace HTC a Androidu]

Celý článok je o telefóne Google Nexus One, o skúsenostiach s týmto telefónom a operačným systémom Android. HTC diamnod2 beží na mobilných windowsoch.

To len tak, aby aj moje deti vedeli, čo autor textu myslí, keď kritizuje za komentár off topick (mimo tému).

Dnešný web: Článok tu a komentáre v psej materi

Odtrhnutie obsahu od komentárov je dôsledok osobného alebo firemného marketingu v sociálnych sieťach.

V treťom diele seriálu sa dočítate: „… z komentárov k predchádzajúcim dielom by som ešte  doplnil…“ Hm, a kde sú tie komentáre? Tri sú pod článkom, 8 na Facebooku, 4 retwetty a 6 priamych twitterových reakcii. K tomu 5-6 odkliknutí páči sa mi, 3 komentáre na vybralismesi, 1 na celkom inej službe…

A na ktoré komentáre to teda autor reaguje? A kde sú vlastne predchádzajúce diely seriálu, keď sa ani neunúva ich zalinkovať v článku?

Z pohľadu čitateľa je to celé zle a celé tak nejako smutné. Internet bol odjakživa jeden veľký galimatijáš. Verím, že sa čoskoro ustália nejaké logické a etické štandardy. A možno si sociálne siete postupne začnú svojich používateľov nadháňať a dočkáme sa podobného ekvivalentu ako je exkluzívne blogovanie „osobností“.

Alebo budú steny walled garden zbúrané a zo sociálnych sietí sa stanú skôr GUI pre službu socializácie. (Podobne ako je gmail len GUI pre akúkoľvek e-mailovú adresu)  Federatívnosť, ktorú prinieslo Google Wave je náznakom, že  technológie tu sú a v tomto článku naznačené problémy ukazujú, že spoločenská objednávka by tu bola.  Prechod merita súťaže od „kto má viac užívateľov“ ku „kto vie lepšie zobraziť obsah“ by bolo pre užívateľov určite prínosné.

Keď som si ako prípravu na budúci článok pred pár dňami poznamenal, že prispievať treba práve len do jednej sociálnej siete a pre život v iných sieťach som použil slovo nanajvýš zrkadlenie mysliac keď už teda chcete, tak jedine prostredníctvom automatu, bol som veľmi ale veľmi benevolentný. Áno, z pohľadu toho, čo to publikuje je automat dobrý spôsob osobného marketingu.  Ale ako sa opätovne ukazuje, ak je v nejakom procese prívlastok marketingový, tak to skutočne nie je z pohľadu príjemcu dobré riešenie.

Urobiť záver bez zdôvodnenia sa mi nechce. Takže nechám ešte do konca februára bežať zrkadlenia z môjho Buzz-u a z blogu do sociálnych sietí a potom vyhodnotím množstvo takto získaných čitateľov. Už terajšie čísla ukazujú, že to bude z pohľadu osobného marketingu ťažké rozhodovanie.

Tesne súvisiace: Posterous – blogéri sa zbláznili do socálnosti

Posterous – blogéri sa zbláznili do socálnosti

Zistiac a čítajúc, že ďalší blogér sa zastrčil kamsi do psej matere na Posterous, napadla ma ďalšia myšlienka. Keďže sa mi ju nepodarilo odplašiť vymýšľaním psích kusov, píšem ju na svoj blog na svojej doméne za svoje peniaze.

Založil jsem si účet na Posterous kvůli jedné myšlence, která čítala 625 znaků. A nebylo jí kam frknout.

A za druhé jsem zapomněl tu myšlenku o 625 znacích.

Tak jo. Posterous. – Krátké bláboly

A mimochodom, už druhý blogér nazval svoj posterous blog prívlastkom krátky či stručný a dáva tam dlhšie a ukecanejšie články ako na svoj vlastný blog. O tempora, o mores, o lingua.

Ďalší starý páprda tresol blogovacími dvermi

Prešiel som dnešný denný prúd na svojom Facebooku a objavil som dve skvelé diskusie. Jednu u zástancu jednej politickej strany (hovorme mu Vlado), druhú u zástancu iného politického názoru (hovorme mu pre zmenu Edo). V oboch prípadoch si v diskusii spoločne krochkali a prikyvovali súpútnici a zdieľači rovnakého názoru. Aká to krásna blogová idylka, pomyslel som si. Ale nemala trvať dlho.

Trochu som mal pochybnosti, kam to mám toho Eda  zaradiť (na mená mám pamäť až  v momente, keď s nimi mám osobný životný zážitok, skrze ten si vás pamätám), tak som si ho vygooglil a vypadol na mňa, okrem iného, aj jeho SME-blog. Tak, reku, že sa začítam a… A ono koniec:

Preto som sa rozhodol ukončiť pokus o dialóg s ľuďmi, ktorí o neho prakticky nestoja a ktorí sebavedomo poznajú odpovede ešte skôr ako si kladú otázky – podobne ako zatvárate okno, keď nechcete počuť rev zberby z ulice. Podľa mňa je to nielen právom, ale povinnosťou každého kultúrneho človeka. Žijem svoj život so cťou, píšem to, čo si myslím a to, o čom nepíšu a mali by písať tí, ktorí sú za to platení. Každému sa môžem pozrieť smelo do očí. Ak by to dokázali aj moji odporcovia, neuchyľovali by sa k takým špinavým a podpásovým metódam a bojovali by ako rovnocenní súperi. Mnohí ma odhovárali od toho, aby som strácal čas na tejto stránke. Ja však naozaj verím, že demokracia si vyžaduje pluralitu názorov, nie ich izolovanú polaritu. Ak naozaj niečo ľutujem, tak je to fakt, že som sa nie vždy držal svojej obľúbenej zásady „Nehádaj sa s hlupákom, lebo si ťa s ním pomýlia“.

Prečo to tu nemá zmysel

Áno, blogovanie človeka musí baviť. Inak to treba zabaliť a netrápiť sa.  Po pár mesiacoch či rokoch príde klasická blogová kríza nasranosti z komentárov. A keď ju človek náhodou prekoná, tak sa dostane do štádia starého páprdy (sledujte odporúčanú literatúru). V tomto štádiu človek permanentne končí aby permanentne pokračoval. Po rokoch publikovania si človek v konečnom dôsledku tých svojich zábavných oponentov obľúbi a chýbali by mu. Aj Arthurovi chýbajú, nech si do klávesnice trieska čo len chce. Ako správny čitateľ (a príslušník zberby z RSS čítačky) cudzieho blogu to predsa viem lepšie ako on.

Keď má niekto vyše 660 f-priateľov, už nemá súkromné f-konto. Už naplno a verejne f-bloguje. Tak ako sa evolučne vyvíjajú nástroje na publikovanie, tak sa aj starí páprdovia presúvajú. Evolúciu nezastavíme. Keď je niekto docent a to aktívny, teda, že publikuje, prednáša a teda denno-denne nejakým spôsobom ventiluje svoje vedomosti a názory, žiaden publikačný nástroj (ani internetový) nie je pred ním v bezpečí.

Neverte nám, starým blogérom čo napíšeme, sledujte naše činy. Týmto ďakujem Edovi, pobavil som sa dobre. To viete, skúsenosti, súvislosti, vedomosti a to všetko pekne pomiešané dokážu z päťväzbového uhlíka urobiť rovnako zábavnú historku, ako zo 128. pokračovania prevarenej témy hlasitého zatresnutia za blogovaním.

Odporúčaná literatúra:

  1. Ak máte chuť aj vy prestať, tu je návod od najpovolanejších, nestorov ukončenia blogovania: Jak přestat s psaním?
  2. Ak chcete z ukončovania blogovania aj niečo vytrieskať, zavítajte na latrínu.

Písať každý štvrtý krok riešenia rovnice je zrážka z prizmou

O  čom to v nadpise píšem? Áno, presne o tom bude tento článok.  Vysvetlím, ako je to so zrozumiteľnosťou mojich článkov.

Najprv dám jeden zážitok z mladosti

Kedysi pradávno sme v triede riešili rovnice  a nerovnice. Veľká zábava to bola. Ale všimol som si, že sa trieda rozdelila na niekoľko skupín. A dokonca tie skupiny boli aj geograficky diferencované.

Prvá skupina si písala každú jednotlivú úpravu rovnice na samostatný riadok. Ich riešenie malo vždy rozsah 10-15 riadkov.

Druhá skupina, my, sme si písali tak každý 4-5 riadok. Polovicu úprav sme robili v hlave a keď už sme mali pocit, že sa vo svojich myšlienkach strácame, tak sme si spravili pomocný zápis. Naše riešenie tej istej rovnice malo tak 3-4 riadky.

Tretia skupina o jednom prvku, si zapísal jeden riadok a následne výsledok. Vo svojej genialite vedel, že keď si ten jeden riadok navyše zapíše, bude vidno že pracoval.

Pointa:

Problémom druhej a tretej skupiny je, že nám tí z prvej skupiny nerozumeli, neverili a označili nás za mágov. To všetko naraz, alebo postupne.

Teraz dáme druhý prvok, ktorý potrebujem k celkovej pointe

Poznáte osobnú prizmu? Je to odraz toho, čo som zažil, prečítal, videl v mojom videní a v mojich názoroch na veci okolité. Viac som sa tomu venoval v článku Markeťák hľadí na projekt prizmou skutočných zákazníkov – tretí diel o koňoch a psoch Problém, ktorý z existencie osobnej prizmy pisateľa článku vyplýva je, že čitatelia majú často úplne inú prizmu. Nezažili to, na čo sa pisateľ článku odvoláva jedným slovom, náznakom, narážkou.

Keď napíšem „Že by sa presťahoval do Plzne?“, pre mňa to znamená nie len, že sa tam fyzicky či pracovne presťahoval, ale aj s ohľadom na aféru plagiárostva na plzenskej právnickej fakulte je to narážka na možnú prítomnosť plagiátorstva. Ak tú skúsenosť či vedomosť o afére na plzenských právach nemáte, len ťažko budete chápať o čom točím.

Syntéza a rozuzlenie

Teraz spojím pointu z príbehu o rovniciach s problémom prizmy.

Je veľmi ťažké neustále si uvedomovať problém prizmy pri písaní článku na blog. Naozaj to svojim čitateľom dlhujem?

Keď nedbám na prizmu, je to ako pri riešení tej rovnice, ba ešte horšie. Zadanie je nám jasné, ale pôvabnosť riešenia nikto nepochopí. A najhoršie je, že v prípade článku nikto nechápe ani výsledok, teda o čom toľké písmená vlastne a v podstate hovorili.

Pointa článku a vysvetlenie nadpisu

Preto je dobré, v článku si čitateľa priviesť k rovnakej prizme tým, že poodhalíte čo najviac riadkov z riešenia. čo najviac podrobností. Slová ako „Isto viete, že…“, „Nedávno sme zažili…“ spoločne s obmedzeným používaním zámen v prospech plnohodnotných slovných druhov sú vraj šikovné nástroje.

Ide obdobie predsavzatí, tak si jedno dám.  Do článkov písať viac riadkov riešenia rovníc. Keď už mám takých skvelých čitateľov, rád to pre vás urobím. Teda, budem sa snažiť.

P.S.: Veta: Naozaj to svojim čitateľom dlhujem? má svoj hlbší význam. Znalci českej blogosféry to majú s jeho odhalením určite jednoduchšie. To viete, prizma sterého blogéra. Ach jo, aj to má svoj historický podtext. No napíšte potom niečo zrozumiteľne.

Ohradíte sa proti neželanej publicite a budú do vás kopať na veky

Je to asi v ľudskej povahe: Kto do teba kameňom, ty do neho väčším kameňom, alebo aspoň znovu.

Although Ralph Lauren have apologized for their last outrageous bout of Photoshop exuberance, they still haven’t apologized for the original DMCA their lawyers issued to this blog.

Which makes it quite difficult to resist showing you this window display from Sydney, Australia. Thanks to PG!

PhotoshopDisasters: Ralph Lauren: The Hits Keep On Coming

Rýdze blognutie ostáva na veky

Služby prichádzajú s halasným vítaním, aby neskôr v tichosti odišli do zabudnutia, len rýdze blognutie ostáva.

Doteraz som odkazy dával do Gtalk statusov, na Facebook (príliš uzatvorený systém mimo mojej kontroly), chvíľu na iný blog, ale nič z toho nebolo ono.

Až posterous.com konečne splnil základné požiadavky na systém na rýchle zdieľanie odkazov:

* pridanie príspevku zaberie maximálne 5-10 sekúnd (najlepšie cez widget v browseri)

* netreba sa na pridanie príspevku nikam prihlasovať ani otvárať nový web (stačí odoslať mailom – aj tento post píšem jednoducho do e-mailu, ktorý odosielam na posterous)

Links are free – prečo som prešiel z Facebooku na Posterous – Links are free

Naozaj ste napísali čo si myslíte, že ste napísali?

Zle napísaný článok sa pozná podľa toho, že v komentároch musíte umravňovať smer diskusie. Myslíte si, že píšete o jednom a ľudia to nie a nie pochopiť a diskutujú o druhom. Jeden ukážkový sa podaril Arthuroivi

WDogu, Lokute, Johnny – diskuse byla zajímavá, osobně si o tom s vámi rád popovídám, ale byla hodně daleko od tématu článku, a protože nechci rozebírat tyhle věci (a nechci aby se diskuse tímhle směrem dál táhla), tak jsem ji odstranil. Děkuji za pochopení.

Sítě | Misantropův zápisník

Darmo, s malým časovým odstupom diskusia zas smeruje inam.

A možno je to ešte horšie. Pretože ako mnoho ľudí začne komentovať pointu článku o ktorej si myslíte že ste ju do článku nenapísali, je namieste zamyslieť sa nad tým, či ste skutočne zo slov poskladali práve tie myšlienky, o ktoré vám išlo. Teda ak nie ste ignorant a je vám to jedno.

A možno je to úplne najhoršie, teda, že nedokážete pochopiť písaný text, ktorý sami napíšete.

A možno je to úplne inak, možno ide len o prizmu, ktorou hľadíte na svoj text vy a ktorá sa tak rázne odlišuje od prizmy okolitého sveta.

O tomto istom z pred dvoch rokov v článku: Čo tým chcel básnik povedať, ale nepovedal?