Obvyklá reakcia insitného vykladača autorského práva

Web mediálne.sk upozornil, že na doméne mediahit.sk spojenej so Slovenským syndikátom novinárov sa objavujú kompletné kópie textov z iných webov. (Kulantne formulované, to mi ide)

A reakcia je obvyklá, hodná insitných webtržníkov:

S tým súhlasom, o ktorom píše pán kolega Hruška to je predsa len problematickejšie. Tak, ako právna úprava toho, čo sa na internete smie a čo nie. Podľa platnej legislatívy EÚ sme prijali právo na krátke spravodajstvo do slovenského zákona o vysielaní a retransmisii. Takže my nevykrádame cudzie texty, v súlade so zákonom zverejňujeme na webe texty na tému médií a uvádzame zdroj. Ak niekto nechce byť na stránke syndikátu novinárov, stačí nech to dá vedieť. Na rozdiel od všetkých internetových prehliadačov to budeme rešpektovať.

MEDIAHIT – Slobodný prístup k informáciám.

Slovenský novinár sa práve zaradil k ďalším vykladačom autorského zákona.

Pretože ním spomínaná novela to upravuje nasledovne:

Novela ďalej medzi iným upravuje tzv. právo na krátke spravodajstvo. Televízni vysielatelia by podľa neho mali mať právo vyrobiť z podujatia vyvolávajúceho zvýšený záujem verejnosti, na ktorého vysielanie má výhradné právo iný vysielateľ, pre svoje spravodajstva krátky záznam v dĺžke do 90 sekúnd.

Stratégie online :: MK SR: Internetové televízie sa dostanú pod zákonnú úpravu.

Takže asi má pravdu. Ak by boli tie prevzaté správy vo forme bežiaceho textu, asi by šlo o vysielanie. Ak by ten text ubehol za 90 sekúnd, tak ho môžu púšťať aj viackrát po sebe. Aha, ešte jedna podmienka. Web mediahit.sk by musel byť televíziou alebo rádiom alebo internetovým vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (video na požiadanie).

Takže nám ostáva už len starý dobrý autorský zákon a jeho citácia:

§ 25

Citácia diela

Bez súhlasu autora možno použiť krátku časť zverejneného diela vo forme citácie v inom diele len na účel recenzie alebo kritiky tohto zverejneného diela alebo na vyučovacie účely, vedeckovýskumné účely alebo umelecké účely. Takéto použitie musí byť v súlade so zvyklosťami a jeho rozsah nesmie presiahnuť rámec dôvodnený účelom citácie. Pri citácii sa musí uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo, alebo meno osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, ako aj názov diela a prameň. Za takéto použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

Čo je citácia definuje §25 zákona č. Z.z. zo 4. decembra 2003 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).

Doplnené:

Aby som to mal kompletné, tu je to odporúčanie EU:

Pri stanovovaní podmienok využitia krátkeho spravodajstva sekundárnym vysielateľom (sekundárnymi vysielateľmi) treba brať do úvahy:

a) krátke spravodajstvo použije výlučne sekundárny vysielateľ, a to len v pravidelne plánovaných spravodajských programoch,

b) v prípade organizovaného významného podujatia nesmie byť krátke spravodajstvo odvysielané skôr, ako má primárny vysielateľ možnosť zrealizovať hlavné vysielanie významného podujatia,

c) ak medzi príslušnými vysielateľmi nie je dohodnuté inak, v krátkom spravodajstve vyrobenom zo signálu primárneho vysielateľa musí byť uvedené meno a/alebo logo primárneho vysielateľa ako zdroja materiálu,

d) už odvysielané krátke spravodajstvo sa nesmie použiť opakovane okrem prípadu, ak jeho obsah priamo súvisí s iným aktuálnym podujatím,

e) sekundárny vysielateľ je po vyrobení krátkeho spravodajstva povinný zlikvidovať celý pôvodný programový materiál a o likvidácii informovať primárneho vysielateľa ,

f) krátke spravodajstvo môže byť uložené v archívoch, nesmie však byť opätovne použité s výnimkou podľa písm. d).

Odporúčanie č. R (91) 5 o práve na krátke spravodajstvo o významných podujatiach v prípadoch – Rada pre vysielanie a retransmisiu.

Major Zeman a duševné vlastníctvo na hojdačke

Na oficiálnom webe ČT „vedoucí zahraniční rubriky internetového portálu ČT24“ odkazuje kopirajtovaný obsah smerom na nejaké kópie užívateľa Mallardstube

Všech 30 případů je ke zhlédnutí na YouTube:

Major Zeman jako pravdivý obraz novodobých československých dějin? — Kultura — ČT24 — Česká televize.

Viete, nie je mi to ani za máčny mak sympatické. Pravidlá a zákony sú o predvídateľnosti. Na oficiálnom webe verejnoprávnej televízie predpokladám, že sa všetko deje podľa aktuálne platných pravidiel a zákona.

Nie každý má právne povedomie, a čo si budeme hovoriť rozprávky, ľudia dajú na zvyk, na to čo vidia u autorít. Takže publikovanie cudzích filmových výtvorov je vlastne v poriadku.

To len aby som mal zas nejakú tú ukážku pre podporu tvrdenia, že súčasné právne úpravy sú absolútne neudržateľné.

Ale ešte sa vrátim k tomu dodržiavaniu pravidiel: Aký je rozdiel medzi porušením rýchlosti na diaľnici, vyvesením kopyrajtovaného obsahu a trhacím kalendárom Maastrichtských kritérií pre Euro?

Žiaden! Je to len o charaktere nás, ktorí sme uvažovania o charaktere vôbec schopní. Lebo pre tích ostatných sme len a len pokušiteľmi. Čo mám povedať svojmu staršiemu decku, keď na svoj Youtube profil vyvesí „Pirátov z Karibiku“?!? Že je to trošku protiprávne?

Pod čiarou: Z informácii v profile Mallardstube sa k momentu publikovania tohto článku  legálnosť kópii nedá vyčítať. Oficiálny kanál by som skôr očakával tu: http://www.youtube.com/user/CeskaTelevize. A možno Major Zeman už nie je autorsky chránený.

Stále dookola ako obohraná platňa o nákupe hudby a filmov v digitálnej podobe

Autori hovoria, že nelegálnym sťahovaním prichádzajú o peniaze.

Ve své žalobě poukazuje na to, že Share-rapid za rychlejší stahování filmů vybírá poplatky – například stažení jednoho filmu stojí deset korun, půlroční neomezený přístup až šest stovek. »Share-rapid vědomě porušuje zákon, protože se obohacuje na díle, ke kterému nedrží autorská práva,« říká Svěrákův advokát František Vyskočil.

Ekonom.cz: Soud poprvé zakázal nelegální stahování filmu| zpravy.ihned.cz – Česko.

Spočítať chechtáky, to vedia. Ale ich inteligencia už nestačí na pochopenie faktu, že ak je niekto ochotný dať za stiahnutie 600 Kč za pol roka, tak mu je úúúplne jedno, komu to bude platiť. Jednoducho, nedokážem pochopiť, že nechcú tieto peniaze a súčasne hovoria, že o ne prichádzajú.

Takže zas a stále dookola: Kým si tieto peniaze nedokážu od sťahovačov vybrať autori, tak ich budú sťahovači posielať sprostredkovateľom diskového priestoru.

A stále dookola budú sťahovači hovoriť, že veď sami autori si to tak vymysleli, že keď si kúpi niekto HDD alebo DVD tak si vlastne predplatil…

A stále dookola budeme my diskofilovia nadávať na to, že si dnes nemôžem nikde legálne zaplatiť za  nejaké raritné nahrávky.  Pritom v archíve vydavateľstiev hnije matrica…

Zabudol som na nejakú obohranú platňu?

Aha, už viem: Ponuka filmov na plastových kotúčikoch už dnes neosloví ani naše domáce babičky 2.0

Autorské práva v úplnej riti

Sám autor knihy sa podieľa na šírení odkazov na ilegálnu kópiu rozhlasovej hry (natočenej podľa jeho románu) uloženú na internete.

Aký lepší dôkaz neudržateľnosti súčasného stavu v legislatívnej úprave autorských práv ešte potrebujeme?

Navyše je tu absurdný tok peňazí. Producentom obsahu evidentne nedochádza, že ak nechcú, aby sa ich obsah používal zadarmo, musia umožniť ľuďom nechať si zaň zaplatiť.

Do mojej zbierky autorskoprávnych absurdít mi týmto pribudla jedna z tých väčších perál. Žiaľ, som presvedčený, že ešte nejedno debilné riešenie nebolo vyskúšané. Takže kým dôjde na tie rozumné, ešte nejaký ten čas uplynie a niekoľko autorov poukáže na idiotizmus súčasného stavu.

Pod čiarou: Upresnenie nadpisu pre anatómie znalých čitateľov – pri pohľade per rectum by ste mali autorské práva hľadať niekde v oblasti apendixu.

Sledovanie seriálov v dnešnej ére dinosaurov

Práve prebieha na praotcovi rapidshare.com kríza marketingovej identity, ktorá celú službu rozbila na trosky. No seriály a filmy sa točia ďalej a ľudia seriály a filmy chcú aj naďalej pozerať. Slobodne, bez ochoty sa podriadiť diktátu lokacizmu tvorcov a ich producentov. Takže ľudia hľadajú, komu zaplatiť.

Mimochodom, v ostatnom čase si pripadám ako onehdá za čias Ženy za pultom. Len mi je divné, že keď to všetci žijeme v USA, chytajúc americké satelitné vysielanie ;-), prečo nás vytáča tá slovenská a česká politická komédia?!?

Jedinečná situácia

Produkt existuje, zákazníci existujú, trh existuje. Len zaplatiť nie je komu. Teda z morálneho pohľadu. Z praktického je to vlastne obvyklá situácia, kedy sa nájde niekto tretí, ktorí si dá zaplatiť za cudzí produkt.

Obvyklé problémy

Napriek jedinečnej situácie je tu nateraz obvyklí problém. Kam prejsť, ak doterajší model, či doterajšia služby prestala existovať?  Výber v oblasti služieb na zdielanie dát je obrovsky široký.  Veď ide o službu predaja cudzieho produktu, takže samozrejme obrovský.  Marek Lutonský sa podujal na nejakú analýzu. Metodika podivná no dala podnet k diskusii pod článkom. Skvelé je, že priamo pod článkom a netreba zhľadúvať ďalšie názory kade tade po twitteroch a facebookoch.

Historický exkurz

Mať blog je skvelá možnosť pozorovať vývoj. No musíte mať blog nejaký ten rok či dva, najlepšie sedem.  Keď som čítal aktuálnu analýzu služieb na zdielanie copyrajtového obsahu od Marka Lutonského uvedomil som si, že tento problém som na blogu párkrát rozoberal. Tak teda: Aký pokrok vlastne nastal?

No, v tomto prípade jednoznačne žiadny. Tá základná požiadavka morálky a etiky je stále nenaplnená. Požiadavka, aby  seriáluchtivý človek mohol zaplatiť tvorcovi.  Užívateľom je jedno akým mechanizmom, no naše svedomie by bolo spokojnejšie, keby naše činy boli v súlade s morálnym imperatívmom. Ale nateraz nevadí. Kde nie je reálna šanca, tam svedomie po nás nebliaka.

V júni 2009 som napísal: Ľudia budú autorský obsah stále viac a viac hľadať na internete. A aby bol nájditeľný musí byť k dispozícii. K dispozícii znamená 1-3 pozícia vo výsledkoch vyhľadávania na Google po zadaní logických kľúčových slov. Fakt už som starší pán a na štvrtú pozícia už nedovidím. Milí autori, opýtajte sa vašich zástupcov, čo urobili v ostatnom čase, aby boli vaše diela na 1-3 pozícii v Google? A nemyslím posledné hitúvky. Myslím vaše súborné dielo. Hm, oni bojovali za jeho vymazanie? (Zmení sa jedinečná zbierka svetového kultúrneho dedičstva na poľské 18+)

V apríli 2009 som napísal: Rozsudok nad The Pirate Bay ukázal, že  súčasná technológia robí z aktuálne platných úprav autorského práva  scenár k tragikomickej fraške. Tragické je, že  po použití jedného <a href= sa podľa súčasných právnych úprav poľahky stanete podozrivým a skutočne len po troche väčšej  námahe aj usvedčeným zločincom. Stačí, aby niekto chcel a ukázal, že vznikla škoda väčšia ako malá. A ako sa počíta škoda spôsobená vypustením kinoripu Simpsonovcov si živo pamätáme.

Projekty Googlu  Street View a Webkamerová vrstva ukazujú, že súčasná technológia robí z aktuálne platných úprav chrániacich súkromie ľudí tragikomický zdrap papiera. (Všetci sa môžeme pozerať – webkamery na Google Maps)

Dinosaury stále prežívajú

Technologický pokrok brutálne valcuje zažité predstavy, brutálne zosmiešňuje existujúce právo, brutálne zväčšuje priepasť medzi doterajším a novým videním sveta.

Kým v roku 2009 som napísal: „Je skutočne najvyšší čas, ak nie 10 minút po dvanástej začať pracovať na celkom iných celoplanetárnych právnych úpravách.“ Dnes jednoznačne tvrdím: Našu spoločnosť riadia dinosaury.

Žiadna hymna Ostravy, úmyselný trestný čin to je!

Ukradol pesničku, prerobil text a vydal. Text je chytľavý, tak je z toho hit. Ale houby s voctem hit, sprostá ostravská zlodejina je to.

Ruda z Ostravy přiznává, že by se hit do éteru vůbec nedostal, kdyby na práva čekal. Raději zariskoval a vydal ho i bez nich. „Sranda je v tom, že v Čechách je to tak, že i kdybychom o práva požádali tři měsíce dopředu, stejně nám je nedají a tím pádem by tento hit vlastně ani nemohl vzniknout. I proto jsme volili cestu získat práva až zpětně na základě úspěchu. Bohužel úspěch byl jaksi větší než jsme čekali,“ říká Michal Kavalčík.

„Vše ale samozřejmě respektuju, nyní běhají maily na nejvyšších místech a vše se řeší i s Amerikou a snad v pondělí bude vše ok,“ dodal.

Ostrava musela pryč z éteru, Ruda nemá práva na českou verzi – iDNES.cz

A ešte sa k tomu priznáva, že to ukradol úmyselne. To je ale hnus! Spomeňte si na Rudu z Ostravy, keď vám ukradnú laptop, alebo zemiaky z poľa. Alebo nejaký gauner uverejní článok z vášho blogu na svojom MFA webe.

Pod čiarou: Súčasný spôsob autorskoprávnej ochrany nie je dobrý, ale je jediný aktuálne zákonný.

Duševné vlastníctvo speje krôčik po krôčiku k zlomu

Napriek  niekoľkým excesom ako vyšitým z predminulého storočia, pomaly sa nastavujú mantinely odrážajúce novú realitu.

For Rapidshare this is the second high profile legal victory this month. Earlier, a German Court of Appeal overturned an earlier verdict in the case against the movie rental company Capelight Pictures. In the verdict it stated that RapidShare is not liable for acts of copyright infringement committed by its users.

US Court: RapidShare Not Guilty of Copyright Infringement | TorrentFreak

Bezhraničné a slobodné prostredie internetu je veľkou novinkou pre vnímanie autorských práv a duševného vlastníctva celkovo. Zdá sa ale, že máme dobre nakročené. Ešte pár (desiatok) rozhodnutí a hádam sa konečne dopracujeme k novým pravidlám aj na papieri, nie len v reálnom živote.

Blábol o autorských právach

Patrik Zandl dal dohromady úvahu o tom, kam by mal smerovať vývoj v oblasti autorských práv. Ak by som poukazoval priamo na nezmysly, ako podpora krížového financovanie (záznamy verzus koncerty),  absenciu nákladovej položky tvorby, ignoráciu existencie konečnosti autorskej ochrany v použitých príkladoch, neriešenia čo s označením autorstva  a ďalšie, asi by sme sa sporili o blábolovitosť jeho textu do súdneho dňa.

Poďme chvíľu súhlasiť

Tak to skúsme sporom. Uznajme, že má Marigold pravdu a napíšme spoločne svojho vlastného Znadla. Veď:

O krádeži má i každý školáček jasno: ukrást digitální soubor, který okopírujete a původní majitel ho stále má, pokud jste mu ho náhodou nesmazali? Najednou máte dva identické soubory, přičemž náklady na pořízení toho druhého souboru jsou plně ve vaší režii. Jeden soubor někdo vytvořil a vy jste použili svůj čas a své technické prostředky k tomu, abyste si vytvořili jeho kopii. Neukradli jste, ale zkopírovali. Můžete totéž provést s automobilem? Jistě, že můžete.

(Odkaz nebude, veď citácia je nástroj autorského práva, ktorého zmysel sme súhlasili spolu s Patrikom popierať.)

Takže priatelia, zapojte sa do kopírovania marigold.cz. A ak by sa vám málilo na chronomag.cz sa vyskytuje pár autorských textov a ani tie kompiláty a preloženiny z firemných materiálov isto nie sú na zahodenie. Veď nie je nad to, za 5 minút získať obsah a potravu pre nejaký MFA webík.

V každém případě je třeba říct si na rovinu: autorská práva nejsou žádná vyšší, přirozená práva a jejich samotná existence v dnešní podobě je nesmyslná. Jsou právní úpravou funkční v době tápání před sto lety, rozhodně nikoliv dnes. Jsou reliktem systému, jehož životnost se chýlí ke konci.

Pre fajnšmekrov: Zvláštnu prémiu získa ten, komu sa podarí vrámci živého prenosu (Facebook a Twitter ideálne) prezentovať Patrikove slová na nejakom seminári ako jeho vlastný prínos do diskusie. Možno svoje pravé autorstvo nakoniec uhádate. Morálne právo je predsa na našej strane.

Uvidíme, ako sa uplatní vizionárske riešenie. Možno budem prekvapený a naozaj žiadnu autorskoprávnu ochranu textový obsah nepotrebuje. Veď náklady na jeho tvorbu Patrik asi nemal žiadne a kde nie je hodnota, nie je čo chrániť. Otázkou potom je, čo sme si to z Marigolda vlastne okopírovali.

Koniec zadania, už len záverečné slovo

Som naozaj ďaleko od toho, aby som súčasný stav v ochrane a správe autorských práv obhajoval. Napísal som toho už naozaj dosť o tom, ako veci nefungujú a ako by mohlo autorské právo fungovať lepšie. Vytiahnem len jednu myšlienku: Chráňme duševné vlastníctvo tvrdo, ale len po krátky čas.

Napíšte si svojho Zandla

Ten, kdo vymyslel označení jméno, které na jednu stranu podsouvá, že jde o nelegální aktivitu na hranici neznámých a neprobádaných světů a zároveň se vyhýbá jednoznačně právně definovaným pojmům jako „krádež“. Proč pirátství a ne krádež? O krádeži má i každý školáček jasno: ukrást digitální soubor, který okopírujete a původní majitel ho stále má, pokud jste mu ho náhodou nesmazali? Najednou máte dva identické soubory, přičemž náklady na pořízení toho druhého souboru jsou plně ve vaší režii. Jeden soubor někdo vytvořil a vy jste použili svůj čas a své technické prostředky k tomu, abyste si vytvořili jeho kopii. Neukradli jste, ale zkopírovali. Můžete totéž provést s automobilem? Jistě, že můžete. Můžete použít svoji práci a své technické prostředky k tomu, abyste okopírovali třeba Škodu Octavia. Můžete si pomalu pilníčkem a kladivem sestavit motor, karoserii atd, dokonce můžete nakutat železnou rudu a sami si slévat ocel, abyste neměli další náklady. Důvod, proč se to takto dělá jen výjimečně, je nikoliv v lepší právní ochraně automobilů, ale proto, že „okopírovat“ automobil dá mnoho práce, většinou mnohem více, než když děláte jinou práci a za peníze z ní přijaté si automobil koupíte. Ale ano, můžete „upirátit“ i automobil. Původní majitel ho bude mít a vybudete mít svoji více či méně dokonalou kopii. svoji více či méně dokonalou kopii. Digitální, beznákladová distribuce A to je problém, který přinesla digitální distribuce.