České voľby – naozaj už len Cimrman ostal

A veď čože, niekto to za nás vyrieši. Hlavne aby sme si nepokazili kádrový profil a nezakázali nám kutilovanie. Že?

Jihlavský radní Erich Janderka je v ODS od jejího založení. Přes dvacet let. A přestože dál zůstává jejím členem, letos poprvé své mateřské straně nedá hlas ve volbách.

“ODS teď vlastně nic nenabízí. Bude volitelná, až přestane se socialistickou rétorikou a se socialistickým chováním. A také až vymění svoje vedení na oblasti, na kraji a samozřejmě nejvyšší vedení,” zdůvodnil občanský demokrat Janderka, proč letos podpoří konkurenční Stranu svobodných občanů.

Zdroj:  ODS jsou jen úsměvy a prázdné fráze, tvrdí členové a dají hlas jiným – iDNES.cz.

To je tak neuveriteľné. A tak charakteristické pre aktuálnu situáciu v českej spoločnosti.

Nenaštvať, neriskovať, nevybrať, neprevziať zodpovednosť, neuraziť.

Leda ak, tak vybrať prepojenie biznisu a politiky. Leda ak vybrať kult osobnosti. Leda ak detskú naivitu. Leda ak Ľudové milície riadené Hlasom Ameriky. To všetko v sobotu v českých voľbách vyberie malý zakomplexovaný priposraný čecháček.

Viete, demokracia je skvelý nástroj nastavujúci zrkadlo. Čokoľvek sa čecháčkom predhodí, tomu uveria. Ponúkala by sa veta o tom, ako sa budú ponáhľať na záhradky a chalupy. Hlavne aby to kutilovanie bolo, že? Ale veď dokážu vybrať niekoho, kto im priamo sľúbi, že kutilovanie zakáže. Len aby to kutilovanie ostalo. WTF?!?

Viete, každý jeden z politikov, čo sú na tých papierikoch musel prejsť nejakým výberom. Okrem tých dvoch prípadov kultu osobnosti, všetci prešli nejakým prvotným výberom. Preto tá volebná ponuka je, skutočne je tým, čo si prajú českí občania.

Zle sa stalo pred dvomi – tromi mesiacmi. Pred rokom, pred dvomi… Vtedy, keď priposraný čecháček na programovej, výberov konferencii svojej strany súhlasil s nezmenenou líniou strany. Chudák a teraz ho mám ľutovať, že si nemá z čoho vybrať?!? WTF?!?

Nie, teraz už len občania ČR zbierajú plody svojho dlhoročného cimrmanovského postoja k demokracii.

Viete, demokracia ktorú prevádzkujú v Českej republike je zastupiteľskou demokraciou. Výber zástupcov, to je to, na čom záleží. Sú to zástupcovia voličov. Sú to myšlienky voličov, ktoré budú 4 roky prezentovať. Ale človek je múdry, až keď už netreba.

Oni totiž v tých Čechách majú len dve možnosti. A ani jedna nemá v sebe dlhodobú víziu a už vôbec nie kvalitnú stranícku štruktúru.

Buď zvolia po rokoch zas komunistov a potom sa budú strááášne čudovať, že sa komunisti správajú ako komunisti (koalícia ČSSD+SPOZ+KSČ).

A tou druhou možnosťou je zvoliť si stranícku mašinériu nejakej strany s kultom osobnosti jediného vodcu, ktorá sa počas 1,5-3 rokov rozpadne do motivácií časnými statkami.  Prípadne zvoliť hlupákov, ktorí v pomernom systéme zostavia väčšinovú kandidátku a prezentujú politiku väčšinového volebného systému.

Zdroj:  Tak čo to vlastne chceme? Mysliacich poslancov, alebo stranícku mašinériu? | M+M+M+M (4M).

 

V sobotu večer ma nečaká žiadne dobré písanie. To, čo ukazujú prieskumy nie je  nič, čo by podporovalo  občiansku spoločnosť či slobodu a zodpovednosť jednotlivca. Sú to len voľby pre získanie štátnych platov a pohodlný osobný život z daní voličov. A títo voliči s tým cez víkend budú súhlasiť.

Pod čiarou: Tak čo, v piatok večer bude prejav a volebná zábrana?

 

Zdieľať?

Sympatie k českej Strane slobodných občanov

Je to rýdzo česká politická scéna.

Cely princip mlýnku na dobro se tím obrací. Ne nejprve něco vzít, a pak se pokoušet vymyslet, jak vybudovat úspěch pro všechny. Místo toho nejprve sejmout závaží, nechat k úspěchu nadané vyrůst a pak teprve sklidit nějaké plody. A sklízet je vždy opatrně, aby stromy plodily i další sezonu.  V takových sadech zůstane dost práce i pro ty, kteří se sami sadaři stát neumí. A ovoce určitě bude i pro ty, kterým z vyšší moci nebylo přáno mít zdravé ruce, nohy nebo cokoliv dalšího.

Politici už nám nabízeli leccos, ale tohle nám s plnou vážností v tuhle chvíli nenavrhuje nikdo jiný. A zatím jsme to nikdy pořádně nevyzkoušeli. Proto já v těchto volbách bez sebemenšího zaváhání a bez jakýchkoliv pochybností budu volit Svobodné – oficiálně celým jménem Stranu Svobodných Občanů. Jestli jste při čtení alespoň třikrát pokývali hlavou, pojďte to zkusit se mnou. Jestli jen dvakrát a pochybujete, přijde vám to příliš radiální nebo až moc jednoduché na to, aby to byla pravda, zkuste uvážit tohle. Volby určitě nevyhrají, takže pokud máte obavy z kroku na lano, pod nímž se záchranná síť zdá menší, než jiní slibují, vězte, že určitě se nestane, aby by tahle nová medicína zasáhla celý systém najednou a teď hned a bez přípravy a varování. V tuhle chvíli nejde o nic jiného, než jim dát šanci tlačit káru směrem, na který všichni ostatní kašlou. Dát jim stejnou šanci, kterou se oni snaží nabídnout všem svobodným a sebevědomým občanům. Šanci vyrůst.

Zdroj:  Volte hamburger! Blog – Martin Marx (blog.iDNES.cz).

Moje sympatie má každé odľahčovanie a škrtanie. To z tohoto blogu už určite viete.

Zdieľať?

Prehliadka neuveriteľnej fantazmagórie na oboch stranách Moravy

Bude to nie len o českej politickej scéne. Nebude sa vám to páčiť. Ani na jednej ani na druhej strane Moravy. Myslím tú rieku, nie to miesto, kde by podaktorí chceli založiť etnický štát.

A to už je hneď prvá fantazmagória aktuálnej politickej scény. Umožniť pokračovať v kandidatúre na zastupiteľa slobodných občanov požiarny hlásič. Viete aký je rozdiel medzi požiarnikom a hasičom? Požiarnik oheň požiaruje a hasič ho hasí. Ale ono je to vlastne v duchu nastolenej tradície prezidenta rozoštvávača. Pričom tradície sú idiotské. Takže nie v tradíciách, len je to tomu podobné, len to má lepšie kúrenie.

Iného diktátora napadlo, že by sa mohla zafinancovať  robota pre 3000 baníkov z peňazí baníkov, ktorí bývajú v bytoch, ktoré vlastní majiteľ baní. On by im potom tie peniaze vrátil v podobe platov, z ktorých by platili hypotéky na tie byty. A to nie je jediné perpetum imobilie. Iná verzia je, že by tie byty kúpil Kraj. Tak by sa nemuseli na financovanie sociálnej ťažby použiť peniaze štátneho rozpočtu, teda z daní.  A bolo správne poznamenané, že na toto riešenie bude ešte musieť Kraj nájsť peniaze. Z daní.

Poďme na chvíľu ku koreňom češstva, teda k Cimrmanovi. “Piš barde a když budeš mít 20 miliónů, tak přijď a zúčtujem spolu.” Cimrman hovorí, a to ako dobre vieme bol skoro najväčší  syn svojho národa, takže to bude pravda, že keď si chce niekto kúpiť baňu, musí za ňu zaplatiť svojimi peniazmi. Uvažujem, kde sa vzal človek, ktorý si dokázal 5-6 rokov po revolúcii kúpiť miliardový majetok. Pritom cena toho majetku spolu s klesajúcou cenou tej suroviny pomaly ale isto klesá.

Viete, priatelia, tam to začína. Ťažko uplatníte zdravý podnikateľský rozume a trhové pravidlá v prostredí, kde neexistuje zdravý rozum.  My, čo sme hrávali Dračí doupě vieme, že zlatá kráľovská koruna, ktorú práve družina vykotúľala od draka nie je hodná ani dva zlaté, aj keby bola veľká, že v nej trpaslík môže váľať sudy. Nikto ju v šírom okolí nechce. Ale všetci hovoria: “Tá by mohla ale stáť miliardy.”

Keď sme pri tých mega energetických zdrojoch, na Slovensku sa niekto rozhodol, že si kúpi tri písmená. Zobral to pekne po spiatky. Nie len abecedne a koktavo (najprv S a potom PPPP a na R zabudol), ale aj finančne. Kúpi nič za nič a bude z toho zisk.

Klasik anglických podfukárov hovorí: “Ak chce niekto niečo za nič, tak mu dajte nič za niečo.”

O tom zisku sa budú raz podfukárske rozprávky  rozprávať.  A začne to takto: Základným princípom ťažby, výroby či dopravy energie sú byty.  Veď aj tá koktavá ricky idúca abeceda je len jednou veľkou rozprávkou o bytoch. Tiež idúca akosi ricky. Najprv predaj bytu, potom zisk, potom splátka a nakoniec nákup. Furtom som si myslel, že keď chcem byt, tak musím najprv nejaký kúpiť, potom ho dlho splácať a ak sa zadarí, tak nakoniec so ziskom predať. A ono stačí ťažiť uhlie alebo prenášať plyn z jedného miesta na druhý.

Jo mimochodom: Obvykle platí, že o niečom každý rozpráva aj keď to nikto nikdy nevidel. O tom, že sa splácajú nejaké predvolebné pôžičky, to mnohí videli, ale nikto o tom nerozpráva. Ani vlastnými ústami. Že by mala Bejby vypnutý mobil?

Klasický český seriál “Návštevníci” má takú scénu: Návštevníci vôjdu do samošky a uvidia, ako sa vracajú prázdne fľaše. A jeden z nich zvolá: “Platí se lahvema!” Odvtedy sme túto vetu rozvinuli a vieme, že platiť sa dá všeličím. Gastráčami, krabicami od vína či nájomným.

Naspäť na stromy, teda pardón za Moravu. Aj keď ktovie. Skôr by sa malo povedať za Moravodrulabe. V čase, keď priemerný kamiónový ťahač má viac konských síl ako lokomotíva z roku 1950 a parník z roku 1850 je fakt kongeniálnym nápadom stavať 10-12 metrov široký potok do kopca na ploche hlavného európskeho rozvodia. K tomu tá flexibilita, štruktúra tovaru… Vite, ak by niekto prišiel s nápadom, že treba zamestnať 2-3 milióny ľudí, aby sa od nudy nepostrieľali, to by bolo na nobelovku za gulag. Ale ako riešenie dopravnej situácie? To už radšej to perpetum imobilie.

Čo tam máme ďalej? Aha, to o tom, ako je dnešná česká predvolebná kampaň vlastne výsledkom spoločenskej objednávky po tom, ako má byť riadená česká krajina. To by bolo pekné, keby to bola pravda. Ale tak trochu všetci vieme, že nikdy nedostaneme, to čo by sme si aj nakrásne objednali. Takže celá úvaha o tom, že

Je to jednoduchá logika trhu, která funguje i v politice. Poptávka generuje nabídku. Patnáct let vydrželi Češi bez dalšího Miroslava Sládka a letos si mohou vybrat hned z několika jeho následovníků. Před čtyřmi lety žádali voliči změnu – ať už to znamená cokoliv. Dostali Věci veřejné a TOP 09. (Aniž bychom je chtěli srovnávat.) Letos to vypadá, že nic jiného než “změna” pod různými názvy ani nekandiduje.

Češi si letos mají znovu z čeho vybírat, nabídka znovu vyslyšela poptávku.

Zdroj:  Není koho volit. Vážně? | dialog.ihned.cz – Komentáře.

… ide tak povediac do horiaceho kra. Len kón mine ten ker.

My s 32 chromozómami už teraz vieme, že budeme všetci spokojní. Veď sa tešíme z toho, ako nikým nezvolení ministri bez dôvery zákonodarcov v demisii rozhodujú štrukturálne a systémové riešenia s dosahom na niekoľko rokov dopredu. Úplne presne tie štrukturálne a systémové riešenia, ktoré si voliči objednali, keď volili svojich zástupcov, ktorí tým ministrom nedali dôveru. A na základe vôle voličov ich ministri bez dôvery v demisii stanovujú.

Priatelia, nedostal tento svet náhodou papiere na hlavu a mne ste to nepovedali?

Zdieľať?

Na českej kampani #volím_pravici niečo je

Silnou sebareflexiou je, keď si uvedomíte, že získate posledných pár desatiniek nad 5%. Aby to malo zmysel, musíte potom byť jazýčkom na váhach. Preto potrebujete, aby vyhrali tí, pre ktorých máte koaličný potenciál.

Alebo je to úplne inak.

No a v neposlední řadě ODS. Tahle strana mě překvapuje tím, že stále ještě existuje – a nedosti na tom, ona má i volební kampaň! Do volební kampaně přišla s Twittrem – konkrétně s Twittroptákem, hashtagem a sloganem Volím_pravici. A k tomu ani nenapsali, že jde o ODS. Ta strana totiž totálně ztratila sebereflexi a stále je přesvědčena o tom, že je „nejsilnější pravicová strana“, takže je přeci všem jasné, že když volím pravici, tak jedině je!

Zdroj:  Veselé momentky z předvolební kampaně : Misantropův zápisník.

Zdieľať?

Aké diktátorské: Rozdeliť novinárov a panovať nad nimi

Diktátorské metódy v plnej paráde. Rozhádať novinárov medzi sebou, aby sa potom nad nimi dobre panovalo. Pritom médiá disponujú jednou veľmi silnou zbraňou: Mediálne ticho.

Sesterský web Respektu iHNed.cz před pár dny zjišťoval, kolik Vratislav Mynář naúčtoval svému šéfovi a jeho týmu, když bydlel u něj v penzionu při návštěvě Zlínského kraje. Kancléř iHNed odbyl s tím, že do toho nikomu nic není; prý je „zbytečné“, aby se o tom psalo. Mynář částku nakonec sdělil, ovšem tak, že ji poskytl právě Parlamentním listům, což server doplnil komentářem, že se tím „vysmál šťouralovi od Bakaly.“

Zdroj:  Zemanovi „novinářští blbečci“ | Fokus – Respekt.iHNed.cz.

Politik potrebuje média, aby sa o ňom vedelo. Kto vie o mne? Tých pár desiatok návštev na tomto blogu a pár stoviek na mojom Facebooku, to je v súčte nula. Jó, to keby o mne napísali v sme.sk, to by mi zdvihlo dekel.

Tak si teda kladiem otázku: Prečo chodia novinári na tlačovky Hradu, keď tam o nich nestoja? Dokonca aj verejnoprávnosť sa dá vyriešiť bezkomentárovou a bez obrazovou citáciou ČTK.

Naozaj nerozumiem, prečo Rádiožurnál obnovil Hovory z Lán. Formát, ktorý preslávili prezidenti-filozofi. Prezidenti, ktorí mali národu čo povedať nie len v politickej rovine, ale aj v rovine výchovy a smerovania spoločnosti.

Viete, poskytnutie rozhovoru nejakému obskurnému internetovému denníku a komunistickému orgánu, to je ako by sa obrátili na tento môj blog. Tu to skončí a kto sa o tom dozvie? Leda by to, že práve mne poskytol rozhovor by začali rozpitvávať v sme.sk.

A sme zas na začiatku princípu mediálne ticho.

Nie, priatelia, naozaj neplatí, že aj negatívna reklama je reklama. Negatívna reklama znamená, že po krátkej vlne záujmu nastane dlhotrvajúci stav okamžitého vylúčenia pri rozhodovaní. Leda by ste mali krátku pamäť. A ak je krátka, tak ju predsa treba často obnovovať. A sme zas pri tom mediálnom tichu.

Mimochodom, priatelia z Česka. Ak chcete vedieť čo vás čaká, tak si naštudujte dva príbehy: Prvým je mečiarizmus a denník Republika. Kde je mu koniec? Druhým príbehom je príbeh mečiarizmu a Rádia Twist.

Zdieľať?

Občania ČR práve zbierajú plody svojho dlhoročného cimrmanovského postoja k demokracii

Nemusíme s Václavom Havlom súhlasiť vo všetkom alebo v ničom. Stačí aby zazneli jeho slová vo veľmi podobnej situácii:

A za třetí: je naprosto nereálné doufat, že by se do dubna, tedy do doby, kdy by sněmovna měla být rozpuštěna, dalo stihnout jmenování dvou vlád a dosáhnout toho, aby nedostaly důvěru. Není to možné z různých důvodů, ale mj. i proto, že já odmítám jednat proti duchu naší ústavy a zesměšňovat náš stát tím, že budu rychle hledat co nejméně důvěryhodné lidi na funkci ministerského předsedy, případně ministrů, nutit je psát co nejméně přijatelná programová prohlášení a ještě na nich žádat, aby nevyužívali ústavou jim dané lhůty a se svou prosbou o nedůvěru předstupovali před Poslaneckou sněmovnu co nejdříve – a to vše jen proto, aby v červnu mohly být volby.

Zdroj:  PČR, PS 1996-1998, 19. schůze, část 7 (27. 1. 1998).

No a potom zaznie prejav Zemana a to, čo on vyhlásil za citáciu z Havlovho prejavu:

Václav Havel tehdy vystoupil s naléhavým projevem z něhoš mi dovolte odcitovat pouze jednu jedinou, byť delší větu: “Jestliže Poslaneská sněmovna nepříjme vládu Josefa Tošovského budu týdny a týdny přemýšlet, diskutovat a uvažovat a pověřovat jednáním o sestavení vlády další a další osoby a pak opět budu týdny a týdny uvažovat až žádné předčasné volby nebudou. ”

Zdroj: čas 15:50 až 16:35Projev prezidenta Miloše Zemana v Poslanecké sněmovně, 7. 8. 2013 

Viete nemám rád, keď sa niekto otiera o tých, čo sa už nemôžu brániť. Takých treba brániť namiesto nich. Aj keby ste s nimi niekedy nesúhlasili.

A čo keď predsa len dostane dôveru?

Áno, stať sa môže, že poobede dostane Ruskokova vláda dôveru. Dejú sa aj absurdnejšie veci v tomto vesmíre. V konečnom dôsledku, veď by to bolo v súlade s najlepšími tradíciami absurdnej frašky v českej spoločnosti.

Áno, ktokoľvek by chcel aj naďalej tlačiť pred sebou doktrínu: “Ani po vyslovení dôvery taká vláda nedáva v demokracii zmysel”, robil by fatálnu chybu.  Takáto doktrína by bola  samozrejme z pohľadu demokracie špatne. Áno, nie je po vyslovení dôvery právo hovoriť o  prezidentskej diktatúre! Naopak, demokrat vo mne sa teší, že Ústava už zas krásne funguje.

Dokonca je namieste, aby som sa vám ospravedlnil, že som niekdy prezidenta nazval diktátorom, keď si vytváral svoju vládu navzdory deklarovanej väčšine v parlamente.

Už to nie je otázka ochrany demokracie. Po vyslovení dôvery vláde parlamentom je demokracia v ČR v najlepšom priadku. Veď máme vládu, ktorá je v súlade s prianím voličov, ktoré sprostredkovali ich volený zátupcovia v Poslaneckej snemovni.

Je to  už len otázka, ako sa vysporiadajú občania so svojimi zástupcami. Otázka, ako vo voľbách demokraticky rozhodnú o osude svojej demokracie.  Je to otázka, či chcú občania ČR pravicovú, ľavicovú alebo absurdnú politiku. Je to už len otázka nepohodlia, už to nie je problém.

V konečnom dôsledku je rozhodnutie sa pre absurdnú politiku legitímne demokratické právo.  Rovnako si je v v súlade s demokratickými princípmi právo robiť si z občanov ČR veľkú srandu.

Demokratická sranda v Cimrmanovej réžii

Ako teda k tejto absurdnej realite došlo?

Ale dobre, pripusťme, že má ČR poloprezidentský systém a prezident môže navrhnúť po riadnych voľbách svoj kabinet bez ohľadu na výsledky poslaneckých volieb bez ohľadu na volebný program väčšiny v parlamente. (Taký demokrat Obama s demokratickou vládou a v parlamente samí republikán.)

A poslanci následne takúto vládu schvália. Naozaj je normálne, aby prezidentovi schválili vládu, ktorá nezodpovedá ich volebnému programu? A zas som pri tej moje otázke: “Aký to má pre tú stranu zmysel?” Aký to má pre jej voličov zmysel? Uvedomte si, že ste niekoho volili kvôli programu a on potom hlasuje úúúplne inak.

Pozor, hovoríme tu o ODS, TOP09, LIDEM, pretože od nich by museli prísť hlasy, aby sa náš teoretický príklad s vyslovením dôvery prezidentovej vláde stal.

Čo dá prezident tej strane, keď z rozporu programového vyhlásenia vlády a volebného programu je jasné, že voličom tej strany nič? Kde sa po ceste od výsledku parlamentných volieb po vyslovenie dôvery vláde stratil program strany? 

Hm, ako to prezerám, tak to preberám, nevidím na takejto situácii nič logické. Jedine že by aj v poloprezidentskom systéme dopredu predjednal prezident svoj kabinet s víťazom volieb a ten tak mal v takej vláde riadne zastúpenie. Prípadne sa dopredu!!! dohodol na “neútočení” a podpore menšinovej vláde.

Viete, ak by rusnokova vláda bola jasne o jednom bode programu a tým sú rýchle nové voľby, tak všetko v súlade s demokraciou a Ústavou. Preto Havel ako veľký demokrat riešil len a len tento jeden bod. Dokonca ani tie strany ktoré by ho podporili by neboli na smiech svojim voličom.

Ale takto to evidentne nie je. Rusnokova vláda vládne. Vykonáva odvolania úradníkov, vykonáva rozhodnutia. Na základe vôle akých voličov? Aha, na základe vôle voličov strán, ktoré jej vyslovili dôveru.

A čo si vy predstavujete pod pojmom absurdný?

Je úplne absurdné, aby takáto vláda dostala dôveru od politických strán. Je zaujímavé, ako  sa autor absurdnej drámy v roku 1998 snažil neprinášať absurditu a seriózny prognostik a ekonóm tlačí svojich priamych voličov na javisko absurdnej drámy.

Vedenie českej republiky v rukách absurdného divadla

Po jasnom vyjadrení, že prezident bez ohľadu na akýkoľvek výsledok zabezpečí vládu  do nejakých volieb je posvätenie takej to vlády absurdnejšie ako voda v koši.

Pretože nedáva predsa zmysel, aby akákoľvek strana dala podporu vláde v ktorej nie je zastúpená. A teraz, čo? Hlasujúci zo strán ČSSD, ODS, TOP09, VV, LIDEM budú zisťovať, ako im tá vláda robí ich vlastnú politiku? Prečo by to tá vláda pre nich robila?

Prečo by prezident dodržal svoje slová:

“Samozřejmě po volbách jmenuji předsedou vlády představitele vítězné strany a budu se těšit na spolupráci s politickou vládou, která bude mít mandát provádět nezbytné reformy,” prohlásil Zeman.

Zdroj:  Vládu Němcové by fakticky vedl Kalousek, řekl poslancům Zeman – iDNES.cz.

…, ak si pozorne prečítame oba prezidentsklé prejavy, ktoré som citoval vyššie?

Všetky plody dlhoročného cimrmanovského postoja k demokracii občanov ČR práve dobiehajú.  Sériou tolerovaných absurdít, od “opozičnej zmluvy”, cez volebný pat sme dospeli do dokonale konzistentného stavu demokracie v ČR. Šípací revoluce práve priniesla svoje ovocie.

Zmiešané pocity, aké som snáď ešte nemal

Viete, priatelia, ani neviem či bude lepšie, keď nevyslovením dôvery sa natvrdo potvrdí prezidentská diktatúra. Alebo či bude lepšie, keď sa vyslovením dôvery ukáže demokratický charakter Českej republiky a potvrdí absurdná dráma každodenného českého politického života.

Myslím, že dnes ČR prehrá na plnej čiare nech sa udeje čokoľvek. Stavajte busty Cimrmanovi!

Zdieľať?

Česká štípací revoluce – rybárska, feudálna viróza za potlesku lúzy

V Českej republike práve prebieha čecháčkovská štípací revoluce. Je to od slovného spojenia “Necháme si na sobě i dřevo štípat.”

“Uvidíte sami na mém transparentním účtu, že je to otázka dnů, spíš hodin. Nedlužím ani korunu žádnému z daňových poplatníků. Je to můj soukromý závazek, se kterým se v nejbližší době vyrovnám,” reagoval Fischer na otázky novinářů, kdy doplatí své dluhy.

Ještě před týdnem dlužil politik 5,3 milionu, po daru od právníka Paľka už shání jen 4,3 milionu. Z peněz Fischer zaplatil tisk plakátů a pronájem reklamních panelů.

Zdroj:  Ministr bez dluhů. Fischer splatí za den 4,3 milionu – Aktuálně.cz.

V predchádzajúcom článku, ktorý som venoval svojim domovinám, som ešte tak trochu s drobným rešpektom spomenul, že  my sa len v pravú chvíľu ohneme, aby sme v pokoji počkali, keď ohlásia koniec.

Šikula priemerných v utorok 25.6. 2013  začal kreovať vládu svojich tajtrlíkov. Nikým nevolenú. Pôvodne som si myslel, že bude aj po zásluhe všetkými zástupcami občanov už dopredu odsúdenú na nezáujem a neúspech. Pôvodne som sa nádejal, že sa nájde nie malá skupina občanov, ktorých tá prezidentská fraška s reklamou na Stranbu práv občanov – Zemanovcov spravodlivo rozhorčí. Márne.

Na rozdiel od môjho nebohého starého otca som nezažil čas, kedy NSDAP prichádzala krôčik po krôčiku k svojej nekonečnej oprávnenosti na pravdu a spravodlivosť sveta. Pozorujúc spájanie osobných ohniviek spravodlivého rozhorčenia nad ťažobou života začínam čosi tušiť.

Citujem: “Drtinová první věta: Premiér jmenovaný navzdory parlamentu… Všimla si vůbec ČT, že vláda je korupční, ODS má podporu 8 % a LIDEM vznikla zcela proti vůli lidí a jen proto tato “vláda” ještě mohla vládnout? Zatímco Zeman měl 55 % podporu voličů. A kromě toho Rusnok není typický levičák a je členem NERVu, je spíše zástupce bank…”

O tej sebranke v českej snemovni si veru nemyslím nič lichotivé, ale na toto fakt nemám.

V jednej vete:

  • prezumpcia viny bez súdu,
  • súkromné prieskumy ako volebný faktor,
  • popretie princípu poslaneckého mandátu
  • 55% kvalifikuje prezidentský systém.

To je fakt brilantná argumentácia priemerného “demokratického” mysliteľa. Na svojom facebooku si ich pár pestujem a verte mi, je z čoho čerpať. A podľa nedávneho sčítania je ich viac ako 56% spomedzi českých občanov, čo sú šikulom priemerných nadšený..

Priatelia, na Hrade sa zrodil regulárny šikula priemerných. Fúziky ako môj nebohý starý otec nemá, ale ako vysoko skáče jeho pes už nám ukazuje.

Kašlite na akademické definície. V momente, keď sa objaví šikula priemerných, v tom momente musí ísť jemnosť a servítky do koša. Nastúpiť musí čistá demokratická demagógia. Preto pokojne takéhoto šikulu priemerných nazvem komunistom. A keď sa mi to zunuje, budem ho pomenúvať nacistom. Ani pre označenie fašista nepôjdem ďaleko. Aby aj jednoduchí farmaceuti chápali s kým majú tú česť.

Zdroj:  Keď začnete demontovať demokraciu pokojne vás nazvem nacistom | M+M+M+M (4M).

Nie, naozaj nie je srandy kopec, keď sa v novinách objavujú myšlienky, že existujé reálna obava, že šikula priemerných nechá hlasovať občanov vo voľbách ako len sami chcú a potom si v mene lepšieho a vyššieho svojho princípu povie: “Zle ste sa rozhodli, ja vám poskladám vládu odborníkov.”

A o dva roky po voľbách, keď sa občanom zas v súkromných volebných prieskumoch bude chcieť vyjadriť nespokojnosť s vládou, tak zas si šikula priemerných povie: “Občania už takúto vládu nechcú, tak vám poskladám vládu odborníkov.”

Nie, toto nie je žiadna vláda odborníkov! To sú kariérne bábky v rukách opileckého šikulu priemerných.

Nejčtenější bulvární deník přinesl v pondělí “exkluzivní rozhovor” s hlavou státu. Zeman vysvětluje, že on pije jako Winston Churchill, který díky tomu vyhrál válku. Vysvětluje, že normální člověk nemůže být vegetariánem. Vegetariánem byl přece Adolf Hitler. “Představte si to! Nemít jitrničku, nemít ovárek, nemít grilované kuřátko, jo? Být vegetariánem, to je tak smutný život, že musíte prohrát válku.”

Tomu rozumí už každý. Zeman pije jako Churchill, Zeman vyhrává války. Zeman miluje ovárek a kuřátko, Zeman je jeden z nás. S nějakými lhůtami či ústavními zvyklostmi na nás nechoďte.

Prezident Miloš Zeman právě “vydezinfikoval chlív”. Teď ještě postaví do záře reflektorů své politické přátele a podporovatele – a nazve je odborníky.

Zdroj:  Muž, který jde zcela přímo | dialog.ihned.cz – Komentáře.

Kua, to je ale svinstvo.

Zdieľať?

Rozosraný charakter na všetkých stranách politiky a štátu

Mám pocit, že sa zamieňa: “obsadíme posty, aby sme mohli riadiť štát a uplatniť demokraticky získaný mandát” s “kúpime si za štátne viac moci pre seba, keď sme jej dostatok nezískali demokraticky”. Ono sa to nezdá, ale je v tom tak-trochu významový odtienok. Ale ako by som mohol chcieť, aby ste ho videli, keď závidíte a mrzí vás, že  vám nikto nikdy žiadnu trafiku neponúkne?

Kritika “opoziční smlouvy” sa nesie Českom ako červená niť. Že ju politici, ktorí ju sami uzavreli, nevidia ako niečo nedemokratické ba možno nelegálne, neznamená, že ju občania tak vidieť nemôžu. A teraz nech mi niekto vysvetlí, prečo by malo mať pár politikov prednosť pred národom verejne proststujúcim v definovaní toho, čo je legálne/etické/dobré?

Nad rozdeľovaním štátu a osadzovaním bezcharakterných môžeme samozrejme len lamenotvať. Teda skôr nad sebou, že sme boli neschopní vyhrať voľby. Moc bola demokraticky rozdaná. A nie len to, bolo aj demokraticky kvantifikované, koľko moci má kto dostať.

A toto je potom dôležité: Musí sa celé 4 roky pracovať len v rozsahu demokraticky získanej moci. Akékoľvek snahy kúpiť si kus ďalšej je skutočne za hranicou trestného práva. Pretože v demokracii nie je predsa možné, aby moc nepramenila z demokratických volieb. Môžete si o tejto poistke myslieť to najhoršie, ale nič lepšieho nevymyslíte.

Ako chcete zabrániť, aby si niekto nekúpil 150 zamestnancov na tvorbu ideálneho podnikateľského zákona? Len, že tých 150 bude volených 3 miliónmi voličov. Takže na kontrolu nad tvorbou zákona budete potrebovať podplatiť stovky tisíc ľudí. Len tak sa dá posunúť latka dostatočne vysoko, aby na ňu nedosiahol kadejaký gaunerík okresného formátu.

Nakoniec Čechov dobehla ich laxnosť k pevnému charakteru. Reťazou malých ústupkov sa dopracovali k stavu, ktorý spôsobuje vytriezvenie. A tá kocovina teraz bolí.

Viete, rozpad strany uprostred volebného obdobia parlamentu je znakom veľkej bezchartakternosti. Nie je na tom nič charakterné neakceptovať porážku pri prípravnom rokovaní poslaneckého klubu pred pred zásadným hlasovaním.

Nie je nič charakterné, keď väčšina poslaneckého klubu uprostred volebného obdobia príde s nápadom, ktorý nebol súčasťou volebného programu. Je to bezcharakterné k voličom a samotný poslanec je potom tlačený k porušeniu svojho volebného sľubu voličom. Toto by strana svojim poslancom nemala robiť.

Proste stala sa reťaz udalostí nie nepodobná vypínaniu ochrán v Černobyle. Kým na začiatku to boli len drobné ústupky charakteru, na konci je trestný čin.

Prečo sa cítime ako prejdený šijacím strojom

Vláda (výkonná), parlament (kontrolná), súdy (súdna) – tri piliere demokracie. Ak sú v rovnováhe, máme vnútorný pocit, že je všetko v poriadku.

No táto rovnováha je dynamická a vzniká len a len ako výsledok tlaku z troch strán. Ak si jedna časť uzurpuje nadvládu nad inou, systém sa začne rúcať na jednu stranu. Podobne, keď niektorá strana priposrato ustupuje.

Nie to ešte, keď parlament a vláda jedno sú. Dokonca tak, že minister je poslancom. Dokonca tak, že vláda podáva prostredníctvom poslancov pozmeňujúce návrhy k svojim predkladaným zákonom.

Nie to ešte, keď súdy (prokuratúra a polícia) definujú pravidlá pre prácu parlamentu a politických strán.

No a potom tu máme ešte takú drobnosť, ako je osobný charakter. Z dovolením sa odvážim povedať, že česká politická kríza ukazuje rozosraný charakter na všetkých frontoch českého verejného života. A teraz čo? Budeme sa obzerať, odkiaľ sa vynorí nejaký charakterný občan. No to by sme sa mohli dočkať tak akurát šikulu priemerných!

Nie, nemá to žiadne dobré riešenie, kým sa bude nastoľovať zas rovnováha tých troch pilierov demokracie. Jedna z tých troch zložiek bude vytŕčať. Jediné, čo môžeme, je dúfať, že to nebude dlho trvať, kým majú súdy navrch.

Absurdné velebenie prezumpcie neviny

Apropó to velebenie prezumpcie neviny. Možno by bolo fajn, keby sa rovnako pristupovalo aj k práci štátnych zástupcov. 😉 Teda, že pracujú čisto podľa zákona.

Podobne policajti. Ono taká ranená medvedica dokáže nejedného hrubokrkého potrápiť. Čo my vieme? Nie je nad to súhlasiť s prezumpciou viny štátnych zástupcov, že pracujú na objednávku.

No dobre, ale s čím by sme polemizovali? Ako by sme zapojili kritické myslenie pri tejto kauze ak by sme len predpokladali samé dobro na všetkých stranách?

Priatelia, prezumpciu neviny považujem za zásadné ľudské právo. Rovnako kritický pohľad na podávanú informáciu ľuďmi, ktorým nemám dôvod nekriticky dôverovať. Ale nájdite tú rovnováhu, keď rozhodne nemôžete spoliehať na pravdovravnosť politikov, obvinených a právnikov/advokátov. A už vôbec nie nejakým odposluchom.

Vždy je tu predsa oprávnená otázka: “A komu tím prospěješ?”

Veď hovorím, rozosraný charakter na všetkých stranách. A dobré riešenie (ako cesta k výsledku) neexistuje. Len dobrý výsledok, ktorý by sme chceli, aby bol hneď. Ale nikdy nepríde, môžeme sa k nemu len približovať sériou pomalých iterácii.

Poďte so mnou, hľadám charakterných spoluobčanov. Nie, nie je to jednoduché, život je jeden z najťažších. A “naše vlast nevzkvétá.” Ale charakterných treba hľadať! 

Zdieľať?

Liberálny kandidát na prezidenta je predstavený

Priatelia intelektuáli! Myslite na to, že každý jeden z vás, ktorý po zhliadnutí predstavovacieho videa povie vetu : “Osuský je super voľba, ale šanca že vôbec postúpi do 2. kola je nulová”, mu ten hlas napriek tomu dá, poprie pravdivosť svojich slov.

Vy, v mene toho,. aby ste neprispeli k sebazosmiešneniu, sa radšej zosmiešnite tým, že budete voliť nejakého (v ostatných 20 rokoch aktívneho) eštébáka, diktátora alebo komunistu. Hlavne, že sa budete môcť primknúť k víťazovi.

Vášmu zrkadlu, milí intelektuáli, nezávidím najbližší trištvrterok.

Pod čiarou: Text je určený intelektuálom, ktorých znakom je, že nemajú problém s pochopením súvetí. Tak nezosmiešňujte dvakrát. Zatiaľ jeho charakter nepoznám, takže sa neviem ani vymedziť.

Zdieľať?

Čo sú to tie “najlepšie tradície socializmu 80. rokov minulého storočia”?

Dnes článok z kategórie “výkladový slovník”. V mojich článkoch kritizujúcich socialistickú politiku súčasnosti používam slovné spojenie najlepšie tradície socializmu 80. rokov minulého storočia. Aby aj mladší tušili, čo tím myslím, uvediem jeden príklad. Je to článok mladého SZMáka, angažovaného študenta.

 Blog | Sme.sk 11.06.2013 00:30 Po absolvovaní Gymnázia v Sabinove som sa rozhodol ísť študovať na Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Už od začiatku štúdia mi univerzita, aj hlavné mesto mesto ponúkali veľa príležitostí na rozvoj, o ktorých sa mi doma ani nesnívalo. Na človeka to zapôsobí tak, že sa snaží vyskúšať všetko čo ho môže obohatiť, rôzne prednášky, konferencie, školenia a ďalšie akcie, na ktoré má študent popri štúdiu čas.

 

Zdroj: Pracovná cesta s predsedom vlády Slovenskej republiky v Istanbule

Áno, po tom, ako ho v diskusii (stále existuje) rozniesli na kopytách, nevydržal a článok stiahol. Je to predsa len káder v najlepších tradíciách socializmu a tak nepotrebuje mať nepriaznivé referencie. O odvahe obhájiť svoj postoj a názor ani nehovoriac.

Takže sa môžeme len z útržkovitých citácii po webe domnievať, o akú kvalitnú slohovú prácu v duchu socialistického realizmu sme prišli.

“Premiér vyzdvihol hlavne dohodu o zrušení víz pre slovenských turistov smerujúcich do Turecka. Zároveň aj plánovanú spoluprácu medzi slovenskými a tureckými vedcami v oblasti možnej spoločnej ťažby a spracovaní magnezitu. Trochu ma ale na druhý deň prekvapili články, ktoré vyšli v niektorých médiách, ktoré sa touto problematikou takmer vôbec nezaoberali. Väčšina článkov skôr nadväzovala na protivládne protesty, ktoré v Turecku momentálne prebiehajú.”

Tak toto sú tie tradície socializmu 80. rokov. Keď budete vidieť, že vás niekto presviedča čo si máte myslieť, namiesto toho, aby vás presviedčal argumentami. Keď niekto  najlepšie vie, aký má byť názov vašej obľúbenej pesničky. Presne takto sa písali slohové práce v 80. rokoch minulého storočia. Takto ich vyžadoval  profil moderného socialistického človeka. Takáto slohová práca bola výťahom do extraligy okresného výboru SZM.

Pre ďalšie samoštúdium odporúčam od Ladislava Mňačka knihu Súdruh Muenchhausen. To je najlepšia škola ako dodržiavať “najlepšie tradície socializmu 80. rokov minulého storočia”.

Osobná vsuvka

V polovici 90. rokov minulého storočia ma malý veľký muž Tomáš Cikrt zaviedol na jedno rokovanie RŠVŠ. (aspoň myslím, že to bola Rada študentov Vysokých škôl). Keď sme odchádzali, pripadal som si ako vyžmýkaný. Padali tam podivné formulácie, chalani mali oblekové nohavice, biele košele a nablýskané poltopánky. Oproti našej Študentskej komore fakultného parlamentu, v ktorej sme schôdzovali často v izbe na intráku v teplákoch, to bola extraliga. Dnes už viem, že to boli tie správne rezervné kádre.

Cvak, iná situácia: Stojím na chodbe pred telocvičňou a čakáme, kým futbalisti pred nami skončia a my si môžeme s babami zahrať basketbal (to sú tie výhody, keď študujete na fakulte, kde je málo chalanov). Tešil som sa, že si po dvojhodinovom rokovaní Študentskej komory fakultného senátu vyčistím hlavu (a pri bránení protiútoku prídem na iné myšlienky). To rokovanie bolo totiž dosť náročné. Úspešne sme v prvom kole nezvolili dekana práve kvôli hlasom v Študentskej komory. Spoluhráč sa ma pýtal, ako to prebiehalo na Senáte. Ako dnes si pamätám, že som mu odpovedal “to je internou záležitosťou členov senátu.” A asi o 10 sekúnd my to docvaklo, aký debilko dokázal takúto absurdnú mňačkovskú vetu vypustiť z mojich úst.

Človek musí asi osobne prejsť niektorými osobnými skúsenosťami, aby sa prestal brať úplne vážne.

Škoda, že som sa vtedy zháčil. Škoda, že som vtedy pochopil debilitu svojej formulácie. Keby ma len ten spektabilis, čo sme ho potom na druhýkrát už zvolili, neskôr v plavkách na Liptovskej Mare neučil windsurfing. Mohol som byť… Hm, ak sa mi to vtedy nepáčilo, ťažko by  som to zniesol dnes. Keď  dokážete uctievať nahé schopnosti a vedomosti bez obleku, už vás pozlátko nikdy neohúri.

Je to asi vecou charakteru, ako sa kto postaví k tomu, keď vám pootvoria dvierka do extraligy.

 

Zdieľať?