Zamneď: Pozri, skús to takto robiť a bude nám to spolu fungovať

Výsledkom našich predsavzatí je konanie. Etické pravidlá si môžme písať koľko chceme, zákony novelizovať ob deň. Jediné čo sa počíta, je konanie.

Pripadám si v tomto svete, ako keď si čítam vo voľnom čase o kvantovej teórii či teóriách okolo vesmíru. Obe prostredia sú v extrémoch, ale sú si tak ohromne podobné. A my žijeme niekde v strede a vidíme úplne iný svet. Pritom sa skladáme z častíc a žijeme vo vesmíre.

Trošku nevadí, giga či googel nevadí. Akurát keď to urobíme v mierke ľuďom blízkej, tak sme nemorálne svine. Ak si myslíte, že máme konať v mierke malej alebo až vo veľmi veľkej, nič ste nepochopili. Ale vôbec nič.

Za troška ani pán farár nič nepovie? Veľkým číslam nikto nerozumie? Nie, stále ste to nepochopili.

Keď sa nikto nedíva, tak nevadí? Bingo, bomba, hlavička po klinčeku! To je to konanie uprostred, ktoré nás všetkých zabíja. Uberá nám strednovekovým sily. Oberá naše dospievajúce deti o ideály.

Keď sa nikto nedíva, tak nevadí! – To je to konanie, ktoré je každodennou hrôzou bez konca. Malé nenápadné podvodiky, ktoré denno-denne robíme. Jeden trošku nevadí. No znásobte si to 8-9 miliardami, čo nás je na tejto planéte a sme v riti.

Zrazu sa nám zdá ako dobrí nápad chodiť po náhodných kontrolách. Vyvesiť kamery na každý roh. Zaviesť objektívnu zodpovednosť. Už nemáme ani sily na to, aby sme sa navzájom chytali pri nemorálnom konaní, tak to necháme na roboty A roboty nás pokutujú s veľkou radosťou.

A nakoniec? Nakoniec sme v stave, že prvou myšlienkou pri pozorovaní konania kohokoľvek v našom okolí, že prvou myšlienkou je: “Malo by sa mu to zakázať!”

A takto si tu, v strede medzi malými a hyper veľkými zlodejinami žijeme. Možno by stačilo nepodvádzať? Nie, skôr byť primerane tolerantný. Dôverovať. Nechať ľudí, aby sa sami za seba hanbili. Byť príkladom, že etické a morálne konanie má zmysel. Byť príkladom.

Kdesi-kamsi som bol býval bol cestoval a nad semaforovým panáčikom bola tabuľka: Dospelí, ste príkladom pre deti!

Skúste porozmýšľať, takto v nedeľu s krvou plnou chylomikrónov, akým príkladom ste vy sami osobne pre svoje okolie. Čo z vášho správania, z vašej etiky, z vášho chápania morálky si prajete, aby bolo príkladom pre tých ľudí, ktorých stretnete dnes na ulici, v meste.

Skúsme začať uvažovať, v tom našom strede každodennosti nad tým, čo by sa stalo, ak by sme nahradili vetu: “Zakázať sa mu to musí”, za vetu “Pozri, skús to takto robiť a bude nám to spolu fungovať.”

Nebojte sa, aj ja som len priemerne zodpovedný, priemerne poctivý, priemerne dokonalý, priemerne výhovorkový. Ale snažím sa byť príkladom, za ktorý by som sa ani ja nehanbil, keby som ho mal hodnotiť.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Zamneď: Dva pohľady na etiku a život uprostred

Výsledkom našich predsavzatí je konanie. Etické pravidlá si môžme písať koľko chceme, zákony novelizovať obdeň. Jediné čo sa počíta, je konanie.

Dva texty:

Marigold.cz » Tři novináři na vrub korupce
Niečo vo farmabiznize smrdí

Za trošku ani pán farár nič nepovie?

Druhý odkaz je odkaz do Googlu, ktorý odkazuje jednak na originál vo walled garden a jednak na nelegálne kópie dostupné v plnom znení. To len aby bolo jasné, prečo som stále a pravidelne proti postihovaniu odkazovania.

A pritom aj to odkazovanie, aj tie darčeky či podpora vzdelávania, to všetko je o morálke a o ospravednení mierou. Trošku, do 250 Kč, preplatenie dopravy, odkazy…

Pripadám si, ako keď si čítam vo voľom čase o kvantovej teórii či teóriách okolo vesmíru. Obe prostredia sú v extrémoch, ale sú si tak ohromne podobné. A mi žijeme niekde v strede a vidíme úplne iný svet. Pritom sa skladáme z častíc a žijeme vo vesmíre.

Trošku nevadí, giga či googel nevadí. Akurát keď to urobíme v mierke ľuďom blízkej, tak sme nemorálne svine. Ak si myslíte, že máme konať v mierke malej alebo až vo veľmi veľkej, nič ste nepochopili. Ale vôbec nič.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Zamneď: Teplý bonz z príčin nepatrných či prechodných

Zdalo sa mi celkom užitočné, nahlásiť keď niekto porušuje pravidlá. Keď si firma namiesto stránky založí osobný profil a spamuje. A potom som sa zamyslel.

Možno by som sa ani nebol, ale na Twitteri sa urodilo toto hľa:

“Udávání svých blízkých požadovaly opresivní režimy, jako Caligulův Řím, KGB, Stasi, Facebook”:

Twitter / keff85: “Udávání svých blízkých ….

Toto je Zamyslenie na nedeľu. Neočakávajte vyriešenie dilemy, definovanie pravidiel. Skôr podnet na zamyslenie aj toho vášho obsahu mozgovne.

Máme v spoločnosti vyriešené represívne zložky. Možno je fajn, keď sa občania angažujú a nenechajú ostatných, aby robili bordel. Byť priposraný a alibisticky si zavolať policajtov na pomoc?

Facebook je súkromná firma, tak nech si zaplatí debordelizáciu.  Nech sa snaží a keď sa nebude, ľudia zahlasujú odchodom ku konkurencii. Alebo máme radi ten produkt a prečo teda nepomôcť pri jeho kultivovaní?

Nesúďte a nebuďte ľahostajní. Dva zásadné a často protichodné imperatívy.

Aj ja by som sa pokojne mohol na to vykašľať. Načo sa tu producírovať a ísť so svojimi otvorenými postojmi do jamy levovej vás – anonymných čitateľov? No potrebujem to ja? Dva-trikrát sa preklepnem, tri-štyrikrát zblbnem ypsilón a neostáva mi len sa sebaironicky opýtať: “A ftipkuje sa ti dobre na môj účet?”

Nedávno som kdesi (nelinkujem bezcharakterné prasce) čítal, ako niekto, kto sa otvorene priznáva k absolútnej ignorácii dopravných predpisov, je pobúrený, keď ho ľudia bonzujú. Čudoval sa, že to hádam musí mať taký bonzák ako koníček, alebo čo.  Takže ak je niekto priemerne poctivý a priemerne zodpovedný, tak sa isto nájde chvíľa, keď by bol  radšej, ak by občianske riešenie probnlémov bolo naozaj charakteristika opresívnych režimov a inštitúcii.

Potom tu máme biele vrany vynášané do nebies. Ľudí, ktorých za ich občiansku statočnosť, z bezpečnej vzdialenosti a potichúčky obdivujeme a chválime.

Teplý bonz je asi otázkou charakteru. Od charakterného môže byť oprávnený. Ale kto je a kto nie je charakterný? Kto má teda oprávnenie?

Viete, málokedy ide o život. Väčšinou je to len otázka nepohodlia. Navyše často spojená s problémom definovania primeraného pohodlia. Ale čo ak je to naopak? A keďže väčšina nášho života sa točí okolo pohodlia, je viac ako dôležité riešiť aktívne čo nás tak úplne bytostne nepáli?

Pokladáme za samozrejmé pravdy, že všetci ľudia sú stvorení sebe rovní a sú obdarení istými neodňateľnými právami, medzi ne patrí právo na život, slobodu a budovanie osobného šťastia. K zaisteniu týchto práv sa ustanovujú vlády, odvodzujúce svoju moc so súhlasom ľudí, ktorým vládnu. Kedykoľvek začne byť niektorá vláda týmto cieľom na prekážku, má ľud právo ju vymeniť alebo zrušiť a ustanoviť vládu novú, ktorá by bola založená na takých zásadách a mala svoju právomoc upravenú takým spôsobom, ako uzná ľud za vhodné pre zaistenie svojej bezpečnosti a svojho šťastia. Je pravdou, že prezieravosť velí, aby sa vlády už ustanovené nemenili z príčin nepatrných ani prechodných a i celá skutočnosť ukázala, že ľudia, ak je zlo znesiteľné, sú skôr naklonení ho znášať, než aby sa domáhali svojich práv tým, že zrušia životné formy, na ktoré si zvykli.

Avšak, keď dlhý rad prípadov zneužitia moci a skutkov bezprávia, sledujúcich neustále rovnaký cieľ, svedčí o úmysle podrobiť ľudí úplnou krutovládou, tak je ich právom a priamo povinnosťou, takú vládu zvrhnúť a postarať sa o nových strážcov svojej budúcej bezpečnosti.

Deklarácia nezávislosti USA sa vám zdá ako kanón na vrabce? Nie, nie je. Naopak, podľa mňa je to kľúčový dokument, ktorý nám radí, ako máloktorý iný.

Nepohodlie je práve tým indikátorom, “že prezieravosť velí, aby sa vlády už ustanovené nemenili z príčin nepatrných ani prechodných…”. Za naše nepohodlie vyťahovať kanón? Kvôli ochrane zdravia a života? To už je možno námet na zamyslenie pre bratov Čechov, či potravinový problém s metanolom je len nepohodlím prohibície alebo ide o život a vláda to posrala.

A nehovorte mi v komentároch, že je rozdiel medzi nahlásením na Facebooku a 146km/h za 1000 Sk na tri krále. Nie je. Oboje je len o nepohodlí. Nepohodlí pri marketingu FB-stránky či nepohodlí na prázdnej diaľnici. Pravidlá sa majú dodržiavať. Na Facebooku aj na cestách. Ja viem, a verte mi naozaj viem, že to ide ťažko. Ale snažím sa. A čo vy?

Najlepšie by bolo, ak by boli všetci charakterní a morálni. To by sme nemuseli riešiť čo s bezcharakternými sviňami spravujúcimi dedinské radary. Ale stretli ste za ostatných 7 dní nejakú výchovnú akciu? Niečo, čo neútočilo na najnižšie pudy, ale vychovávalo, poučovalo, viedlo k zamysleniu, podporilo dobro v nás? Stretli ste nejakú morálnu autoritu, ktorá by vás zahanbovala svojim životom?

Život je jeden z najťažších. A “naše vlast nevzkvétá.”

Zdieľajte obsah s priateľmi:

3x KO morálke

Etický je ten, ktorý vie aké sú pravidlá. Morálny ich žije.

Zdravotne ťažko postihnutý Adam sa s kamarátmi išiel najesť do jednej z bratislavských pizzérií. Chuť na taliansku špecialitu ho prešla ešte predtým ako do reštaurácie vstúpil.

Personál ho totiž upozornil, že s nakúpnými a invalidnými vozíkmi je vstup zakázaný. Dôvod? Vozíky údajne obíjajú stoly a interiér pizzérie.

Bratislava: Vozíčkara nepustili do reštaurácie. Vraj im obije stoly – tvnoviny.sk.

Aha, myslíte, že hrám na city. No dobre, tak trochu o tých, ktorí aj drsné zaobchádzanie môžu zniesť.

Na pripomenutie – denník SME začiatkom týždňa odhalil, že štúdium ministra Richtera, najmä získanie bakalárskeho diplomu z práva, vykazuje viaceré vážne otázniky. Diplom má dátum január 2002, ale ešte o niekoľko mesiacov neskôr rektor aj dekan verejne vyhlasovali, že diplomy nepodpísali a nepodpíšu. Minister si nevie spomenúť ani na tému svojej záverečnej práce. O ďalšom expresnom štúdiu zakončenom titulmi JUDr. ani nehovoriac.

Medzitým som ešte pána predsedu výboru Mamojku upozornil na čl. 6 ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorý hovorí, že verejný funkcionár má vopred oznámiť, ak vystupuje k niečomu, na čom môže mať osobný záujem. A keďže pán profesor Mamojka bol určitý čas dekanom fakulty, kde pán Richter študoval, keď tam študoval, je na jeho zvážení, či určitý konflikt záujmov nemá.

Na to mi poslanci SMERu vysvetlili, že tomu nerozumiem a že takýto podnet je nekvalifikovaný rovnako ako iné podobné podnety mimovládnych organizácií, ktoré dostávali v minulých obdobiach a hádzali ich do koša.

Podozrivé diplomy pre našich sú zo zásady v poriadku. Blog – Miroslav Beblavý (blog.sme.sk).

Viete priatelia, regulácie, zákony, vyhlášky sú v podstate úplne o ničom.  Každá jedna regulácia vyprovokuje dvojnásobnú intelektuálnu snahu na svoje obídenie.  Navyše, ako v susednom Česku, dopadne kvôli pár hovädám na tisíce ostatných.

Mluvčí ministerstva Vlastimil Sršeň doplnil, že souhlas obou rodičů byl dán do zákona o zdravotních službách na žádost organizací hájících lidská práva. Zákon je součástí reformního balíku a je účinný od 1. dubna. Ministerstvo očekává, že přijetí novely bude rychlé. “Jedná se o technickou novelu, která usnadní občanům život.

Heger otočil. Na léčbu dítěte bude stačit souhlas jednoho rodiče | Zprávy z domova | www.lidovky.cz.

Čoskoro to bude 40 rokov, čo tu pobehujem po svete. Čím dlhšie žijem, tým radšej mám svojho psa. Ktorého nemám.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Stačí inžinier, ja si nepotrpím!

Skúste pouvažovať, ako by sa uplatnil a aké problémy by mal absolvent gymnázia, ktorý by nastúpil ako váš nový kolega na pozícii, kde sa požadujú špecifické vysokoškolské vedomosti.

Podľa Beblavého je to o motivácii. „Na niektoré pozície sa zvýšili oficiálne kvalifikačné nároky, trebárs v štátnej správe. Ak je celý prvý ročník sociálnej práce na škole obsadený ľuďmi z jedného úradu alebo len policajtmi, asi je jasné, že tam všetci nie sú, lebo chcú, ale preto, lebo potrebujú titul pre zamestnanie.“

SME.sk | Veľký biznis: Diplomovka na kľúč v akcii za pár stoviek eur.

Viete, ani mi ten plagiátorský biznis nevadí. Ako audítor a konzultant pre procesné riadenie v lekárenstve som naučený hľadať a vymýšľať podvodné chodníčky. Aby som mohol majiteľom pomáhať tieto podvody ich zamestnancov odhaľovať. Ale hlavne vytvárať také postupy, aby na podvody nebolo miesto. Občas sa dokonca zadarí a zavedieme podvodníka priamo k samoudaniu.

No základnou úlohou je, aby tí, čo dodržiavajú interné smernice, aby z toho dodržiavania profitovali. Aby mali napríklad väčšie prémie, menej práce. Ale nie len preto, že dodržiavajú nejaký zdrap papiera. Ale preto, že vďaka využitiu toho zdrapu papiera dosiahnu také výsledky, ktoré im zvýšia ich plat. Alebo aspoň uľahčia prácu.

Čože, napísať nejaký procesný model, to je otázka na pol hodinku. Ale tomu predchádza niekedy aj 2-3 dňová oponentúra pri ktorej sa hľadajú motivácie majiteľov a motivácie zamestnancov.  Všetci by najradšej ostatných niekam tlačili, namiesto toho, aby ostatných za sebou ťahali. O dobrovoľnom nasledovaní vďaka osobnej motivácii ani nehovoriac.

Ja viem, počas školy alebo tesne po nej je obľúbeným chýrom: “Načo sa to učím, aj tak to nikdy nebudem potrebovať.”   Možno týmto idiotom nikto nepovedal, že to čo sa učia má také a také využitie. Viete, možno sa to stalo preto, že ich aj učia idioti.

A to je ten dôvod, prečo mi to plagiátorstvo nevadí. Učiť sa od idiotov je vlastne veľmi škodlivé. Podvádzať ich snahu o ich idiotský spôsob vzdelávania je v konečnom dôsledku pre spoločnosť užitočné. Možno sa vďaka tomu podarí vykoreniť túžbu po vyššom počet vysokoškolákov.

Vysokoškolákov vraj potrebujeme. Nemyslím v zmysle absolvent vysokej školy, ale v zmysle navštevujúci vysokú školu. Veď je to 5-7 rokov, počas ktorých im nemusíme z našich daní vyplácať podporu v nezamestnanosti. Akurát Španieli nedávno prišli na to, že po 5-7 rokoch títo ľudia predsa len tú podporu v nezamestnanosti potrebujú.

Vraj až 40% mladých ľudí v európskom regióne Španielsko nemá prácu. Čudujete sa? Ja teda vôbec nie. Ak absolvovali 5-7 rokov v rukách idiotov, ktorí ich učili veci bez vysvetlenia na čo  majú tie vedomosti potom použiť…

A veď možno je to vlastne dobre, že sú nezamestnaní. Predstavte si, že by človek, ktorý netuší prečo sa potrebuje naučiť nejakú vysokoškolskú vedomosť, vyšiel do praxe. Len by rozmnožil tú haldu idiotov.

Pod čiarou: Ja si potrpím. Aj na pán, aj na magister farmácie. Ja totiž práve vedomosti získané na tej škole denno-denne úspešne predávam.

Zdieľajte obsah s priateľmi: