Poslanci si pri previerkach sudcov určite robia srandu

Úplatky, opitý v práci, trestná činnosť. Na to naozaj potrebujeme meniť Ústavu, aby sa za toto vyhadzovali z práce? Kua, keby toto tolerovala moja profesná Komora, tak ju ministerstvo dávno rozpustí v kyseline.

Tajné služby či polícia by operatívne informácie o sudcoch odovzdali NBÚ, ktorý by ich posunul Súdnej rade. Tá by vydala odporúčanie prezidentovi, ktorý by určil, či je sudca spôsobilý funkciu vykonávať.

Na rozdiel od štandardnej bezpečnostnej previerky sa podľa Kaníka pri sudcoch budú preverovať najmä tri veci – či nie je sudca vo veľkej hmotnej núdzi, či nie je závislý od alkoholu, alebo drog a či nemá väzby na kriminálne živly.

Zdroj:  SME.sk | Previerky sudcov chcú okrem Smeru a KDH aj SDKÚ a ďalší.

Keď si tak čítam texty¨, ktoré rozoberajú pripravovanú zmenu Ústavy z dielne koalície SMER+KDH, pripadám si ako v nefalšovanom KocúrkovePamáte nie? Veselohra v troch dejstvách od Jana Chalupkovie – Kocúrkovo: alebo Len aby sme v hanbe nezostali.

To naozaj nemôže policajt vyšetrovať dávanie úplatkov? To naozaj sú predsedovia okresných a krajských súdov takí pomätení, že kryjú potácajúcich sa opitých podriadených? To si nikto z väzenskej stráže na vrátnici súdu nepustí nikdy hubu na špacír? Naozaj novinári nedokážu stepovať pred domom známeho spiťáka, aby ho 3-4 či 7-krát ukázali ako na mol opitého?  Naozaj po tom nie je spoločenská objednávka? Fakt by sa to v Novom Čase neujalo aspoň na 8 strane?

Ja myslím, že si poslanci z nás robia skutočne srandu. To nemôžu myslieť vážne. Fakt nie.

Najväčším rizikom je, že sudcu, na ktorého pri previerke nájdu kompromitujúce materiály, Súdna rada nechá súdiť ďalej. Rizikom je to preto, že priamo ovplyvňovať (vydierať) ho bude môcť každý, kto ten spis videl (tajná služba, členovia Súdnej rady).

Rizikom je aj opak – že kvalitného (a morálneho) sudcu na základe nedokázateľných tvrdení (operatívnych informácií) vyštvú z justície.

Celé to teda stojí a padá na dvoch veciach:

že „dodávateľ“ previerky (NBÚ alebo niektorá tajná služba), dodá skutočne kvalitné (relevantné a pravdivé) informácie – teda, že pri previerkach sudcov nepodľahne pokušeniu z niektorého spisu niečo „ubrať“ a k inému zasa niečo „pridať“;

že Súdna rad bude objektívna a morálna.

Zdroj:  Prečo sú previerky sudcov tragický nápad – Aliancia Fair play (blog.sme.sk).

Áno, toto presne sa tou novelou Ústavy pripravuje. Legálne zhromažďovanie kompromitujúcich materiálov na všetkých sudcov prostredníctvom hlavných aktérov Shootyho karikatúr. 

To naozaj musí byť vtip. Pretože v takom štáte sa proste nedá žiť. Proste nedá. V štáte, kde tisícka ľudí má voľný prístup do kompromitujúcim materiálom. Debilkovia moji, to si už naozaj nikto nepamätáte čo našiel Mečiar na stole?

“Ako obyčajne som pracoval vo svojej kancelárii na úrade vlády. O 23.45 som si odskočil na záchod a keď som sa o 23.48 vrátil, na mojom stole ležala zapečatená obálka s magnetofónovou páskou. Neviem, ako sa tam mohla dostať, ale zo záznamu je jasné, že ho urobil Gy. Horn magnetofónom tajne skrytým pod svojím sakom,” vysvetlil pre Ústrednú tlačovú kanceláriu (ÚT KA) V. Mečiar.

Zdroj:  SME.sk | V. Mečiar našiel pásku na stole *osobitná správa.

Ja viem, skurvené súvislosti. S každého dobrého nápadu urobia smradľavú sračku. Nie! Nie súvislosti. Ale skúsenosti a morálne očakávania od nás samých.

Súdna moc je v riti. O tom nie je pochýb. Dokonca poznáme aj presný dátum. Konkrétne presne od 5.2.2010. Pamätám si to presne písmenami môjho blogu:

Logika v hajzli, morálka v hajzli, demokracia… škoda reči. A taký pekný článok mám napísaný. Ale neodvážim sa ho vydať.  A myslím to s plnou vážnosťou. Pod takýmito súdmi naozaj nie.

Prosím, zadržte za mŕtve ideály, zavraždenú etiku a zmasakrovanú morálku minútu ticha.

A aby som nezabudol, prosím vás, keď budete tíško odchádzať, tak nech posledný zhasne.

Zdroj:  Sudcovia ukončili obdobie demokracie na Slovensku | M+M+M+M (4M).

Vtedy vyvrcholila naša ľahostajnosť

My nesmieme byť zavčasu sprostí, lenivý a ľahostajní

Súdnictvo je tretím pilierom demokracie. Je nezávislé a ním formulovaná pravda je v súlade s duchom národa a literou zákona. Sudcovia sú intelektuálnou elitou z nás a  vyvolili sme si ich spomedzi nás na základe využitia tých najprísnejších mechanizmov. Zverili sme im právo vynášať súdy nad našimi životmi a dobrovoľne sme sa rozhodli bezpodmienečne sa podrobovať nimi vyslovenej pravde.

A potom prídu pochybnosti o rozsudkoch. Kým sa nás to netýkalo, tak to ľahostajne necháme plynúť. A dnes sme veľmi prekvapení, že nás naša lenivosť a ľahostajnosť dobehla.

Nechávame bez povšimnutia, že sudcov vyberajú beškrupulózni. Že sú pravidlá výberu sudcov  podliezané. Že je kvalita právnických plzeňsko-šamorínskych fakúlt biedna. Že sa k titulom, profesorov – garantov vzdelávania – dostávajú ľudia nespĺňajúci kritériá ani len na odborného asistenta vysokej školy zo stredu celosvetového rebríčka.

Ak máte pochybnosti o správnosti výroku súdu, spochybňujete vlastnú schopnosť nás všetkých si vybrať dobrých sudcov. V momente dnešného rozsudku je už na všetky náreky neskoro.

Tam niekde, pri výbere svojich zastupiteľov, tam niekde, pri súhlase s drobným každodenným podvůdkem je dôvod toho vášho vnútorného nesúhlasu. Tie obálky putujúce z rúčky do rúčky v zasadačkách kapitánov priemyslu sú súčasťou jedného veľkého kolobehu morálky a etiky, ktorého sme každý jeden z nás každý jeden deň pri každom jednom verejnom prejave súčasťou.

Do prdele, veď to tu okolo nás vyzerá ako by niekto vyhlásil preteky, kto bude väčšia nemorálna sviňa. Už to tak musí byť, normálne tu prebieha regulárny závod o to kto viac a nechutnejšie odrbe blížneho svojho. Heslo preteku je: Kto neoje****, oje**** svoju rodinu.

Ach jo! kam sa podel ten morálny imperatív v nás? Je to na zaplakanie. Keď pôjde najbližšia raketa na Mars, dajte mi vedieť. Zatiaľ si skrátim čas pri stolnej hre Ivana Mládka “Soudruhu nezlobse”. Dúfam, že sa mi podarí včas zohnať kartičku “Kompromaitujúce materiály na člena previerkovej komisie”. Rok 1970 sa blíži priatelia.

Pod čiarou: riešenie som načrtol už v septembri 2012 v článku: Moja charakteristika štátu ako inštitúcie | M+M+M+M (4M).

 

Zdieľať?

Zamneď: Dva pohľady na etiku a život uprostred

Výsledkom našich predsavzatí je konanie. Etické pravidlá si môžme písať koľko chceme, zákony novelizovať obdeň. Jediné čo sa počíta, je konanie.

Dva texty:

Marigold.cz » Tři novináři na vrub korupce
Niečo vo farmabiznize smrdí

Za trošku ani pán farár nič nepovie?

Druhý odkaz je odkaz do Googlu, ktorý odkazuje jednak na originál vo walled garden a jednak na nelegálne kópie dostupné v plnom znení. To len aby bolo jasné, prečo som stále a pravidelne proti postihovaniu odkazovania.

A pritom aj to odkazovanie, aj tie darčeky či podpora vzdelávania, to všetko je o morálke a o ospravednení mierou. Trošku, do 250 Kč, preplatenie dopravy, odkazy…

Pripadám si, ako keď si čítam vo voľom čase o kvantovej teórii či teóriách okolo vesmíru. Obe prostredia sú v extrémoch, ale sú si tak ohromne podobné. A mi žijeme niekde v strede a vidíme úplne iný svet. Pritom sa skladáme z častíc a žijeme vo vesmíre.

Trošku nevadí, giga či googel nevadí. Akurát keď to urobíme v mierke ľuďom blízkej, tak sme nemorálne svine. Ak si myslíte, že máme konať v mierke malej alebo až vo veľmi veľkej, nič ste nepochopili. Ale vôbec nič.

Zdieľať?

Zamneď: Teplý bonz z príčin nepatrných či prechodných

Zdalo sa mi celkom užitočné, nahlásiť keď niekto porušuje pravidlá. Keď si firma namiesto stránky založí osobný profil a spamuje. A potom som sa zamyslel.

Možno by som sa ani nebol, ale na Twitteri sa urodilo toto hľa:

“Udávání svých blízkých požadovaly opresivní režimy, jako Caligulův Řím, KGB, Stasi, Facebook”:

Twitter / keff85: “Udávání svých blízkých ….

Toto je Zamyslenie na nedeľu. Neočakávajte vyriešenie dilemy, definovanie pravidiel. Skôr podnet na zamyslenie aj toho vášho obsahu mozgovne.

Máme v spoločnosti vyriešené represívne zložky. Možno je fajn, keď sa občania angažujú a nenechajú ostatných, aby robili bordel. Byť priposraný a alibisticky si zavolať policajtov na pomoc?

Facebook je súkromná firma, tak nech si zaplatí debordelizáciu.  Nech sa snaží a keď sa nebude, ľudia zahlasujú odchodom ku konkurencii. Alebo máme radi ten produkt a prečo teda nepomôcť pri jeho kultivovaní?

Nesúďte a nebuďte ľahostajní. Dva zásadné a často protichodné imperatívy.

Aj ja by som sa pokojne mohol na to vykašľať. Načo sa tu producírovať a ísť so svojimi otvorenými postojmi do jamy levovej vás – anonymných čitateľov? No potrebujem to ja? Dva-trikrát sa preklepnem, tri-štyrikrát zblbnem ypsilón a neostáva mi len sa sebaironicky opýtať: “A ftipkuje sa ti dobre na môj účet?”

Nedávno som kdesi (nelinkujem bezcharakterné prasce) čítal, ako niekto, kto sa otvorene priznáva k absolútnej ignorácii dopravných predpisov, je pobúrený, keď ho ľudia bonzujú. Čudoval sa, že to hádam musí mať taký bonzák ako koníček, alebo čo.  Takže ak je niekto priemerne poctivý a priemerne zodpovedný, tak sa isto nájde chvíľa, keď by bol  radšej, ak by občianske riešenie probnlémov bolo naozaj charakteristika opresívnych režimov a inštitúcii.

Potom tu máme biele vrany vynášané do nebies. Ľudí, ktorých za ich občiansku statočnosť, z bezpečnej vzdialenosti a potichúčky obdivujeme a chválime.

Teplý bonz je asi otázkou charakteru. Od charakterného môže byť oprávnený. Ale kto je a kto nie je charakterný? Kto má teda oprávnenie?

Viete, málokedy ide o život. Väčšinou je to len otázka nepohodlia. Navyše často spojená s problémom definovania primeraného pohodlia. Ale čo ak je to naopak? A keďže väčšina nášho života sa točí okolo pohodlia, je viac ako dôležité riešiť aktívne čo nás tak úplne bytostne nepáli?

Pokladáme za samozrejmé pravdy, že všetci ľudia sú stvorení sebe rovní a sú obdarení istými neodňateľnými právami, medzi ne patrí právo na život, slobodu a budovanie osobného šťastia. K zaisteniu týchto práv sa ustanovujú vlády, odvodzujúce svoju moc so súhlasom ľudí, ktorým vládnu. Kedykoľvek začne byť niektorá vláda týmto cieľom na prekážku, má ľud právo ju vymeniť alebo zrušiť a ustanoviť vládu novú, ktorá by bola založená na takých zásadách a mala svoju právomoc upravenú takým spôsobom, ako uzná ľud za vhodné pre zaistenie svojej bezpečnosti a svojho šťastia. Je pravdou, že prezieravosť velí, aby sa vlády už ustanovené nemenili z príčin nepatrných ani prechodných a i celá skutočnosť ukázala, že ľudia, ak je zlo znesiteľné, sú skôr naklonení ho znášať, než aby sa domáhali svojich práv tým, že zrušia životné formy, na ktoré si zvykli.

Avšak, keď dlhý rad prípadov zneužitia moci a skutkov bezprávia, sledujúcich neustále rovnaký cieľ, svedčí o úmysle podrobiť ľudí úplnou krutovládou, tak je ich právom a priamo povinnosťou, takú vládu zvrhnúť a postarať sa o nových strážcov svojej budúcej bezpečnosti.

Deklarácia nezávislosti USA sa vám zdá ako kanón na vrabce? Nie, nie je. Naopak, podľa mňa je to kľúčový dokument, ktorý nám radí, ako máloktorý iný.

Nepohodlie je práve tým indikátorom, “že prezieravosť velí, aby sa vlády už ustanovené nemenili z príčin nepatrných ani prechodných…”. Za naše nepohodlie vyťahovať kanón? Kvôli ochrane zdravia a života? To už je možno námet na zamyslenie pre bratov Čechov, či potravinový problém s metanolom je len nepohodlím prohibície alebo ide o život a vláda to posrala.

A nehovorte mi v komentároch, že je rozdiel medzi nahlásením na Facebooku a 146km/h za 1000 Sk na tri krále. Nie je. Oboje je len o nepohodlí. Nepohodlí pri marketingu FB-stránky či nepohodlí na prázdnej diaľnici. Pravidlá sa majú dodržiavať. Na Facebooku aj na cestách. Ja viem, a verte mi naozaj viem, že to ide ťažko. Ale snažím sa. A čo vy?

Najlepšie by bolo, ak by boli všetci charakterní a morálni. To by sme nemuseli riešiť čo s bezcharakternými sviňami spravujúcimi dedinské radary. Ale stretli ste za ostatných 7 dní nejakú výchovnú akciu? Niečo, čo neútočilo na najnižšie pudy, ale vychovávalo, poučovalo, viedlo k zamysleniu, podporilo dobro v nás? Stretli ste nejakú morálnu autoritu, ktorá by vás zahanbovala svojim životom?

Život je jeden z najťažších. A “naše vlast nevzkvétá.”

Zdieľať?

3x KO morálke

Etický je ten, ktorý vie aké sú pravidlá. Morálny ich žije.

Zdravotne ťažko postihnutý Adam sa s kamarátmi išiel najesť do jednej z bratislavských pizzérií. Chuť na taliansku špecialitu ho prešla ešte predtým ako do reštaurácie vstúpil.

Personál ho totiž upozornil, že s nakúpnými a invalidnými vozíkmi je vstup zakázaný. Dôvod? Vozíky údajne obíjajú stoly a interiér pizzérie.

Bratislava: Vozíčkara nepustili do reštaurácie. Vraj im obije stoly – tvnoviny.sk.

Aha, myslíte, že hrám na city. No dobre, tak trochu o tých, ktorí aj drsné zaobchádzanie môžu zniesť.

Na pripomenutie – denník SME začiatkom týždňa odhalil, že štúdium ministra Richtera, najmä získanie bakalárskeho diplomu z práva, vykazuje viaceré vážne otázniky. Diplom má dátum január 2002, ale ešte o niekoľko mesiacov neskôr rektor aj dekan verejne vyhlasovali, že diplomy nepodpísali a nepodpíšu. Minister si nevie spomenúť ani na tému svojej záverečnej práce. O ďalšom expresnom štúdiu zakončenom titulmi JUDr. ani nehovoriac.

Medzitým som ešte pána predsedu výboru Mamojku upozornil na čl. 6 ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorý hovorí, že verejný funkcionár má vopred oznámiť, ak vystupuje k niečomu, na čom môže mať osobný záujem. A keďže pán profesor Mamojka bol určitý čas dekanom fakulty, kde pán Richter študoval, keď tam študoval, je na jeho zvážení, či určitý konflikt záujmov nemá.

Na to mi poslanci SMERu vysvetlili, že tomu nerozumiem a že takýto podnet je nekvalifikovaný rovnako ako iné podobné podnety mimovládnych organizácií, ktoré dostávali v minulých obdobiach a hádzali ich do koša.

Podozrivé diplomy pre našich sú zo zásady v poriadku. Blog – Miroslav Beblavý (blog.sme.sk).

Viete priatelia, regulácie, zákony, vyhlášky sú v podstate úplne o ničom.  Každá jedna regulácia vyprovokuje dvojnásobnú intelektuálnu snahu na svoje obídenie.  Navyše, ako v susednom Česku, dopadne kvôli pár hovädám na tisíce ostatných.

Mluvčí ministerstva Vlastimil Sršeň doplnil, že souhlas obou rodičů byl dán do zákona o zdravotních službách na žádost organizací hájících lidská práva. Zákon je součástí reformního balíku a je účinný od 1. dubna. Ministerstvo očekává, že přijetí novely bude rychlé. “Jedná se o technickou novelu, která usnadní občanům život.

Heger otočil. Na léčbu dítěte bude stačit souhlas jednoho rodiče | Zprávy z domova | www.lidovky.cz.

Čoskoro to bude 40 rokov, čo tu pobehujem po svete. Čím dlhšie žijem, tým radšej mám svojho psa. Ktorého nemám.

Zdieľať?

Stačí inžinier, ja si nepotrpím!

Skúste pouvažovať, ako by sa uplatnil a aké problémy by mal absolvent gymnázia, ktorý by nastúpil ako váš nový kolega na pozícii, kde sa požadujú špecifické vysokoškolské vedomosti.

Podľa Beblavého je to o motivácii. „Na niektoré pozície sa zvýšili oficiálne kvalifikačné nároky, trebárs v štátnej správe. Ak je celý prvý ročník sociálnej práce na škole obsadený ľuďmi z jedného úradu alebo len policajtmi, asi je jasné, že tam všetci nie sú, lebo chcú, ale preto, lebo potrebujú titul pre zamestnanie.“

SME.sk | Veľký biznis: Diplomovka na kľúč v akcii za pár stoviek eur.

Viete, ani mi ten plagiátorský biznis nevadí. Ako audítor a konzultant pre procesné riadenie v lekárenstve som naučený hľadať a vymýšľať podvodné chodníčky. Aby som mohol majiteľom pomáhať tieto podvody ich zamestnancov odhaľovať. Ale hlavne vytvárať také postupy, aby na podvody nebolo miesto. Občas sa dokonca zadarí a zavedieme podvodníka priamo k samoudaniu.

No základnou úlohou je, aby tí, čo dodržiavajú interné smernice, aby z toho dodržiavania profitovali. Aby mali napríklad väčšie prémie, menej práce. Ale nie len preto, že dodržiavajú nejaký zdrap papiera. Ale preto, že vďaka využitiu toho zdrapu papiera dosiahnu také výsledky, ktoré im zvýšia ich plat. Alebo aspoň uľahčia prácu.

Čože, napísať nejaký procesný model, to je otázka na pol hodinku. Ale tomu predchádza niekedy aj 2-3 dňová oponentúra pri ktorej sa hľadajú motivácie majiteľov a motivácie zamestnancov.  Všetci by najradšej ostatných niekam tlačili, namiesto toho, aby ostatných za sebou ťahali. O dobrovoľnom nasledovaní vďaka osobnej motivácii ani nehovoriac.

Ja viem, počas školy alebo tesne po nej je obľúbeným chýrom: “Načo sa to učím, aj tak to nikdy nebudem potrebovať.”   Možno týmto idiotom nikto nepovedal, že to čo sa učia má také a také využitie. Viete, možno sa to stalo preto, že ich aj učia idioti.

A to je ten dôvod, prečo mi to plagiátorstvo nevadí. Učiť sa od idiotov je vlastne veľmi škodlivé. Podvádzať ich snahu o ich idiotský spôsob vzdelávania je v konečnom dôsledku pre spoločnosť užitočné. Možno sa vďaka tomu podarí vykoreniť túžbu po vyššom počet vysokoškolákov.

Vysokoškolákov vraj potrebujeme. Nemyslím v zmysle absolvent vysokej školy, ale v zmysle navštevujúci vysokú školu. Veď je to 5-7 rokov, počas ktorých im nemusíme z našich daní vyplácať podporu v nezamestnanosti. Akurát Španieli nedávno prišli na to, že po 5-7 rokoch títo ľudia predsa len tú podporu v nezamestnanosti potrebujú.

Vraj až 40% mladých ľudí v európskom regióne Španielsko nemá prácu. Čudujete sa? Ja teda vôbec nie. Ak absolvovali 5-7 rokov v rukách idiotov, ktorí ich učili veci bez vysvetlenia na čo  majú tie vedomosti potom použiť…

A veď možno je to vlastne dobre, že sú nezamestnaní. Predstavte si, že by človek, ktorý netuší prečo sa potrebuje naučiť nejakú vysokoškolskú vedomosť, vyšiel do praxe. Len by rozmnožil tú haldu idiotov.

Pod čiarou: Ja si potrpím. Aj na pán, aj na magister farmácie. Ja totiž práve vedomosti získané na tej škole denno-denne úspešne predávam.

Zdieľať?

Kvákať do svedomia si nenecháme

Vo svojich úvahách na tomto blogu už hodnú chvíľu obchádzam jednu tému. Tému svedomia. Už si pripadám ako ten Rus, čo behal okolo lucerky. Kým sa rozhodol z ktorej strany sa do nej s kosou pustí, celú ju pogniavil. Našťastie, bol to Rus, takže to bolo pole najväčšie.  Aj téma svedomia je obrovská, takže som ju hádam doteraz nepogniavil.

Viete, zatiaľ sa mi povaľuje po mozgovni len taký rozpracovaný koncept.

Napadlo mi, že možno spôsobom, ako sa s témou svedomia vysporiada, je postaviť ho ako protipól spoločenskej morálky.  O tom, čo je morálne, o tom dokážeme jednoznačne hovoriť. Etické kategórie spoločnosti dokážeme definovať dosť presne. Naopak, čo má byť ešte v súlade so svedomím je neprijateľné stanoviť, keďže svedomie je tou najintímnejšou vecou.

Svedomie je len a len vecou jednotlivca. Posúdenie, či je spokojný s tým, v akom súlade s etikou a morálkou sú jeho činy, je len a len na tom jednotlivcovi samom. Kto sa odváži mi povedať, že môj čin nie je v súlade s mojím svedomím? A kde majú byť moje hranice môjho svedomia? Teda hranice činov, ktoré sú v súlade s mojím svedomím.

Myslím, že vysporiadanie sa s témou osobného svedomia je dôležité pre pochopenie názorov iných na ich vlastné činy.  My ich vidíme, tie činy, prizmou spoločenskej morálky a hraníc definovaných našim svedomím. Oni ich vidia prizmou svojho svedomia a teda svojho pohľadu na súlad s hranicami danými spoločenskou etikou.  A to je myslím dôvod nárazov názorov dvoch ľudí na veci na hranici spoločenskej etiky a morálky.

Svedomie nám hovorí, že sme čistý, že sme konali v súlade s etikou a morálkou. Spokojnosť a blaženosť nás oblieva.  Veď je pre nás dôležitejšie byť vysporiadaní so svojim svedomím, ako byť gleichschaltovaní v hraniciach morálky spoločnosti.  A potom nám zrazu niekto začne hovoriť, že sme zašli za hranicu etiky. Hm, ale nedokážeme to pochopiť, keď naše svedomie je čisté?

Pozor, pointa!

  • Svedomie jednotlivca  k morálke spoločnosti sa má rovnako ako demokracia k súkromiu. Je to boj o stanovenie hraníc.

No a to je ten koncept čo sa mi po mozgovni povaľuje. Možno je tam niekde nejaká chyba v úvahe. Fakt neviem, veď píšem, že je to len taký myšlienkový koncept. Svedomie je potvora, nie a nie sa v ňom vyznať.

Vrhnúť kameňom, nevrhnúť kameňom

Viete, celá téma svedomia ma dosť páli, pretože ešte dlhšie sa mi po mozgovni preháňa problém hádzačov kameňa. Kto je bez viny, nech hodí kameňom. To je obligátny demagogický argument, ktorý má umlčať tých, ktorí kedysi dávno hádzali kameňom a teraz sa snažia iným zabrániť, aby zopakovali ich osobnú historickú chybu.  Demagogický, lebo po nejakom čase by sme nemohli nik nič nikomu vyčítať.

Čím som starší, tým ma problém hádzača kameňa trápi viac. Človek toho veľa zažije a teda urobí aj veľa chýb. Vo svojom svedomí sa s nimi aj vysporiada, ale… Ale získa tým nanovo aj morálne právo? Do akej miery sú ostatní oprávnení kvákať do môjho svedomia?

Kresťanstvo je skvelé, má príbeh o márnotratnom synovi. Mám ten príbeh rád. Viem o čom hovorím, keď píšem, že mám ten príbeh rád. Neviem, možno v tom príbehu je odpoveď…

Veď hovorím, že táto úvaha je to len myšlienkový koncept. Zatiaľ svoju odpoveď nemám.

Ak je vám málo, mrknite aj na starší článok o kameňoch: Chytajte kamene do vás hodené, hodia sa na základy

Zdieľať?

Kam sa podela logika a úcta?

Etiku už by som asi hľadal márne. Dva príklady z dnešného dňa:

Ak som spoločník, môžem byť vedený ako nezamestnaný?

Neviem čo hovorí zákon, najlepšie to vedia na úrade práce.

Ale logika hovorí, že je to predsa somarina. Ak som spoločník, tak sa predsa zamestnám (či už ako zamestnanec alebo formou odmeny spoločníkovi) Ak nemám na to podiel, aby som o tomto mohol rozhodnúť, tak do toho spoločníkovania ani neleziem. Napríklad pre s.r.o. platí, že podiel menší ako 50%  je vždy životný omyl.

A hlavne, keď som spoločník (v akejkoľvek právnickej forme) , tak očakávam na konci roka podiel na zisku. Alebo to robím pre dobrý pocit? Hm, to slovo robím mi tak nejako ukazuje, že nezamestnaný predsa nie som.

Ach jaj, kam sa podel zmysel slov. Kam sa podela prirodzená etika. Aha, ono je to tak, že keď nevyžmýkate zo štátnej kasy maximum, tak okrádate vlastnú rodinu. Hm, ale do štátnej kasy som prispel aj ja. A idea podpori nezamestnaných (či už priamo dávkami alebo odpustením platenia odvodov) je len a len o čistej solidarite. Hovorí, že chceme podporovať skutočne tých, čo ten problém so získaním práce majú. Ak je niekto spoločníkom v nejakej právnickej forme podnikania, tak ten problém z princípu veci nemá.

Kŕmime sa vlastenectvom keď sa to hodí

Armáda je zvláštny svet. Môžeme mať na jej zmysel negatívny názor, jednotlivé misie môžeme spochybňovať o sto sedem, ale to je celkom iná diskusia. Súčasnosť je dnes a dnes máme v armáde ľudí, ktorým bolo čosi propagandisticky nasľubované. Fungujú tam vyznamenania a prejavy úcty ako nikde inde v spoločnosti.  Sebaobetovanie, priateľstvo majú v armáde iné pozadie ako v ostatnej spoločnosti. Nemusíte to chápať, stačí keď vezmete fakty na vedomie.

V podobe armády si za peniaze kupujeme demokratické odpustky.  Tvárime sa, že vojaci v mene vyšších ideálov… A v duchu týchto ideálov… A týmito ideálmi sa ich snažíme motivovať… A kto túto propagandu za nás robí? My sami skrze poslancov a vládu.  Napríklad takto:

K nemovitostem Novosadovy rodiny vede nová silnice přes pozemky vojáka Hrbáčka. Tu postavila obec bez Hrbáčkova vědomí a souhlasu, když byl na misi v Afghánistánu. Hrbáček po svém návratu požádal o odstranění černé stavby. A to se Novosadovým nelíbí. Od té doby tvrdí, že je Hrbáček terorizuje.

Požádali jsme proto stavební úřad o odstranění této černé stavby. Úřady shledaly mou stížnost jako oprávněnou, jenomže já byl téměř vzápětí za odplatu označen za teroristu, jenž ohrožuje spoluobčany,

Přes pozemek vojáka postavili cestu k domu poslance. Spor už řeší i premiér – iDNES.cz.

Ten svet, kde ľuďom, ktorí nasadia vlastný život, lebo my sme sa (skrze poslancov) rozhodli tam kdesi riešiť nezrozumiteľné otázky terorizmu, prejavujeme trochu úcty, Je evidentne niekde inde.

Desaťkrát by mohol mať ten poslanec pravdu. Ťahá sa to už pár dní a stále nedokázal predložiť vecné dôkazy, že je právo na jeho strane. Alebo že by novinári na niečo náhodou zabudli?  Na čo sa snažím upozorniť, že ten morálny rozmer celého prípadu.

Obvinil vojaka, ktorého sám poslal riskovať život. Nie nejakú kasárenskú či štábnu krysu, alebo dvadsaťročného priameho účastníka SNP.  A to sa jednoducho z morálnych dôvodov nerobí. Máme tu už pridlho mier, aby sme tento morálny rozmer, vychádzajúci z vojnového delenia obyvateľstvo na civilov a vojakov, mali zažitý. Ale aspoň naučený by sme ho mali mať. Opakujem, skrze poslancov sme ho tam poslali my sami.

Zdieľať?

Seven Deadly Sins as per Mahatma Gandhi

Sedem hriechov súčasného sveta podľa  Mahatma Gandhi

Mahatma Gandhi said that seven things will destroy us. Notice that all of them have to do with social and political conditions. Note also that the antidote of each of these “deadly sins” is an explicit external standard or something that is based on natural principles and laws, not on social values.

Wealth Without Work

Pleasure Without Conscience

Knowledge Without Character

Commerce (Business) Without Morality (Ethics)

Science Without Humanity

Religion Without Sacrifice

Politics Without Principle

Seven Deadly Sins as per Mahatma Gandhi

Zdieľať?