Archív kategórie: Internet

Pokračovanie: Napíšte si svojho Zandla 2

Napísané , autor:

Pred nejakým časom sa Patrik Zandl na svojom blogu zamyslel nad autorskoprávnou ochranou. Dosť som to vtedy rozporoval pomocou dôkazu sporom:

Patrik Zandl dal dohromady úvahu o tom, kam by mal smerovať vývoj v oblasti autorských práv. Ak by som poukazoval priamo na nezmysly, ako podpora krížového financovanie (záznamy verzus koncerty),  absenciu nákladovej položky tvorby, ignoráciu existencie konečnosti autorskej ochrany v použitých príkladoch, neriešenia čo s označením autorstva  a ďalšie, asi by sme sa sporili o blábolovitosť jeho textu do súdneho dňa.

Poďme chvíľu súhlasiť

Tak to skúsme sporom. Uznajme, že má Marigold pravdu a napíšme spoločne svojho vlastného Znadla.

Zdroj:  Blábol o autorských právach | M+M+M+M (4M).

Tušiac, že to príde stačilo počkať.

Pozrime sa na jeho najnovší nápad vydať dávno stratené (z bloguje.cz neostal ani poletujúci elektrón) časti knihy Přiběh strýčka Martina očami jeho blábolu o autorských právach.

Z podnikateľského hľadiska práve pre neexistenciu akejkoľvek elektronickej kópie a rovnako kvôli neexistencii akejkoľvek prémiovej papierovej publikácie považujem jeho nápad za predaj mačky vo vreci. Rovnako som to kritizoval, keď boli v predpredaji lístky na jeden z TEDexov so slovami: „Prednášajúcich ešte upresníme, ale registrovať sa už môžete.“

Áno, spoliehajú na silu značky. Predávajú značku TEDex a značku Zandl. Pre niekoho je tak dôveryhodná, že by ste si kúpili dlhopisy kryté len dobrým slovom?

V podnikaní je vyvážené riziko vyšším výnosom. Kalkulované riziko prináša nižší, ale istejší výnos.

Hovoríte, že to nie je mačka vo vreci? Že to ľudia čítali, že to vychádzalo na bloguje.cz? Že je to dohľadateľné na archive.org a cez Google sa dostanete k stovkám laických recenzií čitateľov? Hm, ja by som celkom rád investoval. Ale vtedy som to nečítal. Prečo to nie je dostupné rovnako (na dva kliky), ako veľmi podobný projekt Miloše Čermáka  Lovestory ve výtahu (a dalších 77 povídek z fleku)?

Takže spojme si tie dve oblasti – Zandlov  prístup k autorskému právu a predaj mačky vo vreci. Myslím, že dozrel čas napísať si vlastného Zandla. Vďaka upozorneniu (na FB) na PDF kópiu na webe archive.org by to nemusel byť až taký problém. Každý z vás môže byť autorom mojich príbehov (veď aj ja som Martin 😉 )  A ilustrovať si to môžete fotkami od Marka Prokopa. To je tiež jeden srandista autorského práva, stačí že to prehlásite za aplikáciu a je všetko podľa neho legálne.

Ešte stále chcete investovať do podnikateľského nápadu pýtať peniaze za niečo, čo je voľne dostupné od tisícov autorov vďaka ignorácii autorských práv? Riziko, že sa dávno dopredu objaví PDF kópia tu je, ale výnosy budú určite primerane vysoké.

Ešte stále máte pocit, že nebudete kupovať mačku vo vreci, keď jej presná kópia vám leží na pohovke vedľa vás? No dobre, šušťavý papier s venovaním nie je tak úplne kópiou neredigovaného PDF dokumentu. Ale existuje teda ten produkt, ktorý si dopredu idete kúpiť? A napísal ho vôbec niekto s menom Zandl?

Trendy nezastavíš, poď si radšej nájsť nový internet

Napísané , autor:

„Tak nám zabili Google Reader pán Vinton Gray Cerf!“ Google Reader je symbolom čistej technológie. Je symbolom aktívneho prístupu k výberu obsahu, ktorý budem konzumovať. To všetko definitívne dostalo jednosmerný  lístok na cestu do histórie internetu.

Dnešné trendy? Facebooková stena plnená tými druhými. Čisto pasívny prístup k výberu obsahu. Orezanie geekovín až na dreň. Nevidíte do okolo seba? Tak sa pozrite triezvo na úspech  Apple produktov. Každý ďalší kus HW akéhokoľvek výrobcu má menej a menej čudlíkov a je farebnejší a farebnejší.

Keď som hovoril o rôznych internetových televíziách, spomenul som, že užívateľ sa chce nechať zabávať.  Odskočte si to prečítať.

Google vraj hovorí, že by užívateľ mohol nahradiť Google Reader pomocou služby Google Curent. Keď som to dostal na svojom Asus Transformer predinštalované, tak som to chvíľu testoval. Deti sú mi svedkom, že moje hodnotenie recenzenta bolo: „To si robia prdel? Na čo je takáto sprostosť?“ Je to ako nahradiť encyklopédiu leporelom.

A tak to je! Encyklopédie sa dožívajú vysokého veku bez známok používania. Leporelá sú po pár rokoch ohmatané, ošúchané, poslintané, pokvickané, prosto používané.

Tvorcovia služieb postupne prispôsobovali svoje služby masám a prispôsobovali a prispôsobovali, až sa stal internet nespôsobilým  pre život pokročilého, aktívneho a premýšľajúceho užívateľa. Jeden z Murphyho zákonov hovorí:

Ak to urobíte tak, aby to mohli používať aj idioti, budú to používať len idioti.

Pre nás aktívnych ostáva stále menší a menší priestor. Ale presne taký veľký, aká je veľkosť plochy pod našou časťou Gaussovej krivky prirodzeného rozloženia. Je načase sa  slušne pozdraviť a pobrať sa do ústrania. Alebo si pohľadať nejaký nový internet. Prihováram sa za tú druhú možnosť.

Huncúti budú namietať, že po Google Reader tu v lete ostane diera na trhu. Tak prečo ju nevyužiť, že? Vážení, dajte si preplesk po lícach a znova od začiatku sa zamyslite!

Keď som si len zbežne prelustroval svoj obľúbený katalóg PHP aplikácii pre vlastnú doménu, z prvých piatich výsledkov pre rss čítačku sú 3, slovom 3, zápisy mŕtve. Dokonca dva z nich boli komerčné skripty. Menšie firmy, teda flexibilnejšie, tento segment už dávno opustili. Pretože schopnosť niesť náklady stratených príležitostí sú v priamej úmere k veľkosti firmy. Nie je pre koho vyvíjať a komu predávať. Veď kto by z geekov začal platiť, keď doteraz bolo všetko zadarmo? Ó párdón, nie zadarmo, ale opensource budované na ukradnutom pracovnom čase.

Ešte by som mal pridať jeden odstavec o vzťahu služby a obsahu v tejto službe spracovávanom. No bolo by to veľmi, ale veľmisko smutné zhrnutie nad érou nepravidelného publikovania.

Tak, tak, prirodzený vývoj svoj čas potrebuje a nezastaví sa. A jediným, kto rozhoduje, kam sa prirodzený vývoj pohne, je prirodzene masa. A nám ostáva len potešenie z toho, že sme boli pri tom a mohli si vychutnávať pozorovanie tejto zmeny. Ako lekárnik viem o postupnom umieraní dosť na to, aby som nechcel až tak dlho žiť. No pozorovanie vývoja a čudovanie sa nad novými technológiami mi za dlhý život rozhodne stojí.

Marek Prokop – priekopník v rozdávaní fotografií

Napísané , autor:

Mali sme s Marekom Prokopom takú malú diskusiu o najnovšom počine Google zobrazovať na svojich stránkach fotografie v plnej veľkosti bez zakúpenia licencie.

Martine Pilníku, slovo „krást“ tuhle diskusi trochu zamlžuje. Technicky vzato Google ty obrázky zobrazuje. Rozdíl pak vidím v tom, že nyní je zobrazuje na *svém* veřejném webu, kdežto podle mého návrhu by je zobrazoval v uživatelově *privátní* webové aplikaci. Ale chápu, že lidé zatím webové aplikace od veřejného webu moc nerozlišují, takže si to můžete představit třeba jako kdyby tuto funkci zabudoval do Chromu. To je již jednoznačně privátní uživatelská aplikace, takže by to bylo zcela OK, právně i eticky. Analogií se pak nicméně dostanete i zpět k mému původnímu návrhu.

Zdroj:  (1) Hezká ukázka toho,…. (Facebook)

Potom, z odstupom v čase, nasledovalo ešte jedno vyjadrenie:

Ha ha, už se vztekají i čeští vydavatelé, kteří sami kradou autorská díla o sto šest. Na začátku jsem byl trochu nerozhodný, ale teď začínám Googlu v tomto sporu fandit.

Zdroj:  (1) Ha ha, už se…. (Facebook)

A tak, po vzore dávnejšie vykonaného rukolapného príkladu, chcem upozorniť, že fotografie Mareka Prokopa pod licenciou All Rights Reserved na fotoúložisku Flickr.com sú, zdá sa podľa vyjadrení autora, plne k dispozícii pre vaše komerčné použitie na vašich webových stránkach.

Pre tieto naplnenia rečí autorskoprávnych srandistov mám tak trochu už tradičné pochopenie. Onehdá srandoval Zandl, keď dal dohromady Blábol o autorských právach

Čo mi pripomína, že jeho najnovšiu knihu by bolo načím vystaviť v plnom znení. Napíšte si svojho Zandla asi stále platí. Možno by sa mohol niekto pozrieť na jeho dokumentáciu k meraču elektriny, či čo to teraz vlastne tvorí.

Možno by si aj Marek Prokop prial, keby jeho dokumenty zahrnujúce kompletnú korešpondenciu s klientmi, vrátane zmlúv a pokynov k optimalizácii ich marketingu boli vo full verzii dostupné z mojej URL. Samozrejme vo walled garden a za poplatok pre mňa. To by bolo presne podľa jeho predstáv.

Veď by išlo o vašu webovú aplikáciu a:  „To je již jednoznačně privátní uživatelská aplikace, takže by to bylo zcela OK, právně i eticky.“, ako som bol býval spomenul. Alebo som to nebol ja, ale bolo to nejaký pobuda s iniciálami MP?

Pod čiarou: Kúzlo nechceného – ak by ste ma dnes videli, súperím s Marekom Prokopom nie len v zhode iniciálok, ale aj veľkosťou brady. No dobre, tak moja je sivá a krajšia. No dobre, tak len sivá 😉

Nebuďte za debilkov, používajte aspoň skrytú kópiu

Napísané , autor:

Oslovil ma okresný úrad práce, ako sa na amatérskych spamerov patrí. Všetka česť, dobré tradície štátnej správy treba zachovávať. Tak si spravíme rýchlu analýzu. A aj sa poučíme čosi o doménovom koši e-mailových adries.

Oboslali nás (mikro, malé, stredné, veľké podniky) tak, že v kolónke „Komu“ je 108 e-mailových adries, poväčšine generických (info@example.com, firma@example.com).  Zaujímavé je, že až 47 zo 108 e-mailových adries patrí freemailom alebo poskytovateľom pripojenia. (Gmail len 5x). To rozhodne nehovorí o vysokej profesionalite marketingu uvedených firiem.

Keď už tento týždeň mám na blogu v znamení Trpte debilkovia moji, keďže ma nepočúvate, budem aj dnes pokračovať. Nebuďte za debilkov a objavte čaro skrytej kópie.

Samozrejme, skrytá kópia je len bazálne riešenie, ak rozosielate pár hromadných e-mailov raz za čas. Existujú nástroje (aj zadarmo), ktoré pri manažmente hromadných správ pomôžu podstatne komplexnejšie. Ale aspoň tú skrytú kópiu by ste mali ovládať. Je to základná e-mailová vedomosť.

Škoda, že som v dávnejších časoch nepoužíval pri poskytovaní e-mailovej adresy fintu doménového koša. Mohol som teraz vedieť, odkiaľ nabrali moju adresu. V prípade obligátnej info@example.com nezistím nič.

Ups, doménový kôš? Čo to je? Sledujte ma, vysvetlím.

Podmienkou je mať v nastaveniach e-mailov pre doménu zapnutý takzvaný doménový koš. To znamená, že nech je pred zavináčom čokoľvek, vždy do spadne do nejakej konkrétnej e-mailovej schránky. Správca takejto schránky musí byť poučená osoba, aby vedela odlíšiť spam od štandardných správ.

Takže nastavenia máme a ako to teda funguje? Nuž tak, že keď poskytnete niekomu málo dôveryhodnému e-mailovú adresu, tak mu nenadiktujete (nevložíte do formulára na webe) svoju osobnú, ale e-mail v tvare vaše_meno-jeho_meno@example.com. Potom, keď vám začne odniekiaľ chodiť tony spamu, je jednoduché zistiť, kto je ten debilko.

A o čom, že to vlastne ten e-mail od úradu práce bol? Hovoria niečo, že či by som sa eventuálne nezúčastnil pracovného stretnutia. Že nám (mikro, malý, stredný, veľký podnik) predstavia možnosti získania podpory pri vytvorení pracovného miesta pre 29. ročných a mladších.

Pod čiarou: To „example.com“ je štandardom pri používaní domény v príkladoch. Osvojte si to, budete pôsobiť zas o ďalší krôčik profesionálnejšie.

PRP: Buďte verný svojmu eShopu – ušetríte tak najviac

Napísané , autor:

Skutočné správanie sa obchodníka overené na vašej osobnej skúsenosti a  vaša znalosť fungovania jeho webových stránok  – to je to, čo vám šetrí čas a peniaze. Nakupovanie cez internet prináša výhody, len keď máte svoje ustálené elektronické obchody. Nemá cenu neustále len hľadať a hľadať najnižšiu cenu, špekulovať ktorým dzindzíkom na stránke zoradiť produkty podľa ceny, v ktorej kategórii majú mlynček na kávu.

To hľadanie najlepšej ceny trvá nejaký čas. Potom prídete na konkrétne stránky eShopu a kým sa zorientujete v navigácii, zas miniete nejaký čas. Ak nakupujete prvýkrát, doručovacou metódou voľby (teda jedinou rozumnou) je dobierka. To je zasa neuveriteľná strata času. Alebo musíte ísť na poštu, alebo si pred prevzatím pred domom zabezpečiť hotovosť v bankomate.  A to zas trvá nejaký čas.

Ak musíte šetriť a trikrát obrátiť každú korunu, musíte byť aj super opatrný. Super opatrnosť trvá. Keď vynásobíte časovú stratu (vyhľadanie, orientácia na stránke, prevzatie) svojou hodinovou mzdou, pripočítajte toto číslo k hodnote nákupu. Naozaj sa vám ten nákup tak oplatil? O cene času, ktorý namiesto besného šibrinkovania po webe obchodníka strávite s deťmi,  manželkou alebo s knihou na tvári ani nehovoriac.

Keď nakupujete len v kamennej predajni, nakupujete hromadne. Takže časová strata nie je tak markantná. Ale hlavne sa jej cena rozpočíta medzi viac tovarov.

Ak nakupujete vo svojom, na vlastnej skúsenosti overenom, eShope, tak nemusíte kade tade zhľadúvať. Na stránke sa už z predošlých návštev vyznáte. Viete, ako funguje ten ich debilný formulár pri výbere platieb a spôsobu dodania. Veríte mu, že zaplatené dopredu v pohode dodajú. Máte overené ich reklamačné postupy. A to všetko vám ušetrí čas. Čas sú peniaze úmerné vašej hodinovej mzde či cene času strávenému s inými ľuďmi.

Tak! A keď použitím tejto rady ušetríte dostatok času, využite ho na pomalú chôdzu k tej studničke Malého princa.

Pod čiarou: Táto Pikiho piatková rada neplatí pre tých, pre ktorých nie je cieľom nakúpený tovar, ale proces nakupovania.

Drsr.sk – stále prehliadka IT podivností

Napísané , autor:

Vo formulároch na drsr.sk ešte neprišli na to, že máme rok 2013. Takže sa nedá vyplniť dátum podania súhrnného výkazu. Súčtové polia sa stále nesčitujú a najnovší Acrobat reader samozrejme stále hlási, že autor stránok tam má chybu.

Keďže si zakladajú na tom, aby podporovali monopol Microsoftu, natívna tlač do PDF z Chrome sa nedá použiť. Ak sa čudujte, prečo potrebujem tlač do PDF, tak vecte, že súčasťou elektronického podania je doručenie dokladu do 5 dní v papierovej podobe. Až potom je podanie úplne akceptované.

Antimonopolný úrad ich v tom aktívne podporuje nedávnym absolútne nehoráznym stanoviskom.

PMÚ v zdôvodnení rozhodnutia zároveň uvádzal nasledovné: „Každý používateľ operačného systému Windows automaticky vlastní prehliadač (disponuje prehliadačom) Internet Explorer. Je už na preferencii daného spotrebiteľa, či bude na platforme operačného systému Windows využívať uvedený prehliadač, alebo sa rozhodne pre užívanie konkurečného prehliadača. Pri vlastnení (disponovaní) systémom Windows nie sú s využívaním internetového prehliadača Internet Explorer spojené žiadne dodatočné náklady, ktoré by spotrebiteľ musel vynaložiť, ak by chcel zaslať súhrnný výkaz DPH. Platí teda tvrdenie úradu uvedené v liste zo dňa 2.10.2012, že ak podiel operačného systému Windows predstavuje cca 90%, tak z vyššie uvedeného dôvodu v rovnakom meradle je na strane užívateľov daná možnosť bez akýchkoľvek obmedzení aj používať prehliadač Internet Explorer.“

Zdroj:  DSL.sk – Podľa Protimonopolného úradu štát mohol nútiť občanov používať Windows a Internet Explorer.

Predsa, ak sa vynucovanie týka 10% a menej daňovníkov ide jasne o monopolnú praktiku. Čo to obhajuje Antimonopolný úrad?!? Posilňovanie monopolného postavenia? Navyše, náklady na používanie iného SW ako toho, na ktorý sú užívatelia vyškolený vyžaduje viacnáklady na ich školenie. Možno na antimonopolnom úrade svojich zamestnancov neškolia. No veď podľa toho to aj vyzerá.

Inak, po doterajších skúsenostiach a vlastne neuveriteľné, že sa mi súhrnný výkaz podarilo podať v nedeľu večer bez väčších problém.  Je to úplne iný IT svet.

Aktualizované 21.1.: –  Napriek tomu, že všade hlásia, že už len cez eDane, podanie cez web a teda cez eTax je bez jediného upozornenia možné. Dokonca vám vystavia plnohodnotnú potvrdenku, že podanie prijali. Nuž, keď hrajkanie s podpisovaním na ich strane, tak aj na mojej.

Zas a znovu: Nesúhlasím, roky-rokúce nesúhlasím, aby bol ktokoľvek postihovaný za odkazovanie

Napísané , autor:

Českí policajti to v prípravnom konaní zas skúšajú s objavením trestnosti uverejnenia odkazu.

„Prostřednictvím internetu zveřejňoval odkazy na stažení nelegálních kopií filmových děl a také neoprávněně volně zpřístupnil uživatelům internetu nelegální rozmnoženiny audiovizuálních děl,“ uvedla karvinská policejní mluvčí Zlatuše Viačková.

Podle informací iDNES.cz v různých diskuzních fórech dával odkazy na stránky, odkud lidé mohli filmy stahovat, a zároveň měl i své stránky, kde takové filmy nabízel. „Počty filmů byly opravdu vysoké, odkazy jdou nejméně do desítek,“ poznamenala policejní mluvčí.

Zdroj:  Student nabízel ke stažení filmy, vlastníci práv si nárokují miliony – iDNES.cz.

Dobre, ak tam mal na tých svojich stránkach uložený cudzí autorskoprávny obsah, dobre, to naozaj nie je legálne. Ani morálne, ani legálne. To je naozaj zlodejina. Môžme sa dohadovať o výške škody, no poskytovanie cudzieho obsahu naozaj nie je nič, čo by sme mali legalizovať.

Ale ak bude v obžalobe čo i len zmienka o trestnej zodpovednosti za odkazovania, bude to celé zle. Odkazovanie na webe je jeho princípom. Postihovaním za odkazovanie zničíme základný princíp webu. Navyše pod pochybnou zámienkou.

A pokračovať to bude čím?!?

Pustíme robota do siete a ten vyhľadá odkazy na známy nelegálny obsah. Keď sa robot vráti s plnou databázou webov, výkonná pracovná stanica spárovanie webov a ich prevádzkovateľov, doplní adresy z obchodných registrov jednotlivých krajín a celé to pošle do obálkovacieho automatu. A potom už len fikcia doručenia a ste v base skôr ako vyslovíte www. Ja som vám to už dávno hovoril: Nechcem, aby ma pokutoval robot

Písal som o tom a znovu to budem pripomínať: Nesúhlasím, roky-rokúce nesúhlasím, aby bol ktokoľvek postihovaný za odkazovanie. Priatelia,<a href= a bojím, bojím.

Vydavatelia novín, za ktoré na internete neplatím, sú idioti

Napísané , autor:

Rozvinutie jednej z tém, ktoré som nadhodil v článku  Zamneď: Potrebujeme takýchto novinárov v našej spoločnosti?

Kým sú noviny živé z tržieb, je to tovar ako každý iný. Prosím vás, so špecifikami novín na mňa nechoďte. Som lekárnik, celý svoj profesný život predávam lieky – tovar zvláštnej povahy. O špecifikách tovaru vám môžem rozprávať do konca vášho života.  Kým sú noviny živé z tržieb, je to tovar ako každý iný. Bodka.

Pýtajú sa ma:

Ako sa staviaš k obľúbeným argumentom a la „rovnaký alebo lepší obsah je k dispozícii aj bezplatne inde“? Rozumiem tomu správne, že nechceš platiť diskomfortom alebo časom stráveným hľadaním? Je to služba/tovar ako každý iný. Ak o to mám záujem a je to za peniaze, tak zaplatím.

Áno, je to služba/tovar ako každý iný. To je proste fakt o ktorom som presvedčený.

A keďže je to služby/tovar ako každý iný – predajca sa musí ako prvý snažiť, aby som chcel ich produkt a teda mal ochotu zaplatiť. Zákazník odjakživa nič nemusí. Viete, som vo svojej profesii aj predajcom, preto s plnou vážnosťou, vám čo nejaký tovar/službu predávate, radím: Opakujte si to ako mantru.

Zákazník odjakživa nič nemusí. Zákazník odjakživa nič nemusí. Zákazník odjakživa nič nemusí. Zákazník odjakživa nič nemusí. Zákazník odjakživa nič nemusí.

V opačnom prípade počítajte so svojím neúspechom ako s istotou. Proste skôr či neskôr skončíte bez peňazí. Leda že by ste boli podvodník a predávate nič za niečo.

Takže sme si vyjasnili východiská. Moja odpoveď je teda veľmi jednoduchá: Noviny musia ísť prvé do rizika, že investujú do kvalitného produktu a my zákazníci to prípadne niekedy od nich aj kúpime.

Áno, s cenovým dumpingom v podobe ceny „zadarmo“ sa ťažko bojuje. Ale oni chcú robiť noviny. Prečo nejdú predávať autá, alebo cigarety? Tam žiadna konkurencia v podobe áut zadarmo či cigariet zadarmo neexistuje.

Len si to predstavte: Všetci novinári by začali predávať autá a noviny by neboli. Chvíľu. Potom by prišiel niekto, kto objaví dieru na trhu – chýbajú noviny. A začne za peniaze uspokojovať potrebu čitateľov mať noviny.  Jáj, vy neveríte na neviditeľnú ruku trhu. Tak kašlite na to. Odsťahujte sa do Severnej Kóreji a budete mať od trhu pokoj.

Ak sa predávajú „informácie ako tovar“ zadarmo, no tak by som išiel predávať „informácie ako službu“. Proste by som sa snažil nájsť, kde som ako novinár/vydavateľ schopný vytvoriť predajaschopnú pridanú hodnotu. (Ruka trhu, ruka trhu, ruka trhu…)

V prípade novín na internete sú to veci o ktorých som tu už párkrát písal. Námatkovo: súvislosti, hypertextovosť, trvalý archív, multimédiá, predžutie informácii… Ale čo vám budem radiť, vy chcete robiť noviny, nie ja. Ja som tu dnes za zákazníka a teda nič nemusím.

A teraz ešte trochu k technike platena

Aj tu na tomto blogu mám kdesi dole box, cez ktorý mi môžete prispieť. Bol by som somár keby som ho tam nemal. Veď čo ak sa raz za uhorský rok objaví niekto, kto by mi chcel prispieť? Pošlem ho preč, lebo nie som schopný od neho prijať peniaze?

Viete, buď by som nedostal od roku 2004 ani cent, alebo tých pár desiatok (možno už stoviek, nepočítam to) Eur. Nula alebo XXX€. Čo je viac?

A zas budem tvrdý – Je mi skutočne jedno, aké sú provízie Paypalu. Je mi úplne jedno, že keď z vašej karty odíde 1€, mne príde na účet 0,67€. Pre mňa je dôležité, či som dostal 0,67€ alebo nič.

Ale hej, koncept Piana je mi sympatický. Bolo by fajn, ak by sa ujal doširoka. Je to rozhodne k dnešnému dňu asi najlepší koncept platby za obsah z pohľadu zákazníkov. A ak Piano porovnám s ničím, tak je to aj najlepší spôsob pre tvorcov.  Určite sa nájde ďalší vynálezca, ktorý vymyslí službu na platenie na webe tak, aby mala väčšiu pridanú hodnotu ako Piano. Potom budem hovoriť, že Piano nestojí ani za fajku močky. Že už je to zdochnutí kôň a snaha ho oživiť je absurdná. Podobne ako dnes o platbe reklamou.

Trh platobných systémov za bude ďalej vyvíjať. Možno v istom momente banky uvidia, že ak by si účtovali za mikroplatby rozumnejšie poplatky, že by ten obrat, čo ide cez Piano, mohol ísť cez nich.

To mám plakať, že si si Paypal vzal 0,33€? od závisti si dupnúť a povedať: „Trd dostanete, nebudem pýtať od čitateľov nič!“

Vydavatelia, ktorí dnes čakajú, že raz bude lepší systém ako je dnes k dispozícii a stále si odo mňa nie sú schopní vybrať platbu za obsah do ktorého investovali, sú idioti. Podobne, majitelia práv k audiovizuálneho obsahu sú z podobného dôvodu obchodný idioti.

Všetko je trochu zložitejšie

Ale pozor, je tu ešte matematika veľkých čísiel a štatistika. A ten prekliaty vývoj v čase. A náklady na marketing.

Naozaj by som chcel veriť že to majú majitelia práv exaktne namodelované. Veď viete, ten problém s kanibalizmom rôznych obchodných modelov. Určite si to dobre spočítali, že marže na DVD (ktoré vraj nikto nekupuje) a vstupenky do kina (kam vraj chodia diváci stále menej a menej) sú stále dosť vysoké, aby sa zatiaľ neoplatilo investovať do oficiálneho predaja filmov na kilá za paušálny poplatok. Tak, ako to už roky robia nelegálne/neeticky (hádať sa s vami dnes nebudem – nehodiace sa škrtnite) filesharingové služby.

Možno to majú dobre spočítané a ešte nenastal správny čas. Možno sme early adopters a plačeme o pár svetelných rokov inde a teda aj do nesprávneho času. Možno sú straty na nás pre nich smiešne malé a predvídané vedľajšie škody. (Prečo potom, keď nie sú idioti,  do nás kopú ako zakľatá sviňa?)

Aj ja by som mohlo  trochu investovať do marketingu toho, že za tento obsah mi môžete zaplatiť.  Ako vždy, keď ide o peniaze, dôležité je, či sa to v daný moment platí.

Po asi 5. mesiacoch je môj cloud pripravený na používanie

Napísané , autor:

Cloudové služby sú nepoužiteľné. Internetová bublina na nich založená čaká na spľasknutie.  Máte cloudovú službu? Tak to by som sa veľmi obozretne pozeral do očí svojim investorom.

Ako je to s tou pripravenosťou?  Niekedy začiatkom leta, hovorme tomu jún/červen, som si kúpil Asus Transformer Prime. Okrem iných, som tam mal preinštalovaný Google Play v plnej výbave. Aj keď Google  v našich končinách nepodporuje niektoré súčasti, sú finty ako sa napríklad ku Google Music dostať.  Fuka poradí ako na to, čo si budem drať klávesnicu.

Už pradávno som si bol býval bol spravil konto na Google Music a teraz sa ukázalo, že by to mohlo mať aj nejaký zmysel. Tak som si v júni bol býval bol povedal: „Skúsim to“. Nakonfiguroval som na svojom domácom PC a začal uploadovať svoju hudobnú zbierku. Nie je veľmi veľká, taká normálna.

Akonáhle som si kúpil Transformera, strojový čas na PC rapídne poklesol. Takže poklesol aj čas, kedy mohlo moje PC na pozadí uloadovať do cloudu. Áno, následkom možnosti používania cloudov som si podpílil pod sebou konár s možnosťou cloud rýchlo naplniť a čo najskôr kvalitne používať. No skvelé vlastnosti majú tieto cloudy.

Takže môjmu PC som zobral čas, kedy som na ňom len čítal web. Na upload na pozadí mu ostal len vysoko vyťažený čas, kedy som skutočne aktívne na tom PC niečo tvoril. A ono na pozadí uploadovalo…

… a uploadovalo…

…a uploadovalo…

…a uploadovao.

A včera bol ten skvelý deň, keď douploadoval. A cloud Google Music začína pre mňa mať zmysel. Po piatich mesiacoch? WTF?

Nuž, mám ADSL s aktuálnymi parametrami: Download 7,90 Mb/s, upload 0,36 Mb/s. (Práve som to zmeral, ADSL od O2.CZ kdesi v Prahe) Ty jo, cca 360kB/s odo mňa do cloudu. Už sa ani nečudujem, že som si ten Google Music pripravoval 5 mesiacov.

Tak paráda, mám to tam, a čo s tým? Nuž, musím si spomenúť na moje staré dobré časy z obdobia PocketPC. Teda z obdobia z rokov 2002-2004. Že prečo?

Jediná rozumná vec je dopredu si doma cez Wifi stiahnuť z cloudu do mobilu to, na čo budem mať asi po ceste k ďalšej Wifi náladu.  No, lebo na mobilnom zariadení, kde by som si chcel na cestách prehrávať svoju muziku, mám FUP. Asi 300MB, vlastne ani neviem koľko presne. Je to tak absurdne málo, že to nestojí za námahu riešiť.

Takže to už máme dve prekážky:

  1. pomalý upload
  2. malé mobilné dáta

Pri tom sťahovaní si pripadám ako magor, keďže ten telefón leží 184 centimetrov (exaktne zmerané pásmom) do HDD, kde leží moja muzika a ja to sťahujem odkiaľsi z druhého konca Zemegule.

No magor, čo vám budem hovoriť.  A pre toho, čo programoval moderné synchronizačné SW pre mobilné zariadenia, by som našiel ešte nelichotivejšie prirovnanie.  Pri a po inštalácii sa to javí ako SW na riadenie atómovej ponorky, ale na primitívnu synchronizáciu zložky to vyžaduje ďalší SW (MS media palyer aspoň verzie 10) a diskovú jednotku to aj tak nepripojí.  Ešte že máme tie cloudy, že? Zlatý ActiveSync od MS.

Čo by som na tých cloudoch našiel ešte pozitívne? Aha – debilné rozhranie pre mobilné zariadenie. Ono totiž ani samotné aplikácie na mobile či na PC pre Google play nie sú žiaden zázrak modernej techniky. Veď to nevie pracovať s mp3 tagmi! Ani na pozadí (pri presúvaní súborov z albumu do albumu) ani priamo. WTF aplikácia na prácu s hudbou?

Podobne invalidne (pardón – korektne je to hendikepovane) je na tom Androidová aplikácia pre Google Doc. Offline si ani nešktnete. A pre PC? No keď sa odpojí, a to sa stane každú chvíľu, tak si v editore ani neškrtnete. Kým sa to pripojí, dávno zabudnem, čo som to chcel v tých procesoch pre lekárnikov ukuchtiť. To už aj tento editor vo WordPresse z pred 3 rokov (uff, fakt by som už mal aktualizovať) je odolnejší k výpadkom.

Z úprimnosti srdca sa vyznávam: Chcel som prejsť na cloudový office. Nejde to.

Takže k tým dvom pridám tretí a štvrtý problém:

  1. detsky naivné aplikácie
  2. absolútna neschopnosť poradiť si s offline režimom
Ešte nekončíme priatelia. Na záver je tu hádam jeden z najvýznamnejších hriechov
  1. Absolútna absencia zálohovacích nástrojov

Pamätáte, Nedávno sa jednému redaktorovi pritrafilo, že sa mu dostali do Twitter účtu. Následne už len sledoval synchronizačné domino, ako mu zhasína laptop, mobil, webový rozhranie pre e-maily, kalendár, fotografie.  Cloudy sú o synchronizácii. O práci a aktívnymi dátami. Rozhodne cloudy nie sú zálohovacie nástroje.

Aha, vy oponujete, že v PC aplikácii Google Music je funkcia „Download my library.“ A vy máte pocit, že je normálne zas sťahovať do toho istého PC to, čo som 5 mesiacov z toho istého PC uploadoval?!? Veď hovorím, naivné aplikácie programované malými deťmi.

Viete, najhoršie na tom je, že marketing cloudových služieb propaguje práve v tomto článku kritizovaných 5 chýb ako ich 5 najsilnejších stránok. Ako 5 dôvodov, prečo používať cloudové služby.

Nahý cisár sa v cloude s koňom zrazil. A len ja som lietadlo.  Nesťahujte dáta hore-dolu, diel druhý (napísané v roku 2011)

Darujte návštevnosť, keď neviete čo s darčekom od Google

Napísané , autor:

Google rozosiela darčekové poukážky na Adwords reklamné kampane. Ak ju nevyužijete, lebo nemáte svoj online biznis, môžete ten obnos darovať aj nepriamo. Urobte si svoju kampaň a zacieľte na nejakú neziskovku či charitu. Darujete tak návštevnosť.

Samozrejme je dobé, keď sa s obdarovaným dohodnete.  Aby neboli prekvapený, keď sa budú pozerať do štatistík návštevnosti, prečo sa im zodvihol dekel.  Keďže cena za klik u PPC je stanovená na princípe aukcie, nebolo by šikovné sa prebíjať na rovnakých kľúčových slovách. Naopak, je to miesto pre dlhý chvost a „neštandartné formáty“.

A naopak, rada pre neziskovky a charity: Buďte pripravený a majte „správcovský účet“. Do neho si môžete pripájať a následne spravovať účty takýchto darcov návštevnosti. Potom ich poľahky oslovíte, keď sa na sociálnych sieťach pýtajú, či by niekto poukážku nechcel.

A nie len keď vám darujú takto sprostredkovane poukážku, ktorú získali zadarmo. Určite by sa mohli nájsť filantropi, ktorý by si pravidelne napájali svoj Adwords účet vo vašej neziskovej správe.