PRP: N+1 obľúbených miest je receptom na život

Obľúbených miest v byte nie je nikdy dosť. Je nutné ich mať N+1, kde n je počet detí.

Obľúbené sa volajú práve preto, že sa v nich dobre vychutnáva „káva v salóniku“. To sme raz cestovali z Prahy do Košíc v super hráškovom New Beatli (pozdravujem šťastného majiteľa niekam na Ukrajinu – to je irónia, kolegyni toto firemné auto ukradli z pred domu) a niekde v serpentínach na česko-slovenskom pohraničí sme sa dostali v knihe od Lasicovej ženy k časti o podávaní obeda a následného koňaku a kávy. A tá že sa má podávať v salóniku.

Mimochodom, toto je rozdiel medzi mnou a Haileym. On by z predchádzajúceho odtavca vyrobil príbeh na 300 strán. Ja len na 258.

Ale späť k obľúbeným miestam. Keďže sa v nich dobre vychutnáva život a keďže polovičný genetický materiál po meióze sa pri následnej fúzii do zygóty akurát tak pomieša, ale rozhodne  nestráca, konkurenčný boj s potomstvom je samozrejmým výsledkom.

Ja sa snažím mať tých obľúbených miest N+2. Deti bolo treba s niekým spolodiť.

42-krát 10 mýtov o…

A teraz babo raď, kde je zdroj. Google to vo výsledkoch uvádza cca 42x

Myth #1 – Introverts don’t like to talk. This is not true. Introverts just don’t talk unless they have something to say. … Get an introvert talking about something they are interested in, and … They want everyone to just be real and honest. …. small talk as a waste of time, unless it’s with someone new they just met.

10 myths about introvertsmyth #1 – introverts don’t like to talk.this is not true. introverts just don’t talk unless they have something to say. they hate small talk. get an introvert talking about something they are interested in, and they won’t shut up for days.myth #2 – introverts are shy.shyness has nothing to do with being an introvert. introverts are not necessarily afraid of people. what they need is a reason to interact. they don’t interact for the sake of interacting. if you want to talk to an introvert, just start talking. don’t worry about being polite. – Google Search.

A to som vytiahol len anglickú verziu a len jednu zo slovosledových verzii. Ale toto kopírovanie má aj jednu výhodu. Vždy to niekto preloží.

mýtus 10: introverti se můžou „spravit“ a stát se extroverty

svět bez introvertů by byl svět s jen málo vědci, hudebníky, umělci, básníky, tvůrci filmů, doktory, matematiky, spisovateli a filozofy. krom toho existuje spousta způsobů, jak se extroverti mohou naučit komunikovat s introverty. introverti se nemohou „opravit“-stát extroverty, a zaslouží si respekt pro jejich povahu a přínos lidstvu. Studie dokonce ukázala, že podíl introvertů ve společnosti se zvyšuje s IQ.

AMICUS RES: Introvert a mýtus.

Takže je asi škoda sa rozpakovať to sem dať celé.

mýtus 1: introverti neradi mluví
nene, introverti prostě jen nemluví, dokud nemají co říct. moc nemusí nezávaznou konverzaci, ale dejte jim téma, o které se zajímají, a nezavřou hubu celé dny.
mýtus 2: introverti jsou stydliví
stydlivost nemá s introvertností nic společného. introverti se nemusí nutně bát lidí – ale potřebují důvod pro interakci… nekecají pro kecání samotné… pokud chcete mluvit s introvertem, prostě začněte mluvit. nebojte se, že byste byli neslušní
mýtus 3: introverti jsou hrubí
introverti nevidí důvod, proč chodit okolo horké kaše. nejraději by byli, kdyby každý byl prostě sám sebou a upřímný. naneštěstí to tak většinou není, takže introverti na sobě často cítí nátlak, aby zapadli – a to je vyčerpává
mýtus 4: introverti nemají rádi lidi
naopak, introverti si nesmírně váží těch pár přátel, které mají. dovedou spočítat opravdové přátele na jedné ruce. pokud máte to štěstí, že vás introvert považuje za svého přítele, pravděpodobně máte spojence na celý život.
mýtus 5: introverti neradi chodí na veřejnost
nesmysl. introverti jen jsou neradi na veřejnosti po delší dobu. taky se rádi vyhnou komplikacím s aktivitami na veřejnosti. přijímají informace a zkušenosti velice rychle, a ve výsledku nepotřebují být mezi lidmi tak dlouho jako ostatní. můžou jít domů, nabít baterky a vše to postupně zpracovat. nabíjení baterek je pro introverty naprosto zásadní.
mýtus 6: introverti vždy chtějí být sami
introverti se nebojí svých myšlenek. přemýšlí hodně. sní za bílého dne. rádi mají problémy, na kterých mohou pracovat, hádanky, které mohou řešit. můžou se ale také cítit neskutečně sami, pokud nemají nikoho, s kým by své objevy sdíleli. Touží po opravdovém a upřímném spojení – ale jen s jednou osobou najednou.
mýtus 7: introverti jsou divní
introverti jsou často individualisté. nenásledují dav. raději by byli oceňováni pro jejich neobvyklý způsob života. myslí sami za sebe a to způsobuje, že často napadají a ověřují si smysl norem. nenechají se většinou v rozhodnutích strhnout tím, že je něco populární nebo módní.
mýtus 8: introverti jsou odtažití podivíni
introverti jsou lidé, kteří se dívají hlavně „dovnitř“, věnují svou pozornost svým myšlenkám a emocím. ne že by nebyli schopní dávat pozor, co se děje okolo nich, ale jejich vnitřní svět je pro ně mnohem více podnětný a odměňující.
mýtus 9: introverti neví, jak relaxovat a bavit se
introverti většinou odpočívají doma nebo v přírodě, ne na rušných veřejných místech. nehledají vzrušení a nejsou závislí na adrenalinu. pokud je někde příliš ruchu, uzavřou se. jejich mozek je citlivější na chemickou látku dopamin. Introverti a extroverti maji každý jinou dominantní „mozkovou dráhu“ a proto fungují jinak.

A viete, že ja si to viem predstaviť?

Obzriem sa okolo seba a budem vidieť, že sa nič neskončilo – naopak: všetko sa len začalo! Sedí okolo mňa cca 140-149 pologramotných idiotov, ekonomických analfabetov, zlodejov, sociálnych inžinierov, psychopatov, šlapiek, bolševikov, polomafiánov a mafiánov, bláznov so spasiteľským komplexom – proste absolútny “výkvet” slovakistanu – a ja mám s nimi dobrovoľne stráviť v jednej miestnosti 4 roky? Počúvať tie ich grcky a prdy, čo púšťajú z huby? Snažiť sa ich presviedčať o užitočnosti a zmysplnosti tých ciest, ktoré síce dávajú občanom viacej slobody a nechávajú im viacej paňazí z toho, čo vytvoria – ale zároveň znižujú moc súdruhov politikov a objem peňazí, ktoré môžu rozkradnúť?

pieskovisko » Blog Archive » Ísť do politiky?.

Na poslancovi je pekné, že má poslaneckú imunitu na výroky spojené s výkonom mandátu. Netreba sa tak skrývať za inotaje, či absurdne čakať na iniciatívu ich prokuratúry. Môžete to povedať otvorene.

Jediné riziko, ktorého sa obávam je, je fackovanie sa. Tá jedna, to gesto, či len šermovanie, by bola premárnenou príležitosťou. Ale čo človek narobí, ak už (správne) nemá trestnoprávnu imunitu.

Akokoľvek, len asistovať pri vypúšťaní rybníka by sa mi asi málilo. To skôr, podobne ako Jožo, by som tú vodu z neho aj lavórom vynášal, len nech čím skôr ostanú ryby na suchu. Nebyť za idiota, to je motto rušenia výnimiek. A potom sa zas pobral po svojej lopatke.

Takže priatelia, je to už len na vás. Skúsenosť ma naučila, že človek na veľké veci potrebuje poštové kone. Alebo aspoň výťahára. Na to, aby človek mohol začať demontovať dnes znovu nastoľovaný socializmus, treba začať tam hore.

Neuveriteľný príbeh sa práve zavŕšil. (Od teraz to bude už len rutina.) Je fascinujúce pozorovať koniec 20. a začiatok 21. storočia so všetkými premenami, ktoré prinieslo v porovnaní s tými cca 30. predošlými.

Veď napríklad na takúto vetu bolo v ostatných cca 30. storočiach treba byť správne narodený v správnej rodine a aj v správnom poradí. Dnes stačí chcieť a urobiť to.

Dnes stačí chcieť a urobiť to.

A viete, že možno aj chcem?

Vymýšľajú dane, ktoré naplnia ciele politikárčenia ich ideových šéfov

Je dobré sa neuzatvárať pred oponentami. Ale po prelistovaní ich FB profilov  to chce následne poriadnu psychohygienu. Nie, nejde o to, že by mali mne nesympatické ľavicové názory.  Skôr je pre mňa frustrujúce to mrhanie intelektuálnym potenciálom.

Viete, nedávno som v aute počúval na Devíne rozhlasovú hru poskladanú zo slov Rudolfa Hessa. Tak ako ich sám vypovedal, či zapísal do svojich pamätí.  Aj on vykonával poctivo svoju prácu. Investoval do tej svoje práce svoj um, vzdelanie. Bol jedným malým pracovitým mravčekom.

Ja viem, a naozaj si to plne uvedomujem, že prirovnať profesionálnu prácu ministerských úradníkov k práci nemeckej vojnovej mašinérie je silná káva. Ale keď oni to naozaj myslia úprimne a určite s tými najlepšími úmyslami.  A sú to samí inteligentní profesionáli.

Každé svoje slovo podložia odbornou analýzou tabuliek, tvrdými dátami,  hodinami a hodinami rešeršnej práce, presne tak, ako ich to vysoká škola, postgraduál a MBA naučili.

Z tých profilov je vidieť ich nekonečnú vieru, že štát skutočne využije a zúročí ich tvrdú prácu pri analýze tabuliek.

Vôbec si neuvedomujú dôsledky vety, ktorú – paradoxne – som na tých profiloch videl nimi viackrát vyslovenú:

„A ano, rozhodovat o tom nakoniec maju demokraticky zvoleni politici. Kto iny?“

Slová a činy.  Nápad a realizácia.

Sú to bežní občania a priemerní voliči. S hypotékami, snami, školopovinnými deťmi. Tiež budú platiť tie dane, ktoré si práve pre seba vymysleli. Aby tie dane naplnili ciele politikárčenia ich ideových šéfov.

Charakterných treba hľadať!

Zmysel môjho hľadania charakterného človeka potvrdzuje aj jedna z názorových osobností:

A protože za logem boje s korupcí, s kterým šermují politici i média, se často schovávají i protagonisté korupce, stává se i z korupce kýč: nenávist vůči němu je jeho vlastním prvkem. Proto změna může přijít jen z periferie, z občanské společnosti, která je mimo tento zacyklený kýč. Jejími protagonisty mohou být pouze mladí vzdělaní lidé a odvážní starší občané, kteří dbají o svou integritu a jsou schopní zahlédnout pseudometamorfózu, kterou prošla naše společnost.

Pseudometamorfóza je pojem, který jsem si vypůjčil z mineralogie, a označuje klamavý vnější tvar, který neodpovídá skutečnému složení. Vzniká nahrazením původního materiálu jiným, který ale vytvoří nakonec stejný tvar, jaký měl minerál předchozí.

Karel Hvížďala » Česko je v permanentním válečném stavu.

Viete, občas človek zapochybuje, ale to neznamená, že sa vzdávam. Hlavne v ostatných dňoch, keď si pozriete moje blognutia tu, či na mojom G+konte, by sa mohlo zdať, že som rezignoval a začal sa topiť v nadávaní.

Nie, len si občas potrebujem pri tom brodení sa sračkami súčasného štátu a politického systému uľaviť.

Neexistuje ekonomické zdôvodnenie

Dve strany jednej zdanenej mince. Jedna:

So zvyšovaním registračných poplatkov ráta aj súčasný návrh zákona MF SR, ktorý by mal platiť od októbra, na rozdiel od návrhu IFP však viac zaplatíme až za autá s výkonom nad 80 kW.

„Neexistuje ekonomické zdôvodnenie, prečo by cirkulačnou a registračnou daňou mali byť zaťažení iba podnikatelia a právnické osoby,“ konštatuje IFP.

Zdanenie automobilov je pritom podľa inštitútu efektívnym, jednoduchým a spravodlivým spôsobom zdanenia majetku, pretože vlastníctvo vozidla poskytuje relatívne presnú informáciu o bohatstve zdaňovaného subjektu.

Kažimírov inštitút navrhuje zdaniť autá ďalšou daňou. Cirkulačnou – Pravda.sk.

… a tá druhá – zasraná:

Vláde má v oblasti exportu a prílevu zahraničných investícií pomáhať Rada pre podporu exportu a investícií.

Zriadenie poradného orgánu navrhol podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru).

Export a investície postráži nová rada | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Traja z piatich nových manažérov viedli štátnu lotériu, keď podpísala nevýhodnú dohodu s cyperským Lemikonom.

O päť miest v predstavenstve štátnej lotérie Tipos súťažilo 96 ľudí, no tri stoličky obsadili staronoví manažéri.

Tipos vedú opäť Počiatkovi ľudia. Prešli konkurzom | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Nasrať! Moja charakteristika štátu ako inštitúcieSúčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického.

Moja charakteristika štátu ako inštitúcie

Môžete to pozorovať spolu so mnou. Štát plní z 90% úlohy, ktoré sú pre 90% občanov nedôležité až zbytočné. Politici z 99% trávia čas politikárčením.  Obsah pojmov spojených s fungovaním štátu a politického systému je z 90% rozdielny od skutočného, teda slovníkového, terminologickému obsahu.  Až 99,9% občanov nevie správne popísať, ako funguje ich vlastný štát.  Ani ja nie a to som chodil 17 rokov do školy.

Striedavo, paralelne a súčasne bývam a pracujem na Slovensku aj v Česku. V oboch krajinách vediem plnohodnotné domácnosti. Sledujem obe politické scény, oba zdravotnícke systémy, štátne inštitúcie v oboch krajinách. Som súčasťou bežného verejného života v oboch krajinách a osobne sa ma dotýkajú občianske problémy bežného dňa Slovákov aj Čechov.

Ak sa na tieto dva štáty pozriem ako na inštitúcie, vychádza mi z môjho pozorovania jediný záver:

Slovensko aj Česko sú absurdnou paródiou na štát. Politické systémy v oboch krajinách sú podobne rovnakou absurdnou paródiou na politiku.

Namiesto toho, aby Ústava, zákony a podzákonné normy vymedzovali rámec pre každodenný život všetkých nás, životné túžby 2% občanov sú hýbateľmi neustálych zmien zákonov a vyhlášok.  Všetky tieto zmeny sa dejú len a len v záujme osobných cieľov pár percent. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinelmy, ale hracou plochou podnikania.

Ako spoločnosť nemáme žiadnu dlhodobú víziu, ktorú by zákony stelesňovali. Ak sa opýtam, 90% ľudí nebude vedieť, aké plány má jeho štát a jeho politický zástupca v horizonte 50 rokov. Naša spoločnosť nedokáže povedať ako chceme žiť o 20-50 rokov. Aké chceme mať životné prostredie, aké technológie chceme používať, aké potraviny chceme vyrábať.

Priatelia, tento text je založený na pozorovaní reálneho sveta okolo mňa. Z tohto záveru vidím jediné východisko:

Radikálne zjednodušenie, zoškrtania, zmenšenie všetkého a čohokoľvek čo nesie vo svojom pomenovaní prídavné meno „štátny“. Očistenie zákonodarného procesu až na dreň. Úlohu politického systému minimalizovať do čistej esencie samosprávnych úloh.

Bodka. Koniec návodu.

Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať.  Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického.

Som presvedčený, že jedine to každému jednému z nás prinesie viac osobného šťastia a fyzického blahobytu.

Slovník pojmov:
politika (grec.)
verejná činnosť zameraná na uplatňovanie sociálnych a politických celospoločenských záujmov, na zachovanie, rozvíjanie a upevňovanie štátnej moci
politikárčiť
podriaďovať zásadné politické otázky, úlohy a ciele malicherným (neraz i osobným) cieľom a záujmom
daň (v slovenskom práve)
platba fyzických alebo právnických osôb, ktorá je vynútiteľná, nenávratná, spravidla neúčelová, zákonom určená a pravidelne sa opakujúca, a ktorú vyberá štát a orgány miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti.
sociálny (lat.)
1. spoločenský; týkajúci sa spoločnosti, vyplývajúci zo spoločenského života; zodpovedajúci potrebám, záujmom, požiadavkám spoločnosti a pod.
2. vzťahujúci sa na hmotné zabezpečenie členov spoločnosti, na úpravy, usporiadanie spoločenských vzťahov

Socialistická logika spokojnosti so službami

V 80. rokoch minulého storočia bolo dôležité, že národné hospodárstvo šlapalo k svojej vlastnej spokojnosti. Že ľudia z neho nemali žiadny úžitok, nebolo dôležité. Hlavné boli hektárové výnosy.

Dnes som sa dočítal, ako si rochní organizátor pražskej MHD, že nemá po zmenách žiadne poroblémy.

„Zatím nemáme vůbec žádné problémy. Jezdíme na sto procent bez nějakých omezení,“ řekl zhruba ve tři čtvrtě na sedm ráno iDNES.cz dispečer Dopravního podniku. A tak to zůstalo po celé ráno.

Revoluce v pražské MHD způsobila jen drobné zmatky na zastávkách – iDNES.cz.

Viete, ak by od 1. septembra jazdila po Prahe len jedna jediná linka, bola by spokojnosť Ropidu určite 1000%.

Po zmenách tisíce ľudí cestujú dlhšie. Im je úplne jedno, že iné tisícky testujú rýchlejšie. (Síce som o tých spokojných ešte nepočul, ale mám vieru.) A mne je to úplne jedno tiež. Zmena pražskej MHD spôsobila, že ročne prídem o 99,6 hodín spolužitia s manželkou.

To rozhodne časom ocením, ako predpokladá ich kreten-expert.

Dočítané (dopočúvané): Artur Hailey – Detektiv

Tieto prázdniny sa mi niesli v duchu Detektíva. A keďže som využíval poväčšine  Google Play, tak to bolo poctivých domácich 29 dielov po cca 42 minút zvukovej knihy.

Neuveriteľne neúnavný rozprávač je ten Hailey. N-e-ú-n-a-v-n-ý!  Podrobnosti, že by sa človek z toho aj – no informačná inkontinencia ako po Xenikale. Čo nevedel to nenapísal. A že toho prípravného materiálu musel mať. Pritom príbeh tak na 20 stranovú novielku.

Zvukové knihy, to ja rád. Na mojich cestách sa mi mimoriadne osvedčili. Vlastne vďaka nim tak rád cestujem. Za ostatných 10 mesiacov už okolo haba-haba-fúru kilometrov. A hádam bude ja viac. Onehdá som si na trase Praha – Ostravsko vychutnával okrem iných aj rozprávania o TGM.

Kešky a zvukové knihy –  moja práca školiteľa kade-tade je mi vlastne koníčkom.

Vidíte, o čítaní-počúvaní píšem, nie o tej knihe. A to je vlastne  najlepšia charakteristika tej knihy. Mám rád hrubé knihy. Dlho trvajú a to je také bezpečné, plné pohody a známeho. Z knihy sa stane rituál. Detektív je síce jednoduchý príbeh, ale na dlho.  Mal som ho celé prázdniny rád. Škoda že už skončili. Detektív aj prázdniny.